RoninNiro

Terorizmus ako téma na komédiu? Po tomto filme som zistil, že aj to sa dá. Naozaj vtipná komédia, ktorá si za cieľ vybrala džihád a neohrozene sype soľ do rán svätých bojovníkov čo to dá. Vtipné následky činov neschopných muhadžídov ovenčené ešte vtipnejšími hláškami hlavných predstaviteľov. Po dlhej dobe neotrepaná originálna komédia plná očakávaných i neočakávaných zvratov. Tento film je ozajstným útokom na mešitu, pri ktorom sa budete za bruchá chytať. A s drámou to nemá nič spoločné, je to totiž tragikomédia...

Na vojnové filmy mám slabosť. O niektorých vojnových konfliktoch bolo natočených tony filmového materiálu, iné udalosti našich dejín to štastie nemali a pri porovnaní I svetovej vojny s II svetovou vojnou je to neporovnatelné množstvo kinematografických zážitkov. Vojna je tá najvdačnejšia téma na sfilmovanie. Takže poďme k tomu, čo výťažili austrálsky baníci z "Dobitia vŕšku 60". Ponurné zákopy a podzemné chodby, všadeprítomné blato a vlhkosť to je zhrnutie prostredia v akom sa film natáčal, samozrejme okrem kontrastných návratov do minulosti hlavného hrdinu, ktoré tvorili pravý opak vojnového besnenia. Klišé prechodu z ponurného a šedého vojnového poľa do slnkom presvetlených spomienok z domova mi až tak nevadilo, je to dobrý nástroj na spestrenie filmu. Horšie to však už bolo so samotným dejom. Aj keď bola zákopová vojna tým najpomalším a najťažkopádnejším spôsobom vedenia vojny, neznamená to, že taký musí byť nevyhnutne aj film. Oceňujem kvalitné vykreslenie zákopov a bojového poľa, no forma nenahradí obsah, z témy sa dalo vyťažiť oveľa viac. Trebárs taký prierez, kde by divák videl, kde sú s chodbou nemci a kde australania, ako sa k sebe približujú, atd. by bol vítaným spestrením filmu ktorý sa ododhráva v štôlňach. Takto to možno zhrnúť na dva malé výbuchý jeden megavýbuch a trochu akcie medzi tým, trochu romantiky, drámy, ale inak nič svetaborné. Je to odporučitelné dielko pre milovníkov vojnových filmov, osobne som čakal od filmu viac.

Zatiaľ som sa dostal len k prvému dielu, o ktorom dúfam, že je predzvesťou niečoho veľkolepého. Seriál sa má od čoho odraziť, svoj potenciál však dávkuje citlivo a šetrne a dá sa prepokladať, že s dalšími dielmi bude zvyšovať grády. Tvorcovia urobili dobre, keď vsadili na výborného Seana Beana, ktorý sa na rytiera jednoducho hodí (LOTR, Black Death). Lord Stark má 4roch synov a jedného bastarda (nemanželského syna) a dve dcéry. Časť príbehu sa bude točiť práve okolo jeho rodiny, zvyšok bude utržkovito rozhádzaný medzi ostatné kráľovstvá a svet za stenou, ktorá chráni kráľovstvá pred temnými silami. Rasy sú prirovnateľné k stredovekým kmeňom, severania, barabari a vzdelaní imperátori. Na svoje si prídu aj milovníci fantasy, nadrozmerný zlovlk či dračie vajcia sú predzvesťou niečoho väčšieho. Hňed prvý diel otvorí v divákovi desiatky otázok a túžbu dozvedieť sa viac. Samotný začiatok s tak trochu hororovou scénou naznačil, že seriál si pojde tvrdo za svojím, bez ohľadu na to, či nejakého puritána bude poburovať všadeprítomná sexualita, ktorá síce zatiaľ hrala prím, no celkovému dojmu to nijak neuškodilo. Však uvidíme kam sa to poberie v dalších častiach. Ak sa tam bude bojovat aspoň z polovice toľko, koľko sa v prvej časti súložilo, bude to fes dobrý seriál....

IP Man ma priviedol k azijskej kinematografii a presvedčil ma, že existujú aj ázijské bojové filmy, v ktorých nemusí bojovník nevyhnutne skákať do pätnácť metrovej výšky, chodiť po vode, alebo dokonca lietať ako superman. Navyše ako bonus je v IP manovi kus Čínskej histórie a postoj číńanov k japonskej invázii zaklincuje hláška IP Mana "Japonci nikdy nepochopia čínske bojové umenie" čo sa celý film prejavuje ako holý fakt. U IP Mana ide jeho umenie wing chun ruka v ruke s pokorou. Určite stojí za vzhliadnutie...

Asi to točil o sebe...nie určite to Mickey Rourke len tak nezahral, on to tožiž najprv prežil. Mickey Rourke bol určitú dobu svojho života na samom dne, lenže on tam zrel a dozrel do podoby, z ktorej priam grandiozne zahral Wrestlera. Mickey Rourke nám reprodukoval svoj život v príbehu skrachovanca, žijúceho zo zašlej slávy, akých sú americké mesta plné. A urobil to tak nádherne a čisto. Scéna zo supermarketu, scéna, keď si pichá do zadku steroid pred trénigom, scéna z autogramiády dedkov wrestlerov, koho nemrazilo je bezcitný. A výťazný opus bojovníka pred svojím publikom ma dojal, aj keď sa dal očakávať po dvoch tretinách filmu.

