Madsbender

Neorealista De Sica stvoril podľa slávnej Moraviovej predlohy nečakane "obyčajnú", ale silnú melodrámu, mozaiku ľudského utrpenia počas vojny. Práve ona neúplná previazanosť a "literárnosť" samotných epizodických udalostí (na knižný pôvod poukazuje mimo iného už dialóg v úvode, prostredníctvom ktorého do rozpoloženia protagonistov zasahuje postava z minulosti, ktorá sa v deji neobjavuje) môže byť braná negatívne, no pojítko v podobe Cesiry a Rosetty ich stmeľuje do jedného príbehu. Paradoxne však svojim výkonom najviac neoslní krásna Sophia Loren, ktorej herecký vklad do Cesiry pôsobí častokrát až prehnane oproti civilnosti filmu, ale prekvapivo všedný intelektuál Belmondo. Príklon k melodráme potom naznačuje aj hudba a tlak na emocionálnu vypätosť v najsilnejších okamihoch. 80%

Narozdiel od Usmívající se paní Beudetové režisérky Germaine Dulac ma film francúzskeho teoretika Louisa Delluca nenadchol, ani nezaujal, ako po stránke formy, tak obsahu. Čiastočne je to zavinené možno tým, že sa dochoval iba fragment snímky, čiastočne príšerným hudobným sprievodom, za ktorý by som toho idiota, ktorý si myslel, že sa to k tomuto filmu celkom hodí, dal sťať, ale svoj podiel na tom mal aj afektovaný, teatrálny prejav hercov, absencia akéhokoľvek sprievodného textu, miestami veľmi podivne koncipovaný strih a nudný, uťahaný (a miestami mi prišiel aj trochu rozpačitý) dej. 20%

Zaujímavá zápletka, plytký príbeh. Dynamický rozbeh, polovičatá atmosféra. Áčkové obsadenie, okaté vykrádanie inšpiračných zdrojov a prehustenosť klišé. Anderson proste až na výnimky, v ktorých sa možno zamerať na iné aspekty, absolútne nezvláda dramaturgiu svojich filmov. 45%

Rovnako skvelé ako jednotka. Komentovať ďalšie diely podľa mňa nie je nutné pokiaľ sa nezmení úroveň série. Inak by som len opakoval chválospevy.

Po ročnej odmlke od posledného dielu sa poručík Horatio Hornblower opäť vracia v plnej sile a paráde, v kondícii lepšej ako vo Vojvodkyni a diablovi. A to je len dobre. Tentoraz musí čeliť svojráznemu, paranoidnému kapitánovi Sawyerovi, ktorý v ňom vidí potenciálneho nepriateľa a velezradcu. Na mori sa rozohráva napínavá dráma, v ktorej je len otázkou času, kedy sa proti nemu postavia dôstojníci... v čele s absolútnym hlupákom. Po Rovnakých šanciech a Dôstojníckych sjúškach najlepší diel.

Pre mňa obrovské (a veľmi príjemné) prekvapenie. O Horatiovi Hornblowerovi som jakživ nepočul (ostatne, anglické dejiny sa na hodinách dejepisu predsa len tak dopodrobna nerozoberajú), no ihneď po prvom filme som si stihol utvoriť dokonalý obraz. Rovná šance je jednoducho vynikajúci historický film v najlepšej tradícii námorných dobrodružstiev, ktoré už dnes mimo Pirátov z Karibiku žijú iba z dosť obskurných výlevov a eskapád režisérov bez štipky úcty (a skúseností s remeslom). Gruffudd je skvelý a predstaviteľ slizkého Simmonsa rovnako. Nadšený potlesk.

Po druhom pozretí v hovadskom slovenskom dabingu znižujem.

Originál od Wesa Cravena som nikdy nevidel a ani sa ho vidieť nechystám. Remake s 2006-teho mi nič nehovoril a nemal som ani tušenia, o čom bude (vedel som len, že tam bude nejaká normálna rodinka a nejaká mutantská rodinka). S malou dušičkou a veľkými pochybnosťami som sa doň teda pustil, a zistil som - na moje veľké počudovanie - že sa jedná o výborný a kvalitný horor. Vynikajúci casting má za následok dobre a na horor až prekvapivo reálne pôsobiace postavy, ktoré akoby skutočne vypadli z amerického rodinného domu na predmestí veľkomesta na obyčajnú dovolenku. Napínavý dej a celkom potenciálny príbeh hádže na plátno skupinu mutantov, ktorí ani omylom nepôsobia dojmom neskutočných monštier s nadľudskými schopnosťami - práve naopak, ich mutácie sú vierohodné rovnako ako ich správanie, ktoré budí dojem, že bez zásahu odvrátenej strany americkej demokracie by si mohli pokojne žiť svoje životy ako obyčajný ľudia. Títo mutanti žijú ako obyčajní ľudia, používajú našu techniku a pri túžbe uhasiť svoj smäd nepohrdnú zbraňou, keďže aj oni sú v konečnom dôsledku len ľudia. Motivácia konania obetí je jasná a logická, a rozhodne sa jedná o jeden z najlepších hororov tohoto milénia. Pokiaľ máte silný žalúdok, rozhodne odporúčam verziu bez cenzúry, v ktorej si obojstranný masaker užijete omnoho viac. Sakra, prečo nemá aspoň 70%?

Wow... po zhliadnutí všetkých troch častí... nemám... slov... Absolútna špička na poli českej seriálovej produkcie s vynikajúcim obsadením a dychberúcim spádom deja. Zatiaľ prekvapenie a zážitok roka číslo 1 - minimálne z Čiech. Neudelenie ani nenominovanie na nijakého Oscara je svätokrádež.

Asi do polovice elegantný snímok s jemnými nuancami provokatívneho (a mierne kontroverzného, ako napovie už postava židovského moderátora rádia, ktorý je v úvode zavraždený) spoločenského thrilleru s politickým podtónom a rasizmom a intoleranciou ako ústrednou témou. Myšlienka infiltrácie do organizácie, ktorá v sebe miesi všetky formy extrémizmu (nenávisť voči Židom, černochom, homosexuálom, transvestitom, obéznym ľuďom, prisluhovačom režimu a kapitalizmu na vysokých miestach...) je zaujímavá a Costa-Gavras pokladá otázku: Ako ďaleko môže človek zájsť v utajení a ako hlboko sa dostať? Zdá sa, že je to jedno a to isté, ale v skutočnosti vôbec. Prvé operuje s medziľudskými vzťahmi, teda rodiacou sa láskou medzi agentkou a podozrivým, atraktívnym, bezúhonným a rodinne založeným vidiečanom. Druhé s tým, čo sa skrýva pod povrchom; prenikaním do na prvý pohľad drobného, ničím výnimočného zoskupenia farmárov a známych, ktoré sa postupne ukazuje ako obrovská organizácia, ktorá má svojich ľudí všade a pripravuje niečo veľké. Niečo, čo definitívne očistí Ameriku a posvätnú zem. Niečo, čo vráti krajinu právoplatným Američanom. Lenže to, čo začne rafinovanou prácou s postavami a postupným odkrývaním zápletky, krátko po zavŕšení prvej polovice upadá do tuctového thrilleru, ktorý vrcholí predvídateľným záverom plným pátosu. Veľká škoda, hodnotiť len prvú polovicu, bolo by to za plný počet. Debra Winger, Tom Berenger a Ted "Stottlemeyer" Levine boli ale skvelí. 65%