TheRoller

"Som jediný žijúci človek, ktorý zaútočil na Audrey Hepburn na verejnosti." - Alan Arkin Tak to teda boli nervy! Mám rád filmy na rozhraní žánrov dráma/thriller s občasným prvkom hororu. Filmy, ktoré ma počas ich sledovania dokážu vystrašiť, držať v napätí, ale po ich pozretí nemusím chodiť týždeň s žalúdkom na vode a srdcom v gatiach. Wait Until Dark mi túto zmes dokonalo predostrel. Frederick Knott zamiesil cesto (predloha), Terence Young z neho vymodeloval nezabudnuteľný zážitok (réžia), Charles Lang mi to majstrovsky ukázal (kamera), Henry Mancini bravúrne ozdobil (hudba) a herci úžasne podali. Nezostalo mi nič iné, len hltať jednu scénu za druhou. Alan Arkin je v roli inteligentného maniaka neprekonateľný, najmä v slovnej interpretácii. Jeho hlas a spôsob rozprávania tvoria asi 70% z celkového prejavu a ja mám chuť si prestreliť koleno za to, že prvý krát som ho sledoval s dabingom. U Audrey sme zvyknutí na romantické slaďáky napumpované jej plnou krásou, Wait Until Dark je popri The Children's Hour jej najvážnejšou rolou vôbec. Opäť plne dokazuje, že nie je len okúzľujúca tvárička z Raňajok u Tiffanyho, ale pani herečka. Jednoducho skvelý výkon a mám pocit, že pri vyberaní Oscara za hlavnú herečku dostal nejaký nízkofrekvenčný človiečik informáciu s priezviskom Hepburn, ale nepočul Audrey, a tak to dal tej staršej tete. Inak si nedokážem tento prešľap vysvetliť. Za svoj posledný veľký film a jeden z najlepších výkonov (vlastne, kedy bol zlý?) si zaslúžila Oscara tak ako nikto. Vedľajší herci, najmä Richard Crenna držia krok s hlavným obsadením a spoločne vytvárajú dokonalé predstavenie. Podčiarknuté nervy drásajúcou hudbou Henryho Manciniho si film plne zaslúži 5*.

"Tough ain't enough." Človek sa pustí do filmu o boxe a čaká klasiku. Outsider, klišé, prvá oťukávačka, klišé, zlomenie trénera, postupný rast k vrcholu a ďalšie klišé. Tento film síce klišé ponúka, ale je tak dokonalo obalené do Eastwoodovského štýlu, že aj keby to skončilo happyendom, už len kvôli skvelému obsadeniu by to bol nadpriemerný film. Lenže neskončilo. Nastal zlom, ktorý vám psychicky dolámal kosti a mne osobne fyzicky sánkový kĺb. Zlom, ktorý stavia tento film nad všetky ostatné v žánri. Výborné dialógy, Freemanove monológy, podmanivá hudba a skvelá Hilary Swank. K starým harcovníkom Freeman & Eastwood niet čo dodať, to treba zažiť. Záver aj mne, našťastie len nachvíľu, prerušil respiráciu a prikoval do kresla tak silno, že po skončení titulkov som ešte 5 minút civel na menu DVDčka.

Kult, pri ktorom sa stalo klišé aj to, že všetky superlatívy sú klišé.

"Where have you been?" - "I was getting engaged." Wyler opäť dokázal, že čoho sa kedy chytil, premenil na klenot kinematografie a verte mi, nie je to žiadny "fake". Čo sa týka scenára, miestami kecal tam, kde si zaslúžila byť akcia a bol ticho tam, kde si zaslúžil byť dialóg. Našťastie takých situácii nebolo príliš. Zaujímavý námet a samotné "how to", ktoré je pri lúpežných filmoch tak dôležité Wyler poňal vskutku pôsobivo. Na miske váh prevážila kategória romantická komédia nad krimi heist movie, čo by som znášal ťažie s iným obsadením. Tu to presne sadlo, ulahodilo a vyvolalo pocit skvelého zážitku z kvalitného filmu - tomu vravím majstrovská režijná práca. Ten vysoký, modrooký, štíhly a celkom pekný Peter O'Toole bol skutočne vysoký, modrooký, štíhly celkom pekný a k tomu všetkému veľmi dobre hral. Pre Audreynku Hepburn jednoducho neexitujú slová, ktoré by ju dokázali popísať. Na vzdialené priblíženie: Ak má stupnica ženskej krásy, elegancie a šarmu hodnoty od 1 po 10, Audrey sa nachádza v intervaly (11; ∞) pričom predstavuje hodnotu idúcu po nekonečne... a tej dobrej duše, ktorá jej tak dokonalo namaľovala už bez toho najkrajšie oči na svete, by mal byť dodatočne udelený Oscar za makeup. Samotná lúpež je úžasná (najmä získanie kľúčika a odomknutie) a zakončenie filmu je rovnako kvalitné. Jediná vec, ktorá mi vŕtala chvíľu hlavou je, kam sa počas filmu vytratil Hugh Griffith, pretože tam boli minimálne dve scény, ktoré si ho vyžadovali ako soľ. Tak ako tak, všetci vedľajší herci na čele s Hughom Griffithom predviedli vynikajúci výkon. Ako ukradnúť Venušu je oddychový film s precíznou réžiou a tým najlepším obsadením.

