kikuka

..jeden z mala filmov, ktore mozem pozerovat v akejkolvek jazykovej mutacii..je to sladke, naivne..fascinujici..(a moja sestra ho videla v kina a ja nie, lebo som bola chora.. :,-( .. )

..ako inak hodnotiť film, v ktorom Tom Cruise reve na Jacka Nicholsona: "Did you order Code Red?!" a žila na jeho čele pulzuje vlastným životom..vlasne, preto som chcela byť právničkou - vynervovať svedka, aby svedčil v "môj" prospech.. ;-)

oja!!..zacnime od obsadenia: keanu reeves je prijatelny, nakolko ma schopnost vyzerat "obycajne"..sandra bullock tuto schopnost nema a pocas celeho filmu som sa nemohla zbavit dojmu, ze sa stihla zmenit v novu meg ryan - hrdinku romantickeho vsetkeho..(ani meg ryan nemam moc rada)..pribeh: ako uz pisal adrian, vzajomne stretnutia plne romantiky a vsetkeho su pomerne velkymi ranami logike pribehu, kde sa hlavni hrdinovia nemali poznat (teda, ona nemala poznat jeho-minimalne)..a este par malickosti, ale to by som vyzradzala prilis vela..celkovo: vlazne, silene dojimave a sentimentalne a melancholicke a krasne ako len laska na dialku medzi cudzimi moze byt (uz ma bolia zuby)..dakujem za prijemnu kameru a set decoration..

..je celkom zaujimave sledovat Fiennesove postavy "homme fatal" - muza, ktory sa ocita v postaveni ziarliveho milenca, zufaleho milenca a pod..//navyse, tento film sadol ako jemu, tak jordanovi svojou komornostou a minimalizmom zobrazenie pri vnutornej sile toho, co je pod/za obrazom..

jaaaj! "wake up my boy. musketeers are just a dream"..mala som 14 a zrala som kiefra sutherlanda..a toto bol filmik pre moju vekovu kategoriu a pohlavie..a chris o´donnel bol taaak sweeeeet.. ;-)

..co uz, dobre a silne kompozicie obrazu v kombinacii s dobre komponovanym ostatkom ma na 99% dostanu..na kolena..

..velmi prijemne, intelignetne, pohodove..yummy..

..mne sa celkom lubilo, ako sprosto som bola okaslana v zavere filmu..(kto videl, vie).. ..plus, nehorazne ma fascinovala cameron diaz ako "the saddest girl that ever held martini"..

..dokumentarna a hrana tvorba Dusana Trancika - "nebe a dudy"..Vrcholky stromov su popularno-vedeckym filmom o vyrobe cementu..vo svojej "papierovej" podobe sa pravdepodobne nicim nelisili od tuctov filmov vacsine z nas znamych z hodin chemie a fyziky..jeho filmova podoba je uplne o inom..komentar je zborovy prednes - trieda cita o cemente z knizky, vedie dialog s ucitelom, ako aj s robotnikmi v lome..uplne sialena hudba, ktoru som oznacila za dedinsky punk (ak to niekto identifikuje, dajte vediet)..Trancik nevahal zakomponovat ziacky vtip o zirafe (a nasledne zirafy do zaberu) a vyroky o tom, ako kolektiv brigady socialistickej prace dava robotnikom pocit sudrznosti.. ..najprv mi to vyrazilo dych a potom som sa nestihala nadychovat, ako som sa smiala..skutocne dobry dokument..

Agnes Varda si nesie etiketku feministickej režisérky. Skôr by som v spojení s ňou použila "ženskej" režisérky - najmä pokiaľ sa vám slovko "feminizmus" spája s jeho radikalizovanou pragmatickou formou. Varda je feministická, pokiaľ si pod týmto prívlastkom predstavíte niekoho, kto sa zaoberá tým, čo ženy zaujíma a trápi. Vždy na hrane medzi dokumentárnym a hraným, vždy osobná a zároveň dištancovaná pozorovateľka. Tak aj Cléo od 5 do 7 je filmom (nielen) o ženských obavách a poverách, ale o obavách ak nie sveta, tak aspoň Francúzska. Zároveň je tematizáciou filmu ako takého. Hravé, inteligentné, krehké a silné. Racionálne intuitívne a intuitívne racionálne.Tiež jeden z filmov, do ktorých som sa zamilovala na prvý pohľad. A na každý ďalší ešte viac.