BoPo

Film z roku, kedy do kín prišiel Kmotr alebo Cesta draka. Do parády si Útěk zobralo trio Peckinpah (rok predtým mal v kinách svoj jediný výborný film Strašáci), Walter Hill (ktorý nemá na konte žiadny zaujímavý scenár) a Steve McQueen (zatiaľ ma žiadna jeho postava nepotešila). A čomu vdýchli život? Začiatok pripomína nemnohočlenných Dannyho parťákov. Následne sa dej prehupne do road movie s arómou Butch Cassidy a Sundance Kid (ako bonus vedľajšia dvojica, ktorá zrejme poslúžila ako predobraz pre Buffalo '66). Záver je Bonnie a Clyde s happy endom. Kupodivu to funguje (hlavne s brokovnicou) a keby Ali MacGraw mala v sebe väčšiu dávku sympatickosti, tak to mohlo byť dokonca vhodné k odporučeniu.

Nejako ma tento jednostranný hon na čarodejnice nebavil. Keď od začiatku viete, že čarodejnica nie je čarodejnicou, tak tomu chýba určitý náboj. To sa odrazilo aj na postavách. Buď boli proste s Richardom, alebo proti. Nikto, kto by robil nečakané vlny. Rutinná rutina, ktorá poslúžila len jedinej veci o ktorej som však už dávno vedel. Paul Walter Hauser je výborný herec a čaká ho plná prdel tlustých rokenrolí.

Film o ktorom sa hovorí predovšetkým kvôli automobilovej naháňačke. Úprimne, mňa nejako neohúrila. Mňa skôr zaujalo pobehovanie medzi štartujúcimi lietadlami. Čo sa týka príbehu, tak na rok 1968 určite fajn, ale z dnešného pohľadu na úrovni epizódy priemerného krimi seriálu. Ešte v budúcnosti skúsim doplniť nejaké ďalšie chýbajúce kúsky do mozaiky s názvom Steve McQueen, ale Bullittův případ si svoju povesť rozhodne neobhájil.

César nedokáže byť šťastný. Jeho pocity zbytočnosti znižuje len pohľad na cudzie nešťastie. Vybral si novú obeť, ktorá však jeho pôsobeniu odoláva, a tak vymyslí nový level rozsievania nešťastia. Hlavná myšlienka bola viac než zaujímavá. Bohužiaľ veľa udalostí je postavených na náhode a šťastí. Césarov plán pôsobí priveľmi nepravdepodobne a riskantne. Toľko krát mohol niečo zabudnúť, niekto ho mohol vidieť (teda niekto 18+), Clara mohla zareagovať úplne inako, než mu práve vyhovovalo. Toto dojem znižovalo. Viac sa mi páčil film Dárek (2015), ktorý sa dopracuje k podobne krutej koncovke, ale jeho zápletka pôsobí viac premyslene a hlavne má vyšší stupeň pravdepodobnosti realizácie.

The Ghost Dimension poskytuje nejaké nové informácie, ale ide inou cestou. Ano, máme tu zasa dom, rodinu, prepojenie na iné rodiny a udalosti, ale tu sa zlo dosť zhmotňuje, a otvára sa časoprostor. Takže Paranormal Activity + Krotitelé duchů + Insidious? Asi tak nejako. To čo bolo najväčším kladom celej PA série (výborne stupňované neviditeľné udalosti), tak sa rozhodli zahodiť. Napätie vymenili za akčnosť. Riskli nový smer dúfajúc v reštart. Nevyšlo.

Mission: Impossible do ktorého Michael Bay narval svoju Transformers epilepsiu zameranú na nástročného diváka. Ryan Reynolds vyhral v roku 2016 jackpot, keď našiel svoju životnú rolu v podobe Deadpoola. Akčný hrdina, ktorý vtipne hláškuje za doprovodu striekancov krvi. A teraz tento štýl bude asi 10 rokov recyklovať ako Liam Neeson 96 hodin. Ako bonus dostanete najviac okaté záblesky platenej reklamy za posledných x rokov.

Pokus o komédiu, ktorá si mala robiť srandu zo sveta kde umelci, kritici, majitelia galérii a spol vytvárajú ultra vážnu, a hlavne predraženú bublinu. Scenárista zistil, že sa mu nepodarilo vytvoriť vtipné situácie, len trefné postavy, a tak do toho napumpoval lacnú hororovú zápletku, ktorá ako keby vyletela z Věřte nevěřte. Jake Gyllenhaal ma svojou bisexuálnou exhibíciou trapnosti bavil. Škoda, že sa pohyboval v podpriemernom diele.

Dva filmy v jednom. Komédia a drama. Ja osobne som do filmu išiel s tým, že dostanem prvý žáner. Teda z tohto hľadiska sklamanie. Humoru som však našťastie dostal dosť. Trotl Hitler. Gestapo, ktoré sa uheilhitleruje a podobne. Dramatické časti ma nejako zvlášť neohurovali, skôr som čakal, až to zasa skĺzne k očakávanej zábave. Treba však uznať, že niektoré scény boli až dojemné. Dostanete netradičného Hitlera, netradične tvrdé prepínenie medzi žánrami, skvelo hrajúceho detského hrdinu, kvalitne sekundujúcu násťročnú hrdinku a prekvapivo nerušivú vedľajšiu dvojicu SS.

Oceňovaný a chválený seriál, ktorý u mňa však nedokázal zafungovať. A to ani v jednej zo svojich dvoch rovín. V tej vážnej ma Barry nepresvedčil o svojej nebezpečnosti a v tej humornej ma nedokázal rozosmiať. Chvíle s netalentovanými hercami vytvárali väčšinou zbytočné odbočky. Hlavným plusom (a zároveň asi jediným, ktorý stojí za zmienku) je postava menom NoHo Hank. Dexter so ksichtom Mr. Beana nomináciu na ďalšiu sériu nevyhral.

Dosť dlho Jackovo, teda Larsovo snaženie pôsobí tak, že sa snaží vytvoriť veľmi čiernu komédiu. A kupodivu v tomto smere snaženie funguje. Čím však počet obetí viac a viac naskakuje, tak je jasné, že zámer bol nehumorný. Zbytočné dlhé, zbytočné ukecané + záver s náboženským rozmerom. Nič pre mňa. Tie dve hviezdy sú za síce nechcené, ale vtipné momenty a Riley Keough. Jej blbka nemala chybu.