Hennesy

Pre mňa je "Zbouchnutá" zavŕšením "trilógie" Judda Apatowa, resp. jeho tvorčieho týmu. Trilógie preto, lebo Knocked Up, Superbad a Forgetting Sarah Marshall majú veľa spoločného. Za všetkými stoja rovnyký ľudia. Už keď to nie je scenárista a režisér Apatow, tak aspoň herecký ansámbl, ktorý je podobný vo všetkých troch filmoch (Seth Rogen, Jonah Hill, Jason Segel, Paul Rudd...). Každý z týchto filmov pojednáva o rôznych vzťahoch a radostiach či starostiach, ktoré prinášajú. Superbad bol o priateľstve, Forgetting Sarah Marshall o rozchode a Knocked Up je o tom, čo sa stane ak si nedáme pozor v tej najnevhodnejšiej chvíli:) Po opileckom sexe nasleduje samozrejme šokujúce zistenie, s ktorým sa obaja vyrovnávajú po svojom. Appatow zachytil tento vzťah medzi dvomi v podstate cudzými a absolútne rozdielnymi ľudmi veľmi reálne a bez zbytočného prikrášľovania. Je to príjemná zmena oproti tomu čo sme na túto tému mohli vidieť v množstve filmov. Väčšinou to boli buď komédie, ktoré sa snažili chŕliť jednu vtipnú scénu za druhou alebo presladená romanca, v ktorej na konci všetko dobre dopadlo a žili šťastne až kým nepomreli...V Knocked Up nájdeme aj humor aj romantiku, ale je nám podávaná, v trocha inej forme, než na akú sme zvyknutí. Humor je drsnejší, občas fekálny, nekorektný, ale zato svieži a niektoré vtipy sú nepríjemne skutočné. Romatika nie je uslzená, ale taká "obyčajná" ako ju možeme zažiť v bežnom živote. Každá postava má svoj jedinečný charakter a vie svoj priestor využiť natoľko, aby nás zaujala. Film stojí samozrejme na oboch hlavných predstaviteľoch, ktorí sa svojich rolí zhostili veľmi presvedčivo. Najmä Katherine Heigl hraje sebavedome a s ľahkosťou zvláda tak dramatické scény ako aj sex pre tehotné:):) Rogenov Ben Stone je povaľač, ktorý má síce srdce na pravom mieste, ale trvá mu hodnú chvíľu než to pochopí. A už keď sa zdá, že bude všetko dobré, objaví sa nejaký problém, alebo sa niekto vyfarbí v inom svetle než ako sme si mysleli. Nikto predsa nie je dokonalý a cesta ku šťastu je zložita. A za všetkými tými vtipmi sa ukrýva aj kus pravdy o tom ako to vlastne v živote je...v tomto prípade pri neplánovanom tehotenstve:)

V základe jednoduchá zápletka o pomste, ktorá zároveň slúži ako reflexia na kriminalitu v New Yorku, resp. celej Amerike. Bronson tu hraje Paula Kerseyho, architekta ktorému zabijú manželku a on sa rozhodne s tým niečo urobiť. Pritom motivuje širokú verejnosť, aby nebola úbohou obeťou, ale aby sa nebála brániť. Kersey svoju pomstu vykonáva na náhodných zlodejíčkoch a kriminálnikoch a chladnokrvne zastrelí človeka aj odzadu...proste drsňák starej školy, ktorému držíte palce:) Celý čas som si vravel, že je to taká poctivá krimi, tak za tri***, ale kvôli poslednému záberu som jednu hviezdičku pridať musel:):)

