Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Akční
  • Drama
  • Komedie
  • Dobrodružný
  • Krimi

Recenze (1 632)

plakát

Po čem ženy touží (2000) 

Nemám rád romantické komédie. Ak by som to mal bližšie špecifikovať, boli by v "TOP 3" filmových žánrov, ktorým sa snažím vyhýbať. Ale tento kúsok, ktorý sa tak trochu vymyká žánrovým mantinelom, ma celkom zaujal. Hlavnú zásluhu na tom má určite originálny námet, ktorý ponúka množstvo zábavných situácií, ale veľmi dobre to ťahá aj dvojica Gibson/Hunt. Nanešťastie nastolené tempo nevydrží celý film a pomerne často dej skĺzava do nezáživných okamihov. Ale ináč ide rozhodne o jednu z najlepších romantických komédií. 60%.

plakát

Horná Dolná (2015) (seriál) 

Po štyroch videných častiach môžem snáď konečne ohodnotiť túto "komédiu". Pred prvým dielom som mal celkom vysoké očakávania, pretože sitcom je snáď jediný žáner, v ktorom aj slovenské seriály môžu ponúknuť niečo neokukané a zábavné (viď "Susedia" alebo "Profesionáli"). Ale tento dedinský typ humoru ma takmer vôbec nezaujal, len sem tam sa objaví niečo fakt zábavné, takže určite som sklamaný a zvyšné diely už radšej odignorujem.

plakát

Hannibal (2001) 

Podľa mňa je tento film zbytočne podceňovaný len kvôli tomu, že sa nesnaží napodobniť "Mlčanie jahniat", čo zrejme väčšina ľudí očakávala, ale ide si svojou vlastnou cestou so zámerom vytvoriť iný film s úplne inou atmosférou. A to sa Ridleymu sakramentsky darí. Dusivú a napätú atmosféru tu nahrádzajú brutálne, a často nechutné scény, ktoré sa vám však natrvalo vryjú do pamäti, a už len kvôli tomu sa tento film stal pojmom. Anthony Hopkins opäť exceluje a hoci mi trochu chýba Jodie Foster, jej náhrada je viac než obstojná. Je pravda, že v scenári to mierne škrípe, ale Ridleyho vizualizácia jednotlivých scén túto slabinu dokonale nahrádza. 80%.

plakát

Matrix Revolutions (2003) 

V predstavách súrodencov Wachowskich, ale aj v predstavách bežného diváka, malo pravdepodobne ísť o vrchol trilógie. Niektoré pasáže môžeme skutočne považovať za vrchol blaha v rámci akčného sci-fi. Prinajmenšom scény obrany dokov alebo záverečný súboj Nea so Smithom sú vynikajúce. Ale ako celok sa mi tento film zdal veľmi prázdny. Preťahovaná prvá hodina, ktorá nikam nevedie, nelogické konanie postáv a neuspokojujúce vysvetlenie celého pozadia príbehu a jeho rozuzlenia sú prvky, ktoré robia tento film nedostatočným zakončením v porovnaní s jeho predchodcami. Samozrejme v porovnaní s mnohými inými, žánrovo podobnými filmovými kúskami ide stále o nadpriemer, a to jednak v rámci vizuálnych efektov, ale aj celého konceptu. 75%.

plakát

Divocí koně (2015) (seriál) odpad!

Aspoň zo slušnosti som si pozrel necelé tri diely, ale mohol by mi niekto zazlievať moje hodnotenie aj keby som nevidel ani minútu? Veď naše rodinné/romantické seriály sú už pekných pár rokov tým najhorším, čo môžeme na obrazovkách vidieť, takže opäť žiadne prekvapenie a šup s tým do odpadu.

plakát

Potomci lidí (2006) 

