TheRoller

"Shut the fuck up Donny!" Najlepší Tarantinov film, ktorý nenatočil Tarantino. 75%

"Tisíc dolárov v ťahu." - "Máte topánky za tisíc dolárov?" - "Jednu." Každý režisér má film, ktorý presne vystihuje a ukazuje, aký zručný je vo svojom obore. Nemusí to byť jeho najlepší film - je to proste film, z ktorého najviac vyžarujú režisérove charakteristické črty. Hra je pre mňa takýmto Fincherovým filmom. Pomaly rozbiehajúci, nikam neponáhľajúci sa thriller, ktorý nemá za potreby stavať hlavný bod na prvé miesto hneď od začiatku. Všetko má svoj čas a svoje miesto. To, ako sa Fincher dokáže pohrať s divákom v priebehu vyše dvoch hodín, je miestami neuveriteľnejšie ako samotný dej. Všetky tie pomaly hromadiace sa kúsky skladačky sa odpálili od časti s Zürichšskou bankou - v tom momente mi padla sánka a prakticky sa nezatvorila až do momentu tesne pred koncom. Od tohto okamihu som zároveň mal stále pocit, že to už konečne chápem a prišiel som na to. Nechápal som to a neprišiel som na to. A keď som už konečne pravdu odhalil, tak som sa opäť mýlil. A v tom sa, paradoxne, skrýva aj dôvod, prečo tomuto inak bezchybnému filmu nemôžem dať plný počet. Všetkého veľa škodí a tak to bolo aj s týmito zvratmi - ak by Michael na konci dopadol "na tvrdo" a tým by to skončilo, išlo by o jeden z najlepších filmov, aké som kedy videl (dokonca horúci kandidát do TOP 10). Prenesene by sa to dalo prirovnať k filmu Hmla, ktorý je presným opakom Hry - celý dej je slabý až trápny, ale záver je tak silný, že celkový dojem je proste ohromný. Hra má naopak dej veľmi silný a jediné čo potreboval, bol záver Hmly - šokujúce, svojim spôsobom podobné zakončenie, ktoré by nenechalo nikoho chladným a nikto by na to len tak ľahko nezabudol. Ďalším (niekto by povedal happyendovým) "twistom" sa však z môjho pohľadu toho dosť pokazilo - atmosféra, no hlavne spomínaný celkový dojem z filmu. Okrem majstrovskej práci Finchera treba vyzdvihnúť kvalitný scenár a výborné obsadenie (Douglasov zatiaľ najlepší výkon, aký som videl). Až ľutujem, že som film nevypol s tou neskutočnou emóciou (ktorá bola vzápätí ušliapaná pokračovaním filmu) v okamihu, keď Michael urobil na streche/ zo strechy bum, a nežil si síce v klamstve, ale totálne spokojný. 85%

Mníšky vedia byť pekné mrchy. Ak by som sa veľmi snažil, k výkonu Hoffmana by som našiel nejaké prirovnanie. To, čo predvádzal Steve McQueen (časť na samotke!!!) je však slovami neopísateľné. Príbeh čudným a oveľa tvrdším spôsobom pripomínajúci hlavnú kostru (nie myšlienku) Frajera Luke-a. 80%

