RoninNiro

Nežne posmutnelá poetická snímka o znovunájdenom rodinnom pute. Velmi aktuálna téma v dnešnom uponáhľanom svete, v ktorom rodinné vezby strácajú hodnotu. Po ich nájdení však zostávajú ešte silnejšie ako pred tým. A opäť excelujúci Robert de Niro, ktorá je základným pilierom celého filmu. Pilierom s káblami.

Tohtoročný megabrak "Vojna bohov" stojí v tesnom zástupe za Súbojom Titanov, pričom Súboj Titanov mal aspoň nejaké 3D efekty a hlavného hrdinu, ktorý vám z hlavy nevyfrčí hňeď po záverečných titulkách. Samotný film bieda, bieda a este raz bieda. Ktosi to pred jeho príchodom do kín prirovnával k snímke 300. Od 300 to má však ďaleko ako tučníak patagónsky od funkcie generalneho riaditeľa OSN. V 300 nasledoval za každou holou vetou neuveriteľný boj a mraziaca akcia, vo Vojne bohov sa toho narozpráva viac ako v Ordinácii ružovej záhrade a skutek utek. Keďa sa po dlhočižnom trápení konečne začne niečo aj diať, tak spadne kopec a rozprávky je koniec. Dve hviezdičky patria Mickymu Rourkovi a efektnej hudbe Trevora Morrisa. Inak by som si vedel predstaviť investíciu mojich 7 EUR do 1000 lepších vecí ako za tento neštastný počin. A Sokratov citát, ktorý odznie na začiatku a konci snímky, len podčiarkuje a zvýrazňuje neschopnosť Američanov pochopiť a vžiť sa do Gréckej mytológie.

Čo za hrôzu to uzreli moje oči? Celé to vypadalo ako amatérske zábery nejakej paintbalovej súťaže. Pozerať sa na Sean Beana ako exceluje v "Hre o truny" a naraz ho uvidieť hrať v takejto sračke, ach jaj. Hviezdička za pekný názov a hviezdička za teba Sean. Inak donebavolajúci odpad.

Sú filmy ktoré dokážu rozplakať každého. Toto je zaručená dávka emocii. Snáď sa ani nejedná o film, ako skôr o symfoniu. A aj keď ťa rozplače, určite ťa neoberie o dobrú náladu. Skôr naopak, naplní ťa akýmsi hrejivím pocitom, možno nádejou a možno láskou.

Tato snímka je teda poriadna bieda. Zo zástupu známych superhrdinov by som si teda Green Lanterna nevybral. Koncept tohoto superhrdinu by asi nezožrala ani chorá koza. Nestojí to za nič ani ako rozprávka pre najmenších. Nehovorím teraz o tom, že to uráža moju inteligenciu, ale hlavne o tom, že celé toto je akosi bez fantázie a nenachádza sa v tom jediná minúta, ktorá by nebola tuctová a gýčová. Dopozeral som to do konca len preto, aby som mohol varovať každého, kto by pri tejto neštastnej snímke mohol prísť o drahocenný čas.

Ironclad si zaslúži prekročiť 70%tnu hranicu, je to to pravé orechove stredoveké. Film z obdobia stredoveku musí byť drsný a Ironclad to je masaker motorovou pílou na Artušov spôsob. Nie však tak, aby to bolo neúnosné (aj keď to závisí od povahy diváka). Naposledy som sa tak pobavil pri dobíjaní hradu v "Královstve nebeskom", pálenie svíň však prekonalo aj impozantné dobíjacie techniky Saladina. Všetko to ešte podtrhne úžasný výkon Paula Giamattiho. O hviezdu prišiel len a len kôli zalúbeným scénam, ktoré sú zrejme pri filmoch z obdobia stredoveku povinnosťou, ktorú ja pretáčam. Odkaz milovníkom stredoveku, tento film je povinný ;).

Konečne gangsterka, ktorá sa vrátila k starej dobrej klasike. Sledujeme vývoj gangstra od robotníckej nuly cez odborárskeho predáka, až po kriminálnika prvej triedy, navyše všetko podľa skutočnej udalosti, takže film je prepletený spravodajskými zábermi, ktoré dokladujú, že toto sa naozaj stalo. Okrem výborného filmu tak zároveň sledujete aj dokument o mafiánskej vojne v Clevelande počas 70tich rokov. O vybuchujúce autá domy štvrte a neviem ešte čo všetko, tu nieje núdza. Snímok mi pripomenul kultove Casino, avšak niečo mu chýbalo k dokonalosti. Kto sa poteší, že tu hrá aj Val Kilmer toho radosť rýchlo prejde, pretože robi len akúsi kulisu sympatickému gangstrovi. Inak dobre. Málo známy Ray Stevenson sa na Íra hodil ako riť na šerbel. Kto má gangsterky rád určite neoľutuje.

K tomuto snímku sa najviac hodia prívlastky ako príjemný, nežne posmutnelý, tragikomický epos o legende, z ktorej sa stal putikový musicbox. To, čo celý čas sledujeme, je opäť starý dobrý Jeff vo vynikajúcej forme, svoju rolu viac prežívajúci ako hrajúci. Dej filmu je v tomto prípade vedľajšia vec, ide tu skôr o premenu, ktorú legenda už dlho potrebuje, dôstojný život, ku ktorému sa musí nevyhnutne vrátiť. Kto a ako jej v tom pomôže, o tom je celý "Crazy Heart". Niektorí ľudia aj momentoch, keď sú na samom dne, nestratia určitú poetickosť a nadľudskosť svojho bytia, ktorá z nich akosi žiari, tak ako žiaria hviezdy na nebi.

Tento film si určite zaslúži lepšie hodnotenie. A nielen preto, že na Jackieho Chana a Jet Liho v jednom filme sa velmi dobre pozerá, ale aj preto, že tento film je vo svojej kategórii tým lepším zrnom. Na takéto fantazy sa pozerá príjemne. A zároveň tu máme kung-fu pre tých neskôr narodených. Nakoniec sa predsa jedná o rozprávku v štýle "Nekonečného príbehu" na ázijský spôsob.

Česi su takým svedomim Nemecka, pomaly už každoročne natočia film z obdobia druhej svetovej vojny. Minulý rok velmi dobrý "Habermanuv mlyn" tento rok "Lidice". Už tradične sa ani jeden z týchto dvoch snímkov nezaobišiel bez súčasne asi najlepšieho herca Karla Rodena, ktorý vlastní tvár ako ušitú na drámy. Lidice sú pozeratelným filmom, ale v ničom neexceluju. Občas som mal pocit, že pozerám dokument. Je to škoda, pretože téma mala obrovský potencionál, ktorý sa javí ako nevyužitý. Lidice to žial dotiahli len na priemer.