Psychotik, ktorému sa zrútil svet ide za poslednou vecou, ktorá mu ešte v živote ostala, svojou dcerkou. Michael Douglas ako dobre namazaný stroj prechádza ulicami Los Angeles a každý kto sa mu postaví do cesty riskuje život. Chlapík s okuliarmi v obleku a s aktovkou začína bejsbolkou a končí s arzenálom buchačiek. A stále to nieje nič neuveriteľné, sme predsa v Los Angeles. Sqelý pán Thriller, ku ktorému sa rád vraciam.

Začiatok filmu: Walt Kowalski Thao Vang Lorovi. "Jo, zalezu do baráku, ale napřed ti ustřelím palici a pak usnu jako mimino, to se můžeš vsadit. Takový sráče jako vy jsme v Korei skládali pěkně na sebe, místo pytlů s pískem." Koniec filmu: Walt Kowalski Thao Vang Lorovi "A svoje auto Gran Torino z roku 1972 odkazuji svému příteli Thao Vang Lorovi. Pod podmínkou, že z něj neuřízne střechu jako nějaký Mexický uzenáči a nenamaluje na něj nějaký debilní plameny, jako to dělaj bílí drbani a dozadu nedá takový to buzerantský křídlo, co si tam dávaj ostatní bambusáci. Na to rovnou zapomeň. Pokud se toho všeho dokážeš zdržet, auto je tvoje." ...a medzi začiatkom a koncom je všetko, celá tá premena. Grand Torino je Mona Lisa Clinta Eastwooda...a ja ďakujem.

Ach jaj...nepozerám romantické filmy a neznášam, keď sa niekto umelo snaží hrať mi na city. Seven Pounds ma jednoducho dostal. Snažím sa o filme vedieť čo najmenej, kým si ho nepozriem, aby ma to pri jeho sledovaní neovplyvňovalo a presne o tomto filme som nevedel nič a netušiac, čo ma čaká, som pri ňom strávil krušné chvíle. Tejto veci sa podarila nemožná, dofrasa ešte donedávna nemožná vec, aby ma film rozplakal. Možno aj preto, že od Smitha som taký výkon ani zďaleka nečakal. Ak film rozplače takého cynického bastarda ako som ja, tak je to kurevsky dobrý film, nech si vraví kto chce čo chce....

V roku kedy vznikol som sa narodil a po prvom vzhliadnutí mi prirástol k srdcu. V tej dobe sa u nás na Slovensku hralo aj režírovalo srdcom a preto sa hralo a režirovalo dobre. Film prekonal knihu a prekonal aj sám seba, pretože odhalil gény slovenkého národa v období tridsiatich rokov, na prelomí storočí, tak pravdivo a čisto, že ako Slovák sa s tým bezpodmienečne stotožňujem. To prirovnanie k včelám je tak pravdivé. Náš údel je v tomto filme, naše dejiny sú tu a v neposlednej rade aj náš film. Už nebudú také filmy, ani takí herci ako Jožko Króner┼, Štefan Kvietik, Miško Dočolomanský ┼, Paľko Mikulík, Milan Kiš┼, Štefan Mišovic┼ a ďalší. Tento film je o nás Slovákoch a nemožno ho hodnotiť ako film. Pre mňa je to to isté ako písať kritiku na Bibliu. Kto hodnotí tento film negatívne siaha mi na Bibliu a na moje presvedčenie.

Človek "hrbáč" so svojou rodinou opúšťa mesto a spolu s nim svoje zamestnanie účtovníka. Jeho prekrasna žena zas opúšťa operu a verne ide za mužovým snom, žiť vo vysočine z práce vlastných rúk. Fakt, že Jean je hrbáč mu neuberá na sile ani odhodlaní a s nasadením si plní svoj sen, na splnenie ktorého však potrebuje životodárnu vodu. Netušiac, že len pár desiatok metrov nad jeho obydlím podlo upchal Cesar Soubeyran prameň sa ubohý Jean stŕha nosením vody od vzdialenej studne. Jean sa situáciu rozhodne riešiť vydolovaním vody zo zeme dinamitom, čo sa mu stane osudným pred očami jeho malej dcérky. Krutý Soubeyran so svojím incestným synovcom "kohútikom", ktorý je živým dokazom, že v Provence sa sobášili bratranci a sesternice, len aby sa nedelili nahrabané pozemky, si tak prídu na svoje. Všetko je však dočasu a vďaka Jeanovej dcére, ktorá vyrastie v prekrásnu devu po ktorej "kohútik" bažie, prichádza na scénu pomsta všetkým, ktorí sa nečinne prizerali nešťastiu Jeanovej rodiny. Jednoducho povedané nádherný film z nádherného prostredia s nádhernými citlivo vybranými hercami.