tron

Scenár fakt viac klišé byť nemohol, ale tentokrát mi to prekvapivo nevadilo. Mohol za to jednak ústredný (geniálny) megadom uprostred lesov, jednak to, že mám pomerne rád home invasion a napokon slušný kasting v čele so sympaťákmi Gabrielle Union (ktorá si to celé aj produkovala) a Billym Burkeom (ktorý hrá hlavného záporáka, takže jeho sympatickosť pôsobí mierne schizofrénne).

„Chcem vidieť svojho syna.“ Na štvrtú hviezdu to nemá, ale disponuje to fakt úžasne sympatickými postavami. Páčila sa mi aj nie ani tak retro atmosféra (ktorá mi naopak pravdupovediac zas až tak nejako extra detailne retro nepripadala...), ako skôr to, ako stále všetci utekali (jednoduchý, ale skvelý nápad). Pozdávalo sa mi aj finále, ktoré je asi povinné (zrejme inak sa to skončiť nemohlo), ale ja som bol spokojný. Príjemne mrazivé, ale zároveň sympatické a svojím spôsobom feel good.

Mám vcelku rád vodácke trilery (Divoká rieka, Vražda na Rio Grande) a naivne som si myslel, súdiac z fotiek a názvu (volá sa to Proud smrti, preboha), že toto bude tiež podobná žánrová. Nedajte sa oklamať tak ako ja! Toto televízne béčko v skutočnosti vôbec nie je druhá (ani desiata) Divoká rieka. Na rozbúrenej rieke sa odoráva len prológ. Takže ak čakáte triler o rodine v ohrození psychopatického stalkera v lone čarokrásnej prírody, tak proste nič také nedostanete. Palec hore za vcelku sympatickú hlavnú hrdinku v podaní Emmanuelle Vaugier a fajn detektíva v podaní Camerona Bancrofta (ktorý má dosť zaujímavé pracovné postupy: zatkne osobu z podozrenia zo spáchania úkladnej vraždy, informuje ju, aby nič nehovorila, lebo to môže byť použité na súde proti nej a následne sa niekoľko desiatok sekúnd normálne rozprávajú o inkriminovanej záležitosti).

Druhej sezóne dlho trvá, kým sa rozbehne, takže by sa dalo povedať, že prvej polovičke zachraňuje kožu najmä charizmatický Mando a baby Yoda, ktorý, či chcete alebo nie, vás svojou rozkošnosťou dostane. No a práve keď som začal premýšľať nad tým, že je to vlastne poriadna nuda a do tretej série sa už nepustím, preklopila sa druhá séria do svojej druhej polovice... a začala jazda. Jasné, ťažko od toho čakať, že to bude stíhať hollywoodskym vysokorozpočtovým veľkofilmom. Napriek tomu som bol miestami milo prekvapený z toho, ako dobre to po vizuálnej stránke vyzerá. Výprava bola väčšinu času pôsobivá a akcia postupne nabrala slušné obrátky. Potešili ma tiež nové postavy, ktoré oživili kvalitní herci ako Rosario Dawson, Timothy Olyphant (!), Michael Biehn (!!) alebo... ďalej vlastne už nemôžem pokračovať, lebo by som brutálne spoileroval. Nesmiem sa bohužiaľ vyjadriť ani k fantastickému finále s božskou Deus ex Machina (nejde len o to, kto to je, ale aj o to, ako je to natočené). Inak, na druhej sezóne režisérsky zarezávali mená ako Peyton Reed, Robert Rodriguez, Bryce Dallas Howard (!), či Carl Weathers (!!).

Kým prvá séria mala báječný rozjazd a trochu divný dojazd, druhá na to išla presne naopak, takže práve keď som to v polovici druhej chcel odpískať, začal do mňa Jon Favreau (vďaka režisérom typu Peyton Reed alebo Robert Rodriguez) sypať jeden štvorhviezdičkový diel za druhým. Stále to malo chyby, ale proste bolo by nefér dať tomu menej ako 4*. Z druhej série musím spomenúť niekoľko výborných cameí (alebo skôr slávnych vedľajších postáv), čo vyvrcholí v parádnej poslednej epizóde. Medzi ďalšie pozitíva ako prvej, tak druhej sezóny patrí charizmatický sympaťák Mando (ktorý je tak trochu šmejd, ale možno i práve vďaka tomu je sympatický a uveriteľný) a samozrejme Gro... Baby Yoda. Obe série sú pomerne komorné a akčné scény nie sú nijako zvlášť perfektné (za zmienku stojí azda len finále druhej série s Veď-Vy-Viete-Kým), ale po vizuálnej, i trikovej stránke vyzerajú dobre.

