TheRoller

"A deadline is a line before which everything is brilliant and after which we are all dead." Po záberoch na osamelého Steve-a a lúhujúci sa čaj sa pozrieme na herecký koncert britskej hereckej špičky rozdelený do troch dejstiev - Predvčera, Včera a Dnes. Tom Mison sa tam len motá, ako nevyhnutné "dopočtu", ale jednotlivé scény Keiry a Colina v priebehu každého dňa sú nezabudnuteľné. Každý príchod a vtlačenie sa dnu s nejakou zámienkou (zatekanie, hlasná hudba, pošta), nasledovné prechody na úplne iné témy (hudba, knihy, piknik, filmy), len aby mohol zistiť čo najviac, čo najskôr sa stať dobrým priateľom. Záverečný monológ je potvrdenie Firthovej geniality. Keira so sladkým londýnsko-škótskym prízvukom každým dňom krajšia. Vhodná hudba v správnych okamihoch. Celkovo je to veľmi dobre napísané a perfektne zahrané. Čo viac si priať? Táto štvrťhodinka ubehla snáď najrýchlejšie v mojom živote a určite ešte zopár krát ubehne.

"It's backwards." Páni, ono ma to donútilo rozmýšľať viac ako okresné kolo pytagoriády na ZŠ v kategórii P8. Po zhliadnutí Mementa oceňujem dve veci: 1.) Že sa to Nolanovi v rukách nezosypalo a dokázal sa v tom vysomáriť. 2.) Výkon Guya Pearcea. Jasná mi je však len jedna vec: Pokiaľ u niektorých filmoch platí pravidlo "raz nestačí", obávam sa, že tu by mohlo byť málo aj dvojnásobné opakovanie. Tým sa fanúšikovská základňa delí na dva tábore (za predpokladu, že film ako-tak pochopili): Tí, pre ktorých je to až príliš prekombinovaný guláš a tí, ktorí sú nesmierne uchvátení. Pomerne rýchlo som si zvykol na štýl "musím si zapamätať, ako tá scéna začala, musím si zapamätať, ako tá scéna začala,..." (mal som si to radšej písať), a oceňujem originálny nápad, spôsob rozprávania, ale aj tak sa prikláňam k tej prvej skupine. 70%

"Môžem vám vziať kabát?" - "Nie, kúpte si vlastný." Kto? Spike Lee. Kedy? V roku 2006. Čo? Jeden precízne skonštruovaný heist-movie. Prečo? Okrem zjavnej finančnej motivácii, je to jednoduché... pretože to vie. No a Ako? Na pohľad jednoduchý, no po miernom zamyslení remeselne veľmi dobre zvládnutý scenár, ktorý sa nesilene zaoberá otázkami ako o ústrednej myšlienke, tak o najrôznejších témach, lúpeži banky veľmi vzdialených, je premenený do nie menej pozoruhodného filmu. Okrem skvelej kamery a samotnej réžii je tu hlavné trio - Washington klasicky dobrý, Owen charizmatický s klasickým odkazom vrytým v tej jeho peknej tváričke: "chcel by si vyzerať ako ja, však?"... a Jodie, ktorá je, tak, ako my ekológovia hovoríme, bioindikátorom filmových rolí (laická verzia je, že do sračky nevlezie), je, tak ako vždy, chladne dokonalá. Celkovo zamrzeli 2 veci: 1.) Nedostatok priestoru pre Jodie. 2.) Slabé vypätie scén v samotnej banke - potenciál na vyvolanie atmosféry, v ktorej sa ťažko dýcha aj bez slzného plynu tu bol, dôvera v Owenova a Washingtona, či v samotnú Jodie tu bola, takže tu sa to dalo povariť na vyššiu teplotu. Zostáva teda posledná otázka: Koľko? Po druhom vzhliadnutí, ktoré síce spôsobilo, že som si všimol viac dobrých vecí, ako po prvý krát, no zároveň má na svedomí, že som si všimol aj viac tých zlých, sa situácia veľmi nemení- veľmi silné 4*, ktoré kvôli Owenovi a Jodie veľmi rád zaokrúhlim smerom nahor, teda na rovných 5*.

"It's been emotional." Ak som si myslel, že Podfu(c)k je vrchol britskej krimi-komédie, mýlil som sa. Nie veľmi, ale mýlil. Na porovnanie: Vezmite si kvality Podfu(c)ku v čísle, akým ho hodnotíte a pričítajte k tomu nejaké rozumné číslo (spotrebu kokaínu Charlieho Sheena v kilogramoch za rok a podobne...) a dostanete kvality Zbaľ prachy a vypadni!. Debutujúcí Statham brilantný, Ritchie až neuveriteľný. Ten chlapec to má v sebe a dúfam, že sa ešte v žánrovo podobnej lahôdke predvedie. /EDIT:/20.8.2014/ Na druhýkrát dejovo o chlp slabšie, humorne naopak dokonca lepšie. Stále ide o žánrový klenot britského razenia - t.j. najcoolovejšieho razenia.

