Lambruche

Hrdinom tohoto filmu sa nechce stať. Nikto nemá detský sen o svojom živote v takomto obraze. A je až zarážajúce, pre koľkých sa to raz stane realitou. Film je presne to, čo to má byť. Taký, ako život niekoho, kto celý deň prežíva len pre to, aby si večer vypil. Ale z každého dna je možné sa odraziť, no nie je to dva krát ľahké. Tento film ale ocenia asi len tí, čo vedia vo co go.

Film, ktorý nepotrebuje slová, a pritom nás osloví. Trpké zamyslenia vyjadrené nádhernou kresbou, aká sa používala ešte v časoch ručnej práce. Hoci mal byť príbeh pôvodne zasadený do Československa, Škótska a Írska krajina nádherne sekundujú svojou melanchóliou k jeseni človeka, ktorý hľadá sám seba v čase. Jeho púť spolu s novou spoločníčkou, ktorá síce hľadá iné, no ich cesty sú spoločné. A nie len ich. V hotelíku stretneme nejedného umelca, ktorý sa dostal na to isté miesto vo svojom živote, no jeho riešenie je vždy iné ako toh Ao zo susednej izby. A ako sa s tým svojím vysporiada kúzelník?

Žili tu umelci, žobráci, bonviáni, filozofi, kabaretný umelci. Každý z nich dal Montmartru svoje čaro. Akoby kvet absorbujúci z jeho histórie sa na nás usmieva z jednej kaviarne Amélia. Obyčajné dievča s neobyčajným srdcom, ktoré je tu pre každého, hlavne od jediného momentu. Amélia objaví vo svojom byte poklad, ktorý odštartuje sériu príbehov. Cez tieto príbehy zmení život mnohým ľuďom, no zároveň svoj, nakoľko jej túžba meniť svet a rozdávať mu po kúskoch svoje srdce ju dovedie k mužovi, ktorému ho chce dať celé. Film je okrem iného úžasný tým, že pri každom pozretí sa dá nájsť moment, ktorý predtým unikal. Videl som tento film mnohokrát, a vždy ma niečím prekvapil.

Poviedkový film, do ktorého sa pozrieme nielen cez veľké okuliare hlavného hrdinu, ale aj jeho dosť netypických sprievodcov pri hľadaní jeho osvietenia, pričom k veľkému osvieteniu prídu aj sami. Poviedkový road movie film, kde jednotlivé scény sú kreslené ako samostatné obrazy, na ktoré by sa dalo pozerať aj bez zvuku. Je to v konečnom dôsledku film o živote, ktorý je sám ako život. Niekedy úsmevný a o chvíľku smutný a presvedčí vás o tých najväčších pokladoch, o ktorých neviete, že môžu byť skryté vo vašom vnútri. A v Tračimbrode nakoniec každý nájde kúsok toho Osvietenia.

Išiel som do kina po veľmi dlhom čase. Práve pre toho roztopašného čokla Snoopyho. A mal som strach. Nie len pre to, ako to vezme moja, tiež 30 ročná, "ségrenka", ktorá má tohto psíka rada len pre jehošibalstvo v očiach, no inak bandu Peanuts nepozná tak ako ja. Mal som strach, ako sa desiatky rokov práce napchá do hodinky a pol. No bol som nadmieru prekvapený a od putovania vtákov som ostal aj na titulky. Tento film vyvrátil niekoľko fám. Opakovaný vtip, nie je vtip. JE! Schulz mal vo svojej tvorbe niekoľko opakovaných a nesúvisiacich skečov (drakožravý strom, snoopy spisovateľom, shroedorovo pianínko...), ktoré sa čas od času zopakovali v istej obmene, nikdy nie únavnej a veselej, kde ale konkrétny hrdina mal svoj priestor nerušený a vyplnený. No tu ladili dokopy a každý dostal vo filme (i po ňom, ave reunion!) svoj presný čas vyrovnaný v potrebe s ostatnými. Ďalšia vec - keď dvaja robia to isté, nie je to to isté. Kameňák je: zober knihu vtipov a urob z nich nadväzujúci príbeh. Snoopy - podobne, ale s knihou stripov. Kameňák je pre mňa odpad, degradujúci humor čechov a slovákov ledva ledva ťahaný zo žumpy bravúrnym výkonom hercov, čo to ale nezachraňuje. Snoopy je pocta. Pocta Schulzovi, ktorá aj pre neznalých skvele spája celé universum jedného susedstva a robí dejovú líniu tam kde nikdy nebola - no padla presne! Niekomu, kto nikdy nevidel Peanuts to dalo zmysel, nebol to len jeden dlhý diel seriálu ako Its x mass Charlie Brown, Happines is warm blanket a podobné. Tu sa naozaj človek nestratil a aj peanatológie znalý, ako ja, sa pobavil a našiel tam niečo nové. Napríklad to, že ako Zrzečka prišla do susedstva. Vravím, som nadšený. Plnohodnotná pocta, a skvelý pocit s neutíchajúcou túžbou po dvd, akú som nemal od Naprosto Osvetleno. Ďakujem za nádherný jesenný deň, ochutený tým pravým arašídovým maslom!