mvukotic

Prehnaná štylizácia a videoklipovitosť niektorých scén nám už zo začiatku môže napovedať, že v prípade Hollywoodu sa nebude hrať na realitu a dokumentaristicky presne zachytávať náladu a atmosféru vtedajších časov. Skôr ako "based on real "events" sa jedná o akúsi alegorickú predstavu zasadenú do kulís továrne na sny v povojnovom období. Ako by to asi v našom svete mohlo vyzerať, keby sa ľudia k sebe nesprávali ako sebecké a obmedzené hovädá? Aj keď sa to zo začiatku tvári špinavo a okázalo dekadentne, príbeh sa rýchlo zvrháva na defilé sladkých a dojemných scén a morálne čistých a až modelovo ideálnych vyústení jednotlivých dejových liniek. Chápem, že pre niektorých divákov môže znamenať táto zásadná zmena v smerovaní až príliš veľkú dávku sladkého, ale v rámci celkového konceptu série a asi aj toho, čo podľa mňa chceli autori povedať, je to pochopiteľné. Je to skrátka taká tá rana medzi oči nielen všetkým tým internetovým mudrlantom, ktorých komentáre sú plné výrazov ako "slniečkari", "multikulti", "SociaJusticeWarriors" atď. Podobne ako postavy v seriáli, ktoré majú na to páky a reálnu moc, si zrejme tvorcovia skrátka povedali: „Pozrite sa, my si myslíme, že správne by to malo byť takto a keďže to tak môžeme urobiť, tak to aj urobíme a jediné, čo s tým môžete urobiť vy, je pojebať sa od zlosti“. Navyše sa show môže pýšiť remeselne veľmi dobre odvedenou prácou, dialógy sú štýlovo vybrúsene, jednotlivé charaktery sú sympatické a dobre sa na ich výstupy pozerá, preto dávam Hollywoodu zelenú.

Strašne slabé. Kto si chce vychutnať nieč s problematikou IZ-Palestinskeho konfliktu, nech radšej siahne po Our Boys. Toto je CIS:Miami v Jeruzaleme. Hodilo by sa to tak na JOJku v nedelu poobede.

Defilé WTF momentov a zbytočne rozťahaná, banálna zápletka. Koniec úplný výsmech. Keby si viac postrážili scenár a niečim to oživili, mohla to byť pecka. Takto je to priemerná, aj keď zručne nakrútená, hovadina na jedno pozretie. Z Paulovej trojky je toto spomedzi El Cuerpo a Contratiempo najslabšie.

Skvelý thriller, ktorý však začne trošku čaptať, keď chce byť aj akčným filmom. Petersen vždy vedel vybudovať dokonalú atmosféru čohokoľvek a neskôr v Tróji dokázal, že aj tie akčnejšie pasáže zvláda bravúrne. Tu to však pôsobí veľmi amatérsky a televízne. Ináč všetko ostatné na výbornú a k tomu hviezdne herecké obsadenie - záruka príjemne strávených dvoch hodín. Podobné filmy v dnešnej dobe veľmi chýbajú.

Amnestiám sa dá vytknúť tona vecí a oprávnene ale aj tak ich vnímam ako dostatočne oslnivú a silnú iskru nádeje pre slovenský film. Áno, je to trochu scenáristický a dramaturgický bordel, prepálená stopáž snímke tiež príliš nepomáha ako ani žánrová neukotvenosť. Mdlé herecké výkony hlavných hrdinov (okrem Geislerky, tá je skvelá) úplne zatienili vedľajšie postavičky (väzni v podaní Gregora Hološku, Fuča, Popoviča atď.) a Majeskému by mali do konca života zakázať hrať vo filmoch. Všetko ostatné však šliape dobre alebo výborne a film dokáže strhnúť. Je tam aj nejaká tá myšlienka, tému autori nezbastardili, ako som sa pred projekciou obával, ale celkom dobre spracovali. Ešte tak vyhnúť sa otrasným filmárskym klišé (SPOILER ALERT ak sa ukáže zbraň, bude neskôr použitá) ako napríklad v rámci slovenskej tvorby nutnosť kopnúť si do rómskej menšiny tým, že ukážeme nejakú temperamentnú a hlučnú mnohopočetnú famíliu či jednotlivcov. Ale to sú také nuansy. Ako celok je to NAOZAJ dobrý film.