"I'm not Paul Avery" Do Zodiaku som sa pustil s až nechutne veľkými očakávaniami, ktoré som získal po viac než vrelom odporúčaní kamaráta, ktorý to reprezentoval ako "najlepší Fincherov film". Poučenie? Nikdy neverte pripitým ľuďom... strašne preháňajú. Nebol to totiž ani druhý najlepší Fincherov film. Na mňa príliš veľa (zbytočných) údajov a informácii a až príliš veľa času, v priebehu ktorého by som veľa krát pozrel na hodinky, ak by som sa nemusel toľko sústrediť na to, čo sa hovorí (v resp. vôbec vnímať to, čo sa hovorí). Prvá, akčnejšia časť je skvelá dráma s prvkami krimi a thrilleru, tá druhá je len dobrý dokument s prvkami drámy. Jednoducho je to až príliš rozťahané vzhľadom na to, že v konečnej fáze sa nič nedozvieme. Fincher našťastie v tak ukrutnej minutáži vďaka nesporným zručnostiam dokáže udržať aké - také tempo (pivnica) a hlavne vďaka jeho práci celkový dojem z filmu nie je len "fajn, to mi stačilo prečítať si tú knihu... možno by to trvalo menej". Tento dojem výrazne utlmuje aj herecké obsadenie, na ktoré sa je (na moje prekvapenie) radosť pozerať. Jake Gyllenhaal, aj keď sa neviem zbaviť pocitu, že nie je z tejto planéty a agenti Ká a Jé by ho mali preklepnúť, tak hral naozaj skvele. Ruffalo a Downey Jr. (ďalší pacient, na ktorého sa ktovieako nechytám) sekundovali perfektne. Napriek pár veľmi dobrým momentom, sa vo mne usadil názor, že ide o majstrovsky zrežírovaný, o nič horšie zahraný, neskutočne dlhočizný film o jednom pohľade na skutočnú udalosť. 80%

"Don't worry. We're almost there." Aronofsky + Mansell + výborné obsadenie je definitívne pravdepodobne najlepšia kombinácia súčasného filmu. Keď sa k tomu pridá bez preháňania dokonalý scenár (tu sa Aronofsky, aj keď sa to zdá nemožné, prekonal) a kamera (180° zábery!!!), dá to prinajmenšom audiovizuálne perfektný celok. To je neodškriepiteľný fakt o technickej stránke Fontány, ktorý nikto nemôže poprieť. Tá druhá stránka, príbeh, je už "trochu" zložitejšia. Ako celok to "jednoducho" zapôsobilo tak, že po jedinom pozretí nie som schopný ohodnotiť tak obrovskú zmes niečoho nepopísateľného. V jednom momente chcem dať slabé 3* za vyššie spomínané pozitíva, a v ďalších desiatich prípadoch chcem dať tých najsilnejších 5* vôbec. Je Fontána len plochý film zabalený do hlbokého pozlátka? Je len nemý, dobre vyzerajúci výtvor blázna? Alebo výtvor génia, ktorý hovorí viac, ako ktorýkoľvek iný film? To sú otázky, ktoré mi vŕtajú hlavou a nielen si na ne netrúfam, ale zatiaľ na ne ani nedokážem odpovedať. Jediné čo viem naisto (či už to bolo nič hrajúce sa na všetko, alebo niečo všetko znamenajúce) je, že tak zvláštne v dobrom slova zmysle som sa ešte nikdy necítil a že vyholený Hugh Jackman vyzerá ako Chester Bennington z Linkin Parku. Musím to nejako rozdýchať, nechať pôsobiť a zhliadnuť minimálne ešte raz (tak fajn, minimálne dvakrát). Som na hrane, z ktorej sa jednoducho nedá hodnotiť a je mi z toho celého dosť divne. Každopádne som veľmi zvedavý na pokus č. 2 (...a veľmi si prajem, aby to bol ten moment, kedy "niečo" nedokážem pochopiť mozgom, ale len cítiť srdcom). /EDIT/ 22.12.2013/: Po druhom pozretí som o niečo múdrejší. Nie o veľa, ale som. Dievča, ktoré videlo film prvýkrát, mi navyše názorom uľahčilo hodnotenie. 120% /EDIT/ 24.9.2016/: To dievča bolo síce krava, ale nič to nemení na fakte, že Fontána je naozaj skvost, ktorý ani po 10 rokoch nemá obdoby. A ani mať nebude. Páči sa mi, ako každým ďalším pozretím a s pribúdajúcim vekom objavujem a chápem stále viac a viac. A tiež sa mi páči, že viem, že to ešte stále nie je všetko. Nadfilm.

