Recenze (1 949)
Železný kříž (1977)
Téma stvorená pre Sama Peckinpaha. Ten jeho chlad tu znásobuje celkový dojem. Vojnový film ako sa patrí.
Princezna Mononoke (1997)
Moje prvé stretnutie s kumštom Hayao Miyazakiho a bol som PAF! oveľa skôr, než sa priblížili záverečné titulky. Typická japonská nejednoznačnosť medzi kategóriami dobra a zla sa tu snúbi so západnou štruktúrou rozprávania, čoho výsledkom je animované fantasy, ktorého nebývalá hĺbka výpovede minie asi málokoho. Záver je potom presne v duchu zvoleného prístupu a namiesto definitívnej apokalyptickej skazy (typickej pre anime filmy) čaká na diváka apokalyptická katarzia. Príkladný výkon, z ktorého by si mali vziať ponaučenie najmä tvorcovia koketujúci s historickým filmom. Animovaná fantasy Princezna Mononoke má prebytok toho, čo väčšine ich výtvorom chýba zo všetkého najviac – triezvy a nezjednodušený pohľad na ľudskú rozpínavosť. A táto poloha je tu pritom iba odrazovým mostíkom pre memento o našej bezohľadnosti voči prírode... došli mi slová. [100%]
Medená veža (1970)
Ojedinelá kvalita tohto snímku sa začína nenormálne dobrým scenárom, pokračuje vkusnou réžiou Martina Hollého a vrcholí trojicou hereckých predstaviteľov. Balada! Na absolútnom vrcholčeku je potom obdivuhodný výkon sympatickej Milky Vašáryovej, ktorá mala zo všetkých asi najťažšiu úlohu. Keďže nedostala veľa priestoru, musela využiť každučký moment na to, aby do svojej nevďačnej role vliala život a vytvorila skutočný, silný charakter, nie len pobehujúcu figúrku. Dokázala to, funkčne zapadla do celku, vzápätí ho výrazne obohatila a vytvorila jednu z najvýraznejších ženských postáv, aké kedy film zažil. Štyridsať Oscarov!
Brazil (1985)
...samozrejme za director's cut. Dokonalé! [100%]
Tesserakt (2003)
Tento film som stihol odporučiť asi dvom ľuďom, než som to od nich nepekne schytal a potom už radšej mlčal. Ibaže nedávno som ho videl znova a nedá mi – je to dobrý film. Trošku na efekt, ako ostatne všetko od Pangovcov, o samoúčelnosti tu ale nemôže byť reč a ono pohrávanie sa s posunom časových rovín v sebe neukrýva žiadnu extrémnu skladačku, skôr vytvára svojskú poetiku. To bude asi ono, nie je tu žiadúce sústrediť sa na dej a lúskať ho, ale vychutnávať si emotívne ladenú stránku. Aj na prvý aj na druhý krát som si počas sledovania pohodlne meditoval o veciach, ktoré Tesseract naznačoval a dostal sa do pohodlne premýšľavej nálady. Čo mi k spokojnosti úplne stačí. Iba ten záver je v jednom momente pritiahnutý za vlasy. Inak pohoda.
Znamení (2002)
Ako napínavý thriller uchádzajúce. Takto mizerne inteligentní alieni by k nám ale nikdy nedoleteli, diskutabilná je aj násilne zakomponovaná ideová rovina filmu. S niekým to tu ide dolu dolu dolu vodou... Tri puntiky za atmosfearu.
Vesnice (2004)
Ee! - nepopieram, že to má istý romanticko-humanistický podtext. Ale na to, aby črtajúca sa myšlienka vyznela naplno, bolo potrebné prekopať asi všetko. Príbeh je v pohode, len aký je, žiada si plnšie postavy, nie tak ledabolo naskicované. Inak vynikajúci herci tu nemajú čo hrať a režisér im absolútne nepomáha, nehovoriac už o tom, že by spolupracoval s témou a vytvoril plnokrvný spodný prúd, ktorý tu pre plnohodnotný filmový zážitok chýba zo všetkého najviac. Nedotiahnuté, nepremyslené a preto aj málo presvedčivé.
RoboCop (1987)
Ideálna oddychovka, presiaknutá toľkým sarkazmom a iróniou, že až lieči. Vlastne si uj aj dávkujem vo viac-menej pravidelných intervaloch, minimálne raz ročne (spolu so Starship Troopers - mám ich na jednej VHSke). V tomto smere fakt unikát. Bravo a vďaka pán Verhoeven!
Hvězdná pěchota (1997)
Ideálna oddychovka, presiaknutá toľkým sarkazmom a iróniou, že až lieči. Vlastne si uj aj dávkujem vo viac-menej pravidelných intervaloch, minimálne raz ročne (spolu s Robocopom - mám ich na jednej VHSke). V tomto smere fakt unikát. Bravo a vďaka pán Verhoeven!
Kód Navajo (2002)
Kombinácia Johna Woo, vo Face Off overeného Nicholasa Cagea, vo vedľajších úlohách väčšinou spoľahlivého Christiana Slatera a príbehu, ktorý sa točí okolo indiánskej šifrovacej spojky mala predsa dopadnúť úplne, ale úplne inak. Katastrofa. Ja som vo svojich očakávaniach bol až kdesi pri mixe filmov Dobrý, zlý a škaredý a Tenkej červenej línie okorenenom rukopisom vlastným iba Johnovi Woo... No, rýchlo som sa prebral, veď on v tesnom objatí Hollywoodu či z vlastnej chyby týmto smerom ani len nevykročil. Zle, zle, zle a ešte raz zle... nechutný zlepenec!