Niella

It must be a reason why I´m king of my castle....

Dalsi z rady britsko-sucho-absurdno-komedialnych serialov. Postavicky su fajn, hlavne Moss je skvely(fire!!!) a situacie ako zo zivota: Zkoušel jste to zapnout a vypnout? Skoda, ze serial (teda tych 6 dielov) je tak nevyrovnany, niektore su ozaj vtipne, ale ine nic moc. Na RD, ani na BB sa nechyta.

Vazne, vazne by som chcela chcela napisat dlhsi koment nez Marius. Lebo on musi mat vzdy NAJDLHSI.....koment. Nechame to na inokedy. Konecne aj tvorcovia filmov dosli na to, ze dobry sci-fi film, musi byt v prvom rade dobry film... Aj ked osobne az tak Sunhine nepovazujem za sci-fi ako za dramu. Herecka "posadka" mi uplne vyhovovala, mne Cillian Murphy prisiel uplne ok, uveritelny hrdina, ktory ma strach, ziadny "macho". Chris Evans to niekedy pekne zapalkoval, musim uznat. Jedina vec, ktora mi vadila, bolo, ze SUPER_BRUTAL_INTELIGENTNY pocitac, zabudne na taku malickost akou je pritomnost cudzej osoby na palube a neciti potrebu to nahlasit...ale to uz naozaj, aby sa nepovedalo. Along the avenue of hope The footsteps falter, the fingers grope and days, stretch out, beneath the sun No-one's born, and no-one dies, no-one lives, so no-one cries and we wait to see just what we will become Don't let me falter, don't let me ride Don't let the earth in me subside Let me see just who I will become You're like the clouds in my home town You just grow fat and hang around and you're days stretch out beneath the sun and you don't live, you don't die, you don't love so you don't cry and we wait, to see just what we will become Don't let me borrow, don't let me bring Don't let me wallow, don't make me sing Let me see just who I will become.

....cos I´m cool... Akoby volne pokracovanie Chungkingu, s rovnakou plechovkou ananasu, s rovnako bizarnymi postavickami hong kongskeho undergroundu, letuskou, s rovnako peknym Takeshim, ale este hustejsou atmosferou. Tenkokrat tu totiz nie su ziadne denne zabery, len temna, drsna atmosfera sklucujuceho nocneho neonoveho mesta, mesta, kde nikto nie je nikdy sam aj vo svojej samote, mesta, ktore nikdy nespi... Skladam klobuk pan Wong.

Originalita sa straca v nelogickosti pribehu.

Pre mna asi jeden z najsilnejsich filmovych zazitkov za poslednych par rokov. Proste, ked som vysla z kina, tak som sa stale musela usmievat... Ja viem, je to otrepane, ale aj tak to bolo skveleeeeee. Gael (citaj "Gabriel") vo svojej najroztomilejsej ulohe, bol na zozratie, ale obsadenie bolo celkovo vynikajuce, cez osadenstvo kancelarie (vsetci traja-"hallelluja!!!") po Stephanie a Zoe. Film pre tych, ktori dokazu snivat aj s otvorenymi ocami. Na rovnakom stupienku ako Ethernal, a mozno ju o malicek obrovskej ruky aj prevysuje.Vdaka, Michel.

Niektore pribehy su genialne, ine menej no a niektore sa mi vyslovene nepacili... Ako to uz byva, pri takomto mnozstve si kazdy najde to svoje. Bohuzial, az take velke mnozstvo pribehov sa ukazalo ako nestastny krok, poviedky su prikratke a vacsinou nezanechavaju v cloveku ziadnu stopu. Trochu mi vadilo az primoc anglistiny vo filme... Pretoze to francuzstina dotvara tu zvlastnu (i filmovu) atmosferu Pariza. Najviac sa mi pacili pribehy od A. Payna(14e arrondissement), taky smutno-mily pribeh so skutocnymi emociami, od T. Tykwera (Faubourg Saint-Denis) s genialnym flesbackom, ale vyhrava O. Schmitz s Place des fetes, neuskutocne krasny minipribeh.Merci.

Skoda. Strasna skoda. Tato rozpravkovo-hororova Alenka mohla byt uplne skvela. Keby len sa reziser zameral viac na "fantasy" cast. Ta bola vizualne NEUVERITELNE podmaniva a inovativna... Bohuzial sa reziser rozhodol zamerat viac na "obycajny" pribeh, nicim novy, i ked samozrejme nie zly. Len som sa cely cas nevyhla zelaniu, kedy zasa pride ta fantasy cast.

Výborná oddychovka.

Tak... Konecne som sa odhodlala pozriet si tento film. Viem o nom uz asi 3 roky, doma ho mam minimalne jeden. Lenze vzdy som vedela, ze zapletka filmu nie je prave najoptimistickejsia a ked malo dojst na lamanie chleba, dala som prednost radsej niecomu inemu. Az do minuleho stvrtka. Pohodlne som sa usadila v nasom kresle, do ruk zobrala misku cokoladovej zmrzliny(na zmiernenie depky) a pustila film. Pomale, smutne zabery plynuli minutu za minutou, uplakane oci Jennifer Connelly, nezlomna hrdost Bena Kingsleyho, dobrosrdecne zlomena Shohreh Aghdashloo a skvely syn Ashley Edner, toto vsetko plynulo k neodvratnemu konfliktu. K najemotivnejsej scene- modliaci sa Behrani na zemi v nemocnici. Ako clovek opusteny vo vichrici, kriciaci dufajuc, ze ho niekto vypocuje. Ako my vsetci.