"I'm just the crazy slut, with a dead husband! Fuck you!" Blázinec. Hemingway cez zatvorené okno. Vrece na odpadky. Lakeť vlastnej matke. Na večeru cereálie a čaj. Russell stavil najmä na prepracovaný scenár, ktorý síce bol dobrý a jednotlivé dialógy (hlavne tie pri hádkach) mali šmrnc, ale miestami bol prepracovaný až príliš. Druhou vecou, ktorá to celé drží pokope, je perfektný casting. Bradley suverénne najlepší výkon kariéry, s nomináciou na Oscara, ktorú v najbližších rokoch s takýmto tempom určite premení. Jennifer, napriek tomu, že je skvelá herečka, krásna žena, podáva na svoj vek ohromný výkon, bla, bla, bla... nie som si celkom istý, či práve táto rola mala byť tou oscarovou (keď si spomeniem ako drbla na zem pri odovzdávaní, jeden by až povedal, že to bol osud) a či by sa bez toho haló v podobe "najlepšia herečka" , "temer najmladšia držiteľka Oscara" a Oscara ako takého ešte pár rokov nezaobišla. Uvidíme, aký to bude mať na ňu vplyv. S Cooperom tvoria skvelú dvojku a som rád, že sú spolu obsadzovaný aj do ďalších projektov. Robert De Niro (aspoň pomyselne) oscarovo perfektný a nebyť toho o chlp lepšieho (v danej úlohe) viedenského waltzčíka, tento by bol určite jeho. Príbeh obstojný - trocha zamrzí takmer úplne vynechanie rodičov Jennifer (a tak úplná strata pohľadu na vec z druhej strany) na úkor rodičov Bradleyho, ktorí nakoniec vlastne podmieňujú celý dej. Skôr ako nápad so stávkou by sa mi páčilo zapojenie druhého rodičovského páru a trochu viac psychológie namiesto sileného príbehu. Je však veľkým plus, že stále sa niečo deje (najmä vďaka spomínanému scenáru). Hudby síce nie je veľa, ale keď už niečo hrá, tak to stojí za to. Všetci ostatní herci (vrátane Tuckera) sú veľmi fajn. 80%

"May I have a cup of water, please?" Kill Bill: Vol. 2 je všetkým tým, čím jednotka nie je. Hektolitre krvi sa krásne premenili na všetko, čo si na filmoch najviac vážim. Ak Volume 1 beriem ako efektný prológ a Volume 2 ako plnohodnotný film (v každom smere), ide o najlepší Tarantinov počin do doby Bastardov. 100%

"I din't say 'sale me'. I said 'give me'." Kill Bill je pre mňa Tarantinov najcharakteristickejší film. Je v ňom všetko, čo Tarantina stavia nad ostatných. Perfektný casting, hlášky, odkazy, strih, hudba, masaker,... Nesedeli dve veci: 1.) Animovaná pasáž, ktorá je len čistým, samopašným výkrikom "Aha, čo si môžem dovoliť" a aj keď chce vyznieť originálne, pôsobí presne opačne. 2.) Finále, ktoré až príliš okato presahuje medzu uveriteľnosti (nehovoriac o maximálne zbytočných lanách) - predsa len, prepnutie do BW verzie, aby sa na to dalo vôbec pozerať, je trocha moc. Uma a Lucy bravúrne. 85%