Všetko mimo súťaží je trápnučké, ale pri mnohých situáciách sa dá zasmiať a niečo aj priučiť. Kapela v rámci možností a aspoň vidíme, že nie všetci v tom našom šoubiznise sú na úrovni nekomerčného šimpanza z piešťanského geta.

"Napadlo ma, že ťa to napadne." Hoci Holden Caulfield nemusel filmy a hercov neznášal, ak by niekde spravil výnimku, určite by to bolo práve tu a to v každom smere. Skvelí Redford & Newman, nezabudnuteľné dialógy a scény ako Raindrops keep fallin' on my head. Čistá klasika. Záver by Holden opísal len jedným a trefným spojením, s ktorým sa úplne stotožňujem - "toto ma vážne umŕtvilo".

Jedna z najväčších periel heist filmu. Legendárnu "The Entertainer" od Joplina predstihuje len neprekonateľné duo Newman - Redford. Pri pohľade do ich modrých očí by som im 500,000$ vydal aj bez podrazu.

"Why can't a woman be more like a man?" Muzikálom sa vyhýbam ako Kuba demokracii a ak sa už do nejakého pustím, musí to naozaj stáť za to. Ak by mi niekto daroval DVD s inštrukciami "trojhodinový muzikál", pravdepodobne by som ho slušne prijal a pri najbližšej príležitosti rozlámal na drobné kúsky. To by však nesmel byť muzikál, ktorý vznikol na základe Shawnovej hry Pygmalion. Nesmel by to byť My Fair Lady s My Audrey Hepburn v hlavnej roli. Toľko krásy po kope som už dlho nevidel - obsadenie, spracovanie príbehu, kostýmy, scenár, kamera, réžia a ten soundtrack! Rex Harrison hral ako o život, všetci vedlajšáci boli fajn a Audrey? Perfekcia v každom jednom smere - každý pohyb, každé vyslovené slovo - či už v slávnom dialekte Cockney, ktorému sa snažím porozumieť už dlhšiu dobu a stále to neprichádza alebo v bezchybnej angličtine hodnej vojvodkyňu, každá figúra, každý úsmev , každá hláska,... Azda jediná vec, ktorá by sa dala vytknúť je zbytočné natiahnutie časti o osude Elisinho otca. Všetko, čo po pozretí My Fair Lady chcem, je byť nachvíľu princom Transylvánie a zatancovať si s tou najkrajšou kvetinárkou v histórii.

"All you need is love," je jedna z radu úžasných piesní, ktoré zazneli v tomto filme a presne ho vystihuje. Teda nie len film, ale aj celý život a v týchto vyše dvoch hodinkách je nám to krásne ukázané. V rade viacerých príbehov v podaní britskej hereckej špičky sa proste nedá nenájsť ten svoj osudový. Celé to nádherne plynie vo vianočnej atmosfére s tým najlepším soundtrackom. Osobne ma najviac, päť hviezdičkovo dostal epilóg "Keira vs. Andrew Lincoln", pri ktorom som onemel, naopak ma sklamali "Liam Neeson a nevlastný syn" a "Colin Firth vs. portugalská gazdiná ", ktoré sa vážne podobali americkému gýčovému happyendu. Napriek tomu prevážilo to pekné a pocit "wau, túto romantickú bombu si pustím ešte veľakrát." /EDIT/31.12.2014: Love Actually bola tento rok mojou voľbou na Štedrý deň a pocity sú zase všelijaké. Jednak začínam mať teóriu, že zakaždým ma chytí iný príbeh - tentokrát to bola perfektná Emma Thompson. Tentokrát sa mi páčil aj Colin Portugalčan, naopak záver s Liamom Neesonom som mal opäť chuť ovracať. Objektívne je to na 4*, ale tak boli Vianoce, no...

"... a hlavne nenoste rovnaké obleky. Toto nie je Matrix." ...a naozaj nebol. Ak niekto čakal thrillerový hit roka, prelomový trhák alebo podobné záležitosti, bol sklamaný. Ten, kto do toho šiel s rezervou , zase naopak príjemne prekvapený. Celý film sa vlastne dá prirovnať k jeho podstate - všetci autori - od scenáristu cez hercov až po režiséra si na začiatku švacli NZT - šlapalo to na 100% a ako film plynul, účinok drogy pomaly slabol. Vlastne dosť rýchlo, ale nie až tak, aby to urazilo naše filmárske ego. Bradley Cooper ako klavirista za tri dni, plynulý mluvčí ľubovoľného jazyka po pár vetách, Warren Buffett na druhú a iné srandičky bol pre mňa najväčším prekvapením filmu a to príjemným. De Niro klasicky úžasný, v prípade Abbie Cornish som asi oslepol a moje rozptylné šošovky sú už pravdepodobne slabé, ale vo viacerých figúrach mi pripomínala béčkovú Natalie Portman. Pravdepodobne najviac iritujúcou záležitosťou je spočiatku nevinná, celkom aj logicky vyplývajúca vedľajšia zápletka s úžerníkom, ktorá však prerastie do úbohého hlavného bodu, ktorí vôbec nezapadá do atmosféry a tak to aj dopadne. Liznutie politiky beriem ako posledný výkrik pred smrťou spôsobenou nedostatkom NZT. Limitless chýbal k výnimočnému, 5*ovému filmu kúsok, ale ešte menší kúsok k prepadáku.