Na druhýkrát oveľa lepší dojem. Hlavný problém Slnovratu je škatuľka horor. Neberte to ako horor, vykašlite sa na žánrové schémy a očakávania, užívajte si atmosféru a vizuál. Skúste sa vžiť do jednotlivých postavičiek, nenechajte si ujsť projekciu na veľkom plátne a dostanete zaujímavý a výnimočný cinefilný zážitok.

V rámci director's cut tento film kazí jedine Orlando Bloom (aj keď sa snaží a čo-to zo seba vyseká). Všetko ostatné je dokonalé.

Nepozerateľná sračka, ktorá má také technické a dramaturgické chyby, že mám pocit, že sa jedná o nejaký trolling alebo prank od tvorcov. Uznávam a chápem, že tvorba filmu je veľmi náročný projekt a vyžaduje veľa úsilia, peňazí a talentu. Ale vypustiť do sveta takúto katastrofu, to chce fakt veľkú dávku drzosti a absolútnej absencie súdnosti a sebareflexie. Toporné dialógy, ochotnícke herecké výkony (jediný, kto niečo hral bol Maštalír, ale zjavne hral inú postavu, akú mal) by sa ešte dali prepáčiť. Veď sme na ne v slovenskom filme zvyknutí a považujeme to za taký náš štandard, že aj talentovaní herci pôsobia ako postavičky v hre na školskej besiedke. Ale totálne logické nezmysly, scenáristické lapsusy a úplná absencia budovania nejakého napätia (tie trápne hluky a dunenie aj tam, kde to nebolo potrebné skôr atmošku zabíjali a pôsobili smiešne), dramatických oblúkov postáv (bez znalosti knižnej predlohy väčšinu času nebudete tušiť prečo robia, čo robia) a konzistentnosti či už v spôsobe rozprávania alebo motivácii postáv, to je vec, cez ktorú sa priemerne náročný divák neprenesie. Aj keby film hodnotil cez tie najružovejšie okuliare. Proste celé zle. Ani neviem, za čo dávam tu jednu hviezdu. Asi iba ako dobrú známku tvorcom za to, že film je farebný, má zvuk, začiatok a koniec (úplne debilný) a postavy občas niečo povedia a urobia. Alebo z ľútosti, ktorú si autori tohto pafilmu, nezaslúžia. A, aby som nezabudol, knihu som čítal - nebolo to síce nejaké literárne veldielo, ale nachádzalo sa v nej pár dobrých nápadov a občas sa človek aj trochu bál. No aj to málo výborného a nadpriemerného, čo sa podarilo Karikovi vyprodukovať, filmári úplne zabili (druhá scéna s bludičkami, scéna s píštalkami atď).

Priemerný thriller a nadpriemerne okatá konzervativistická agitka. Boli by tri ale ako lavičiar dávam jednu dole. Pravičáci to samozrejme budú mať za 4 či 5, faktom však ostáva, že je to stále priemerná vec.

Nebyť zbytočnej "prestávky" pred finále bol by to dokonale hororový zážitok s príšerou v ľudskej koži. Držať sa pri zemi a strelca neukázať bol dobrý nápad a funguje ako filmársky, tak aj v rámci výpovede. Klasické votrelcovsko/čeľusťovské - najdesivejšie je to, čo nevidíme a nepoznáme - tu funguje dokonale a desí od prvého výstrelu. Hrôza na nás dolieha cez nevinné vystrašené deti, ktoré v panike utekajú a snažia sa zachrániť pred neznámymi zabijakmi (tie decká v tej chvíli ešte nevedeli, že útočník je iba jeden). Autori počítajú s tým, že okolnosti tejto tragédie divák pozná z masmédií a tým pádom nepotrebujú veľa vysvetľovať. Zároveň však degradácia záporného "hrdinu" na strieľajúci tieň funguje ako veľký fuck-off jeho snahe stať sa mučenníckym revolucionárom, ktorý, podľa vlastných slov, musel spáchať tento otrasný čin, aby poukázal na (opäť podľa jeho vlastných slov) zhubnú liberálnu politiku ľavičiarov a hrozbu imigrácie a islamu. Dehumanizácia strelca a osekanie celej jeho snahy a manifestu na jednu vetu v závere je presne ta hrana medzi objektívnym nazeraním na celú udalosť a zároveň ľudským zhodnotením a odsúdením tohto masakru.