"I fucking hate Pikeys." Človek si pustí film, od ktorého nečaká viac, než oprášenie britského prízvuku, a dostane toto! Skvelý scenár prešpikovaný vtipnými (nielen) rasistickými narážkami viac ako ktorýkoľvek iný, ale nie toľko, aby to príslušné "menšiny" potiahli do Haagu. Vynikajúce dejové línie späté do ešte lepšieho rozuzlenia. Časť od druhého boxerského zápasu až po koniec je synonymická s označením "dokonalé". Navyše vtedy začala hrať maximálne vhodne zvolená, maximálne obľúbená predkoncertovka Oasis Fuckin' In The Bushes. Tým si odo mňa tvorcovia vybojovali síce obrovské, ale zato bezvýznamné plus. Ďalším veľkým plusom je obsadenie - Statham bezchybný, Pitt pre mňa popri Sedem najlepší výkon v kariére. Z vedľajších hercov potešili Ford, Del Toro a tí traja nemožní negri, pri ktorých scéne "push & pull" dverí som musel film stopnúť, až tak som sa smial. Suma sumárum, to porovnanie s Pulp Fiction nie je až tak úplne scestné. 100%

Mozart bol tak veľký človek, že my, obyčajní ľudia, nemáme ani na to, aby sme plne pochopili jeho genialitu. Lenže Forman nie je obyčajný človek, a preto je Amadeus jeden z najlepších životopisov vôbec. Ak nie najlepší...

"Oh, my goodness. Everybody behave naturally." Jeden z tých filmov, kde všetko stojí a padá na hereckých výkonoch. Tu našťastie nepadá nič, pretože okrem úžasnej a krásnej Keiry (to mal byť Oscar!), skutočne vhodne vybratého Matthewa MacFadyena, tu nebol nikto, kto by tú krásnu atmosféru nadchádzajúceho obdobia romantizmu nejakým spôsobom kazil. Z vedľajších hercov očarila najmä Rosamund Pike. Nominácie na Cenu akadémiu hovoria za všetko - Keira, Výprava, Kostýmy a Hudba. Stačí dodať, že režijná práca Wrighta je (opäť) na jednotku s hviezdičkou. Každopádne, Pokánie "zapísalo" viac.

"I love sharks." Precízne vybudovaná atmosféra, žiadne chodenie okolo horúcej kaše, doslova od prvej minúty sa ide priamo na vec. To sú charakteristické znaky legendárneho filmu legendárneho režiséra. Vďaka bohu (v tomto prípade je to Spielberg), že drvivá väčšina záberov strachu je zobrazená z pohľadu prvej osoby, pretože Spielberg rovnako ako každý velikán a génius predbehol svoju dobu a vtedajšia technika mu jednoducho nestačila. V tých pár záberoch sa tá umelosť a až nepekná mechanizácia "Bruce-a" dá prežiť, takže to na celkovom dojme veľmi neuberá. Naopak pasáže z pohľadu "ja - rozprávač", v tomto prípade skôr "ja-pozorovateľ" v kombinácii s charakteristickou Williamsovou hudbou, naznačujúc akciu, sú neprekonateľné a ak sa k tomu pridajú herecké výkony hlavnej trojice, ide o nezabudnuteľný zážitok. Od momentu, kedy to naberie hemingwayovský štýl á la Starec a more, atmosféra ešte viac zhustne a hudba ešte viac pridá, to šľape ako dobre naolejovaný navijak. Thriller to bol síce ukážkový, ale chcel som sa báť viac. 80%

Okrem smrti je istou vecou aj to, že Rudolf Hrušínský bol najlepší český herec. Spalovačovi mŕtvol sa však už titul najlepší prisúdiť nedá. Dovolím si povedať, že bez Hrušínského by to bol len priemerný, ničím výnimočný a v súčasnosti pravdepodobne zabudnutý film. Jedna hviezdička za kameru a jednotlivé prechody scén, jedna za hudbu a jedna za bravúrneho Hrušínského. Už len kvôli nemu si tento film nezaslúži "len" 3*, a preto, s veľkým sebazaprením, dávam tie najslabšie 4*, aké sú len možné. Zároveň veľmi nechápem tie tony premrštených hodnotení. 75%

"Pichali by sme si aj vitamín C, ak by ho postavili mimo zákon." Boyle a spol. to postavili veľmi chytro. Dnes už kultové hlášky zakomponované v rozsiahlych monológoch sú stavané tak, aby každému z nich sadlo niečo a odprezentované tak, aby si každý to niečo aj zapamätal, keď v diskusii príde na "ten film o drogách." Boylovi asi neodpustím scénu "zoberiem to cez záchod", pretože som práve v tom momente jedol - osudová chyba. Hudba príjemná, herci skvelí, McGregor výnimočný, mravné ponaučenie jasné. Čo viac dodať? Asi len toľko, že pretiahnutie záveru "z krčmy do bytu" maximálne zbytočné. Každopádne to skončilo pekne. Možno aj to je dôvod, prečo ma ako prvý film o drogách vždy napadne Requiem For a Dream, ktorý rovnako popredne odporúčam. 75%