*CARNIFEX*

Načo bolo dobré 30 minút pred koncom odkryť “karty”? Úplne zbytočne si ten snímok znížil svoju ťažko vybudovanú, kvalitatívnu úroveň. A že teda vôbec nebola vyslovene márna, i keď spracovaním samotný film pôsobí skôr televízne a o závere by sa dalo taktiež polemizovať.

Originál som nevidel, i keď som bol skalopevne presvedčený, že áno. Dám tomu čas a dostane sa aj naň. Pekný film zo života ..

Nenáročná, nie príliš vtipná zábava, no vďaka pomerne sympatickému hereckému obsadeniu a námetu so zápletkou ktorá nijak neurazí, sa to dá bez najmenšej ujmy sledovať.

Už prvá časť bola kvalitatívna hrana priemeru, pokračovanie je ešte o level nižšie. A to nebyť poslednej poviedky, ktorá úroveň rapídne zdvihla, nedám ani dve.

Stará klasika, ktorá v dnešnej dobe uspokojí už len nenáročného. Snaha sa uprieť nedá, no iba námet nestačí. Za mňa sú toto rozprávky na dobrú noc bez akéhokoľvek popudu emócií.

Južná Kórea prichádza s originálnym námetom v podobe zámeny identity počas lapačky sériového vraha, no a mne ako starému kokotovi nezostáva nič iné ako skonštatovať, že takýto “mindfuck” ide úplne mimo mňa a som skôr vďačný za klasickú, temnú naháňačku, než takéto sci-fi. Kým človek tak nejak netušil o čo kráča, “Devils” dokázal udržať pozornosť. Odstupom času ma však film ako taký prestával zaujímať a dosledoval som ho čisto zo zdvorilosti. Kto si nad týmto “vyhoní”, klobúk dolu. Ja si počkám na niečo obdobné, ako je starý dobrý “I saw The Devil” či "The Chaser". Toto je pre mňa len akási planá snaha ohúriť za každú cenu, pričom o horor sa nejedná ani omylom.

Kopírka Japonských ducharín, ktorá v roku 2022 vďaka prvkom ktoré využíva, už nemôže nijak mimoriadne oslniť. Na jeden krát ako 100 krát vylúhovaný čaj to ujde, ako film, ktorý by si mal divák pamätať - ani omylom. Každopádne, dalo sa to čakať. Veď ide o Filipínsku ducharinu, ktoré sú s pravidelnosťou tak priemerné, ako výkony Dunajskej Stredy pod Guľom. V závere lepšie, úvodných 60 minút tragédia ..

Keby v tomto pokuse nemal prsty Kimo Stamboel, v živote po ňom nesiahnem. Indonézia len zriedka kedy prekvapí kvalitou, pričom hlavným pozitívnym znakom ich tvorby, je prevažne dobre odvedená práca v podobe násilia a gore. Čo sa však ducharín týka, tie sú prakticky na kolene zrobené, na jedno kopyto a len zriedka kedy dostatočne výrazné nato, aby diváka plnohodnotne zaujali. Už som to niekde písal. Kimo Stamboel spracoval doposiaľ tri dobré horory, a to vypeckovaný "Ratu Ilmu Hitam", takmer dokonalý "Rumah Dara" a poviedkový lepší priemer v podobe: "Takut: Faces of Fear" v ktorom sa podieľal na krátkom, doslova dokonalom, cenami ovenčenom krváku "Dara". Potom prišla nevýrazná kokotina ako "Ivanna" a teraz táto "posadnutosť". No a mne nezostáva nič iné, ako skonštatovať, že pri svojej práci (bohužiaľ), pokračuje v nevýrazných výkonoch, ako Miami bez Messiho. Respektíve týmto pokusom opätovne neprekročí svoj tieň, i keď vyslovená tragédia "Sewu Dino" určite nie je. Má to dobrú atmosféru, hudbu (ako vždy), hádam aj masky a takú tú očakávanú "špinavosť", no na gore, ktoré ho doslova preslávilo, akosi nezostali korunky. Škoda, ale zatracovať ho nebudem.

Že je to primitívne, to by snáď ani nikoho nemalo prekvapiť. Čo mi ale vadí, je tá nezábava, ktorú snímok ponúka, pričom v rámci nejakého home invasion žánru, v ktorom by mohlo a malo dochádzať na nejaké to gore a originalitu násilie, tu stačia prevažne kopance. Ako kraťas by to možno fungovalo, ako 90 minútový počin, je toto čistá strata času. Teda až na malú scénku s motorovkou ..

Filipíny toho doposiaľ v rámci žánru veľa neponúkli, pričom aj pokus v tejto podobe, spadá do kategórie snaživých, no neplnohodnotných. Jeden by si myslel, že sa dočká nejakého gore a potokov krvi. Bohužiaľ, nič také sa nekonalo, no komu stačí príbeh a snaživá atmosféra, tak ten možno spokojný bude ..