kikuka

..prelínanie svetov jedného muža, ktorý je "tak trochu iný" než sa na prvý pohľad zdá je jednou z výrazných cronenbergových tém..tu navyše hrá s otvorenými kartami, keď predstavuje čudáka clegga a otvorene informuje o jeho schizofrénii..aj napriek tomuto poznatku bez použitia "záhadných postáv" udržiava cronenberg prehľadný chaos v divákovi - čo je skutočné a čo len alúzia, výplod deformovanej mysle, pričom obe "reality" podáva rovnako dôverihodne, zahalené v tiesnivej atmosfére neistoty a plazivej nervozity..ponúka, ako vo väčšine svojich filmov pohľad na otvorenú ranu tak, aby pritiahol pohľad diváka a ten sa dobrovoľne nechal vtiahnuť a neodvracal pohľad..v pavúkovi, samozrejme, táto rana nie je fyzická, ale rovnako dobre zraňujúca a nepríjemná.. priznávam, išla som do kina na kombináciu cronenberg-fiennes-byrne-richardson, nakoľko mi prišla úchylne skvostná (skoro ako dávnejšie fincher-pitt-bonham carter-norton)..odniesla som si dávku chladu, nepokoja, spomalil sa mi dych..veľmi silmý, veľmi dobrý, čisto a s láskavo-cynickým odstupom stvorený film..

..frankly my dear, i don´t give a damn..

..velmi príjemné prekvapenie..obávala som sa totiž niečoho "pre tínejdžrov", ale LoD sú úplne iný šport, chvalabohu..veľmi vyvážený scenár (Stacey Peralta), ktorý sturčne načrtáva začiatky slávy jedného športu, športovcov, ale je zároveň aj filmom o bande priateľov, ktorí spolu čo-to prežili, o "ich" dobe..veľmi minimalisticky, ale výstižne a výrečne vykresľuje ich prostredie, rodiny..a klobúk dolu pred C. Hardwicke - nakrútila maximálne civilný film, s pomerne slušným tempom (hoci 15 minút dolu by pomohlo), nevyžívala sa v klipových sekvenciách, na ktoré šport ako je skateboarding priam zvádza..nie je to na plný počet, ale **** si bez problémov zaslúži..

..podľa mňa veľmi silný film zaujímavý najmä spôsobom záberovania a fotenia: polocelky a polodetaily, dlhé zábery prevažne statické alebo len veľmi pomalý pohyb kamery..jednotlivé zábery sú tak vlastne výborné fotografie.. ..hoci nemám príliš napozeraného bressona (presne v tejto chvíli je to jeden film), pokojne konštatujem, že v le mur je veľmi zreteľný bressonov vplyv - preferencia PC a PD, rezané postavy (jedna postava v zábere celá, resp.jej horná polovica, druhá postava má v zábere len nohy, alebo ich časť)..minimálne, pomaly deklamované, dialógy..statickosť záberov.. ..problém je, že práve tieto atribúty zužujú okruh nadšených divákov..

..keby som potrebovala základné informácie pre ďalší rešerš, veľmi rada po tomto dielku siahnem..ale obdobné dokumentárne filmy som zvykla odchytávať na VH-1, tzn. základná rutina rutinne urobená, s povinnými cvikmi..

..priznávam sa, bála som sa horšieho..brad a angelina spolu naozaj fungovali, ich spoločné scény a dialógy bolo radosť sledovať..paradoxne, akcia za "teplom domova" zaostávala a smithovci stratili v závere riadne na tempe - o polhodinku kratšie a som viac než spokojná..teraz som spokojná..//..takze: tri hviezdy filmu, zvysok za Brada ;-)

..obyčajné..sarkastické..jemné..kruté..dejovo v zásade o ničom..univerzálne..veľmi dobrý film..

..nepomôžem si, ale bol to kíženec evity a dr. schweitzera, ten che guevara..a potom, v rámci sociálneho cítenia síce zmasaktoval pekné davy, ale to sa do filmu už nevošlo.. ..diarios ako iný pohľad na "revolucionára" trpia snahou o idealizáciu a skratkovytými vsuvkami - ukážkami biedy a sociálnych krívd vládmych režimov, ktoré ale vôbec nestačia na odôvodnenie zmeny hlavnej postavy z bezstarostného mladíka v angažovaného mladíka.. (podobne je v smere pravdivosti obrazu konk. osoby aj napr. 7 rokov v tibete).. ..herecky, kameramansky a hudobne výborné, ale nezvládnutá dramaturgia a záver, ktorý je krížencom casablanca a napr. untergangu (kedy si už zostarnutý hrdina príbehu - rozprávač vyhradí posledné slovo).. ..ako malý roadmovie bez životopisných ambícií a sociálno-politického podtónu by sa mi film asi páčil viac..ale bol by to asi úplne iný film, podľa úplne inej predlohy..(autorom ktorej je granada osobne)..

.. fascinujuco (hidious) kinky..

..hm..nemé filmy fakt majú ČOSI do seba a nemusia to byť grotesky, na ktorých som bola odchovaná..hm..Rudolph Valentino má fakt NIEČO do seba..