linger

Zo slubneho hororu s pomaly budovanou atmosferou sa v polke stalo retardovane gore kosenie. A este predtym som si neprijemne uvedomila ubohe herectvo hlavnych postav, obvzlast drevena m pripadala B. Crampton. Na druhej strane, ladenie do 70tych rokov je velmi prijemne a uveritelne - nie tak nazehlene ako v Conjuringu a spociatku, nez vsetky neduhy vyplynu na povrch, pridava k celkovej znepokojivosti.

Linda Lovelace v tomto filme posobi ako slusne, mozno trochu naivne dievca, ktore sa nechtiac dostalo na zle porno chodnicky. Po mensom vyskume vsak jeden zisti, ze je to tak trochu prikraslenie reality. Asi sa niet comu divit s ohladom na charakter videa, ktore Linda natocila este pred Deepthroatom...V konecnom dosledku to az tak nevadi - snad by som len uvitala, keby Peter Sarsgaard nehral vsade slizkych, zeny mlatiacich a manipulativnych typkov, zacina sa z neho stavat zivy spoiler.

Pre mna lepsie nez Conjuring 1 a 2 dokopy.

Zaujimavy namet, slubny rozbeh... a pochovany potencial. Na filme nie je nic prijemne, ci ide o zufalu situaciu dcery, ktora opatruje matku trpiacu Alzheimerom, utapajuc sa v alkohole, o neustale sa zhorsujuce sa priznaky "choroby", az po roztrasenu kameru, z ktorej mi bolo v poslednej tretine filmu az fyzicky nevolno. Treba uznat, ze hlavna predstavitelka bola vybrana vyborne, a ze zapletka bola pomerne originalna. Avsak v urcitej chvili ma to ako divaka uz prestalo vtahovat, vnimala som len chaoticke pobehovanie z miesta na miesto, nikomu som nedrzala palce. Takze nijaky skryty hororovy klenot sa nekona.

Silny film v tom, ako zobrazuje partnerske hadky, to, ze v jednu chvilu sa ludia mozu objimat a nezne si hladiet do oci, aby si vzapati vykricali do tvare tie najhorsie urazky a vyventilovali cisty odpor a nenavist. Manzelstvo tu vazne vyzera ako bojova zona. Nerada analyzujem, "co mi film dal" a pripada mi to dost hnidopisske, ale tu som na konci rozmyslala, co je teda hlavnou myslienkou? Ak to ma byt odhalenie prazdnoty a problemov pod pozlatkom usporiadaneho zivota slusnej rodinky, meh, nemyslim, ze by to este niekoho sokovalo. Alebo, ze treba ist za svojimi snami, aby clovek nasiel stastie? Este otrepanejsie. Zastala by som nazor, ze postava Lea bol milujuci a snazivy manzel, zatial co Kate bola ten nikdy nespokojny typ trpiaci predstavou, ze u suseda je vzdy zelensia trava, davajuci svoje nestastie vyzrat tej najblizsej osobe. Predstava, ze odchod do Pariza nieco zachrani, bola len iluzia, to, ze Leo s tym nakoniec nesuhlasil, z neho nerobi zbabelca. Skratka drama o nestastnom manzelstve (s neviditelnymi detmi).

Toto bolo ale fakt super! Fakt ma niekto vyhrady ku koncu? Koniec bol jeden z najlepsich, co som videla v sci-fi zanri prave preto, aky je, ako to nazvat... fiktivne realisticky? Knihu som necitala, resp. vedela som, o com je, ale pre mna ako niekoho, koho (cisto amatersky) fascinuje mikrobiologia, bolo filmove prevedenie bezchybne.

Toto je proste zlato. Wiseaua nemozno nazvat inak ako "postavickou". Zly scenar, zle herectvo, hudba, za ktoru by sa hanbili aj producenti Manuely, a predsa to cely cas udrzalo moju maximalnu pozornost a otvorene usta. Pohlad do maleho/velkeho reziserovho sveta. Fascinuje ma, kde na to zohnal rozpocet (a na co tych 6 milionov dolarov utratil) a vobec ako doslo k realizacii tohto "projektu". Odvaznym stastie praje - mame tu legendu.

Spravne originalne, ponure, s nadychom voyeuristickej zvrhlosti, ktora ale mohla byt este trocha dotiahnuta. Depresivny Rupert Evans nebol sice prave prototypom muza - zachrancu (ale chapem, ze slo o kontrast jeho verzus muzneho, svalnateho a nasilnickeho expriatela), ako vacsi problem vsak vidim klasicke hororove klise uteku pred nie tak celkom spacifikovanym zloduchom. Alebo, nelogicke spravanie sa postav pri zachrane vlastneho zivota plus neprirodzena sila a celkovo zivotnost zaporaka (v slapajach napriklad Piatku 13-teho) je pre mna jasne a vyrazne minus v celkovom hodnoteni.

Pri sledovani filmu som mala pocit, ze mi je to cele nejake povedome - az som si spomenula na tak o dve triedy slabsiu a o 9 rokov novsiu Jesabelle. Skoda, ze som tieto filmy nesledovala v opacnej postupnosti, moj dojem zo Skeleton Key by bol este lepsi. New Orleans, woodoo/hoodoo ci cernosski sluhovia ovladajuci magiu su sice mierne ohrane, ale stale pouzitelne a prijemne hororove kulisy. A milujem prekvapive konce,pri ktorych si musim povedat, ze reziserovi sa totalne podarilo ma dostat.

Napinave, prekvapive, originalne. Stafetu obete si vymeni niekolko postav, na konci vyplynie otazka: tak kto je vlastne ten "zly"? Tu konkretne asi nikto a vsetci. Inak Belen Rueda uz mam zafixovanu ako spanielsku narodnu milf.