Len málo filmov sa môže pýšiť tým, že im k dokonalému vyzneniu dopomáha v rovnakej miere famózna forma aj silný obsah. Kamera v tomto filme by mala zaslúžene žať všetky možné ocenenia, pretože to, čoho som bol svedkom, je proste prelomový štýl práce, ktorý film neuveriteľne pozdvihuje, pretože pri tých nestrihaných pasážach sa doslova tají dych a atmosféra je vybičovaná na maximum. Samotný príbeh je taktiež pôsobivou ukážkou nie až tak nereálnej budúcnosti a prakticky každá scéna vyvoláva pocity stiesnenosti a depresie. Cuarónova réžia je excelentná, hlavne sa mi páči dôraz na rozličné detaily. Herci sú viac než dobrí a poteší aj soundtrack. 95%.

plakát

Miami Vice (2006) 

Michael Mann je bezpochyby vynikajúci režisér s nesmiernym citom pre vizuálne poňatie filmu, ale v prípade "Miami Vice" je jeho záľuba v prílišnom dôraze na tento atribút zároveň highlightom aj kameňom úrazu. V tom pozitívnom zmysle ide o excelentnú prácu s digitálnou kamerou, ktorá dodáva filmu enormnú realistickosť a dokonale využíva spojenie záberov na luxusné prostredia mesta Miami a ostatných filmových scenérií s vynikajúcim hudobným podkladom. Nanešťastie v tom návale práce na vizuálnom poňatí si režisér akoby neuvedomuje, že na dobrý film je potrebný aj dobrý príbeh a hlavne schopnosť dobrého prerozprávania príbehu. Vo filme dlhom 134 minút sú len v malom množstve obsiahnuté nejaké významnejšie dejové posuny alebo gradácia a emócie chýbajú úplne. Ani akcia ma až tak neoslovila, paradoxne asi preto, že inak mnou chválená práca s digitálnou kamerou tu bola skôr na škodu, pretože spôsobila neprehľadnosť aj toho mála akcie, ktoré sme dostali. Takže u mňa je to tak pol na pol, má to svoje pozitíva aj negatíva, ale viac než tri dať nemôžem. 60%.

plakát

Matrix Reloaded (2003) 

"Reloaded" som mal vždy o niečo radšej než prvý Matrix. Zásluhu na tom majú prevažne geniálne prezentované akčné scény a súboje s oku lahodiacou choreografiou. Snaha tvorcov, aby každý záber v týchto súbojoch vyzeral neuveriteľne "cool" vychádza na jednotku. Okrem toho sa mi príbeh zdal ešte o niečo zamotanejší a napínavejší než v prvom filme a otvorený koniec je určite lákadlom k sledovaniu ďalšieho vývoja tohto univerza. Jedinú námietku mám k nie vždy vydareným trikových sekvenciám. Ako príklad spomeniem súboj Neo vs. Smithove klony, kde to niekedy vyzeralo ako v hre na PlayStation 2.

plakát

Matrix (1999) 

Tento film mal u mňa vždy rozporuplné postavenie. Svojím poňatím je určite náročnejší a zložitejší na vnímanie, a preto sa mi v mojich mladších rokoch až tak nepozdával. Avšak časom moje myšlienky dozreli natoľko, aby som tento film plnohodnotne docenil. Aj keď nebude nikdy vyslovene môj "top film", už len za prínos svetovej kinematografii, ktorý je zrejmý z množstva odkazov na jednotlivé scény vo všemožných filmoch, za nové vizuálne a trikové poňatie, ktorým tento film obohatil filmový svet a v neposlednom rade za otvorenie myšlienky, že nie všetko je také aké sa zdá byť, si plným právom zasluhuje status kultového filmu.

plakát

Iron Maiden: Rock in Rio (2002) (koncert) 

Najlepší koncertný záznam aký som mal možnosť vidieť! Kapela v najlepšej forme, 250 000 upotených a o dušu skandujúcich Juhoameričanov a veľmi dobre zvolený setlist dali vzniknúť neskutočne nadupanej a atmosferickej show, z ktorej mám vždy zimomriavky. UP THE IRONS!