No, nebolo to príliš dobré a scenár bol hrozné klišé (okrem ústrednej zámeny, ale vlastne aj tá je hrozne neoriginálna). Ale zas videl som už toľko fakt zlých a nevydarených filmov, že by bolo nefér, aby som tomuto dal menej ako 3*. Najväčším (nielen doslova - 196 cm) plusom snímky je Vince Vaughn. Jeho prácu sledujem už viac ako dve desaťročia a stále je pre mňa slušnou neznámou: len čo podá v niečom skvelý výkon, spravidla to behom roka „dobehne“ nejakou príšernou otrasnosťou, kvôli ktorej nad ním zlomím palicu... aby som ju o rok znova lepil leukoplastom, lebo opäť hral v niečom, čo bolo dobré. V Slečne beštii určite patrí k tomu najlepšiemu a komediálna rovina mu (tentokrát, hral aj v mnohých komédiách, v ktorých bol hrozný) sadla. Nastavované finále v dome ma iritovalo. Christopher Landon ozaj nie je môj obľúbený (pseudo?)hororový režisér.

Kazachstansko-bulharský film, čo dodať. Rád by som povedal, že som šokovaný a že mi odpálilo dekel, ale v podstate som len otrávený a znechutený. Nápad svojím spôsobom (azda, ehm) geniálny, ale inak jedna obrovská šialenosť. Ak ste fanúšik trashu, tak to pre vás bude za 5*, ale ak si myslíte, že je to horor o prasacích ľuďoch, tak vám radím, aby ste to ani nepozerali. Miestami som sa až divil, aké blbosti je niekto schopný natočiť, tak ale na druhej strane ako vravím – ak to budete brať ako „odpadový“ film, budete sa (možno, neviem) kráľovsky baviť. Je to taký maglajz, v ktorom je možné všetko (fúzaté ženy, roboty) a občas sa zjavne išlo na prvú dobrú (neuveriteľné naprávanie zošmykujúcej sa prilby robota). Danny Trejo tu má len cameo. Režisérov predchádzajúci film bol Pach krvi 6. Nechcem tým nič povedať. Len aby ste vedeli.

„Larryho“ nám režisér a scenárista Jacob Chase prvý raz predstavil vo forme kraťasu Larry v roku 2017. O tri roky neskôr univerzum rozšíril o plnohodnotný celovečerák, ktorého hlavným hrdinom (na rozdiel od 5-minútového kraťasu) nie je strážca parkoviska (v celovečeráku chlapcov otec), ale autistický chlapec. Výsledok? Prekvapivo dobrý. Do kina by som na to nešiel, ale na doma je to „príjemný“ komorný, vážny horor s fajn postavami, sympatickým kastingom a radou nepríjemných scén, na ktorých je zábavné, že hoci som vždy čakal ľakačku, nakoniec som sa aj tak zľakol. Koniec jemne dojal.

Nicolas Cage nebol taký fantastický od deväťdesiateho siedmeho v Tvári toho druhého. Škoda, že je ho tu dosť málo. Ale zas ani rôzni hosťujúci hostia nie sú od veci a spravidla majú k téme čo povedať. Niektorí sú jemne trápni, niektorí viac, daktorí sú super, niektorí len prázdne trepú dve na tri, iní ponúkajú kvalitné historické vysvetlenie tej-ktorej nadávky. Potešili ma rozumné, triezve, cca 20-minútové stopáže jednotlivých dielov. Hoci väčšine epizód dávam „len“ 3*, ako celok to funguje a je to zábavné a vynaliezavé. Takže s prižmúreným okom pridávam aj štvrtú hviezdu. Fuck!

Ja neviem, Rusom voľajako tie horory nejdú. Ono to vôbec nie je zle natočené. Miestami je dokonca podzemná ruská Vec fakt slušná jazda. Ale je to dlhé ako (ruská) krava, postavy sú neviditeľné, herci ani sympatickí, ani nesympatickí a obsahuje to strašne veľké množstvo nudných scén, kedy sa dá nezáživnosť krájať, takže si všímate blbosti (fakt si na také miesto obula tenisky?). Koniec nemá konca kraja.