Recenze (90)
Pozemšťan (2007)
Jeden z najlepších psychologických filmov všetkých čias. Bodka.
Birdman (2014)
WTF?! Po 20 minútach som to vypol a to sa mi už veľmi, veľmi dávno nestalo... Absolútny súhlas s larelay: Je to h...no zabalené do peknej krabice.
Slídil (2014)
Veľmi dobré. Tieto filmy nemám rád, mrazí ma s predstavy, že anetickí psychopati voľne pobehujú po svete a namiesto morálnych imperatívov ich riadi iba osobná výhodnosť. Vraždu považujú za rovnako prijateľnú cestu k cieľu ako prebehnutie na červenú...
Noc oživlých protinožců (2014)
Béčko ako remeň, za jedno pozretie však rozhodne stojí, najmä fanúšikom zombie filmov. Tí si môžu pokojne jednu-dve hviezdy pridať.
Babadook (2014)
Bod za herecké výkony. Inak príšerná zlátanina s početnými WTF momentami. Kto robil scenár k tomuto, toho by mali okamžite vykopnúť na ulicu.
Vlákna (1984) (TV film)
Absolútne desivá vec. Tento pseudodokumentárny film by mal povinne vidieť každý, a to bol v niektorých ohľadoch ešte podľa mňa milosrdný. Oveľa silnejšia vec ako Deň po, práve tým odťažitým a dokumentárnym štýlom. Bez akýchkoľvek pochybností najlepší postapokalyptický film všetkých čias.
Interstellar (2014)
Jeden z najprehypovanejších filmov na csfd i všeobecne. Je jedným slovom... nudný. Zem a jej problémy sú zobrazené nevierohodne a nelogicky. Vesmír je už v poriadku, celkom bol stráviteľný aj koniec. Ale samotný dej sa vlečie, je príšerne ufňukaný a nie je tam nič, čo by človeku nejako dlhodobo utkvelo v pamäti. Až sa mi nechce veriť, že to režíroval Nolan. Zatiaľ jeho jednoznačne najhorší počin... porovnávať toto z Počiatkom je výsmech, je to niečo ako porovnávať mentálnu náročnosť učňovky s kvalitnou vysokou školou.
Elysium (2013)
Strašná hovadina. Jedna hviezda za herecké výkony Damona a Fichtnera, celkovo škoda času. Blomkamp bohužiaľ svoju šancu zatiaľ hrubo premrhal, škoda.
Transcendence (2014)
Takto to dopadne, ked sa niekto snazi neuspesne sklbit romanticky pribeh s hard scifi. Jednoducho hrubo podpriemerny film s logickymi dierami velkymi ako tunel Branisko. Čo ma zaráža najviac je ten kopec ľudí (vrátane osvedčených recenzrntov), ktorí sa akýmsi psychologicko- kompulzívnym blábolením snažia v tejto sračke nájsť za každú cenu nejaký zmysel.
Atlas mraků (2012)
Pokus o melodramatickú drámu v roznych časopriestoroch, ktorú pokazila práve tá prepísknutá melodramatičnosť a zbytočná dĺžka. Škoda, od Wachowských som čakal viac.