Danny Boyle zas a znova potvrdzuje, že každým svojim filmom neukazuje len to, akým skvelým je režisérom, ale aj to, aký je chytrý. Úvodom by som sa chcel ospravedlniť Jamesovi Francovi, že som si o ňom myslel, že je len obyčajný herec zo Spider-Mana. Nie je, a ak by na Oscaroch nemal takú silnú konkurenciu v podobe Firtha, určite by bol jeho. A ak nie, určite by si ho zaslúžil. Plno zaujať na 3/5 filmu s kamerou vo vzdialenosti niekoľko centimetrov od tváre, to chce naozaj niečo viac. Aj keď som vedel o čo ide, nevedel som si celkom predstaviť, ako to bude prebiehať - počiatočné: "Tak ti treba, na čo si sa tam trepal?" po chvíli, keď som si skontroloval koľko zostáva do konca, vystriedalo: "A teraz čo?" A práve tu prišiel na rad Danny Boyle. Bolo celkom jasné, že nech by obsadil akéhokoľvek dobrého herca s akoukoľvek mierou uveriteľnosti, po chvíli by to prestalo baviť aj najväčšieho fanúšika daného herca, ktorý by one-man show takýchto rozmerov proste nemal šancu utiahnuť sám. Keď však skombinoval herecký talent Franca, ktorý vyžmýkal do poslednej kvapky a pridal k tomu všetky tie srandy (celková kompozícia, zábery cez amatérsku kameru, z dna fľaše a cez hadičky, rýchle strihy, flashbacky zlievajúce sa s aktuálnym stavom, úžasnú hudbu (vážne tam bolo Chopinovo Nokturno?)), tak z toho vznikol ohromný celok, ktorý ani na chvíľu nenudil. Možno na chvíľu, ale keď si to porovnám s tým, že mohol nudiť, a v prípade mnohých iných režisérov by aj nudil hodinu a štvrť, je to neuveriteľný výsledok. Samotný príbeh je celkom plochý a asi jediná vec, ktorá mi nesadla, je typicko-americké vykreslenie hlavného aktéra ako hrdinu, aj keď v skutočnosti je len nezodpovedný idiot. Že aj tento fakt sa držal pomerne v ústraní a celkovo happyend potešil ako taký, môžeme ďakovať skvelej práci pred kamerou a ešte lepšej za ňou. 85%

Podľa vlastného uváženia môže obsahovať SPOILER. Spočiatku to vyzeralo, že pozvoľné tempo bude s hustnúcou atmosférou rásť. Táto predpoveď sa veľmi nenaplnila, pretože ani tá atmosféra až tak nehustla. Hneď po vražde a nájdení tela bolo jasné, že chudáčisko Keanu to nebol. Jednak bol až príliš dobrý, vzorový manžel a vraždu by nikdy spáchať nemohol a jednak by bol koniec filmu. Obvinenie spadlo aj z toho chlapca v zjavnej psychickej pohode, pretože vrahovia - outsideri, ktorí zvykli byť podozriví ako prví, už dávno nie sú v móde a oveľa radšej preberajú iniciatívu hrdinských záchrancov. Na výber toho veľa nezostalo, a keďže som vylúčil tú milú pani susedku, šerifa a vlastného otca, zostali mi dvaja junáci a šanca 50%. Tipol som dobre a zvyšnú pol hodinku čakal na koniec. Skončilo to ako skončilo, bolo tam pár napínavých miest, pri ktorých som sa mal zľaknúť, ale nejako nevydalo. Katie Holmes je totiž príliš zlatá, aby sa jej človek zľakol, aj keď jej práve chýba jedno oko. Po hereckej stránke výborné - Cate Blanchett, aj keď stále vyzerala ako čerstvo po dávke, hrala skvele a človek by jej na chvíľu naozaj uveril, že nie je len šarlatánka. Ale len na chvíľu. Keanu Reeves ako najostrejšie korenie filmu, úžasný gentleman tak, ako ho nepoznáme. Fajn bola aj Hilary Swank, ktorá na pomerne malom priestore zahrala pomerne veľké predstavenie. Celkový dojem z filmu je "neohúril, neurazil". Touto cestou by som chcel poďakovať distribútorom a spomedzi nich najmä samozvaným lingvistom anglického jazyka, pretože preložiť 'The Gift' ako 'Takmer dokonalý zločin', pričom ten zločin nebol dokonalý ani zďaleka, to chce, aby mal ten človek naozajstný gift. 65%