V podstate rovnaké ako prvý diel, ale už bez obrovskej kampane ktorá sprevádzala Hostel. Tentokrát trocha nahliadneme do súkromia anonymných vrahov, ktorý sa chcú "vyblázniť" v opustenej fabrike mučením a vraždením nevinných (a tupých) amerických turistov. Veľa kriku, krvy, odrezané končatiny, nesympatické hlavné postavy...vlastne nič čo by sme ešte nevideli. Tie dve hviezdičky sú v podstate za Milana Kňažka, ktorý s prehľadom prekonal svojich mladších kolegov a rolu ruského mafiána si vyložene užíval...viď scéna s malými cigánmi:):):)

Chápem, že je to svojím spôsobom klasika žánru a ja mám B-čkové horory veľmi rád, ale nemôžem dať vyššie hodnotenie. Príbeh sa mi zdal taký nemastný - neslaný, postavy boli napísané veľmi plytko a boli celkovo dosť nesympatické, takže ich čakala nevyhnutná smrť. Už keď sme pri tom, tak bábky vraždili nudným spôsobom...buď niekomu dali po hlave, alebo niekoho podrezali. Bábky boli urobené celkom slušne (mne sa najviac páčila "špendlíková hlavička"), až na tú, ktorá grcala pijavice. Tak tá vyzerala, ako keby ju našli na cigánskom smetisku a vôbec mi nezapadala medz ostatné. Viem si predstaviť, že koncom 80-tych rokov to muselo sláviť úspech, ale dnes je to nuda s minimom napätia alebo podarenými, strašidelnými scénami.

Fakt nadupaný kraťas...postapokaliptická atmosféra, úžasné industriálne, kovové zvuky a dobrý príbeh, ktorý nepostráda napätie. Atmosférou to naozaj miestami pripomína Silent Hill...špinavé, hrdzavé...ešte aj tí handroví panáci vyzerali ako malé zrúdy po nukleárnej vojne. Rozvynúť to do celovečerného filmu a mohla by to byť pecka.

Muzikály fakt nemusím, teda až na výnimky (napr. Grease), ale tento filmík mi prišiel ako celkom milá sranda o mäsožravej rastline z vesmíru. Na pozadí tejto dejovej linky sa odhráva love story medzi nesmelým zakrslým predavačom v kvetinárstve a jeho kolegyňou, ktorá však chodí so sadistickým zubárom v grotesknom prevedení Steva Martina s čiernymi vlasmi alá Elvis a s Harleyom:) Príbeh posúvajú ďalej aj muzikálne výstupy, ktorých je tu celkom dosť. Niektoré pesničky sú chytľavé, niektoré menej...taký priemer. Rastlinka (Audry II.) je urobená celkom schopne prihliadnuc na vek a nekazí dojem. Za pozornosť stoja aj vtipné cameo roličky Jamesa Belushiho, Johna Candyho, ale najmä Billa Murraya v úlohe sadomasochistického pacienta:):):) Nie je to síce nič, čo by som si pozrel dvakrát, ale na jeden večer celkom príjemné aj pre nemuzikálových ľudí ako ja:)

Právnické filmy veľmi nemusím. Zvyčajne sú zložité a ťažkopádne natočené a ja sa pri nich nudím. V prípade Michaela Claytona som však urobil výnimku a vsadil som najmä na Georga Clooneyho. A urobil som dobre, pretože Michael Clayton je inteligentná, skvele napísaná a natočená dráma s výbornými hercami na čele s Clooneym. Jeho Clayton je tzv. "inštalatér"..opravuje, čo treba, rieši vzniknuté nepríjemné situácie. Je dobrý v tom, čo robí, ale zároveň si aj sám uvedomuje, že je to prinajmenšom "morálne šedá oblasť" a má množstvo ďalších vlastných problémov. Celým filmom sa nesie pomalá, chladná atmosféra akoby zbavená emócii, ktorá presne vystihuje vypočítavých a chladných právnikov v drahých oblekoch a s koženými aktovkami. Akurát mi nie je celkom jasné, za čo dostala Tilda Swinton Oscara. Bola výborná, ale takmer ju nebolo vidieť a Tom Wilkinson sa mi zdal presvedčivejší.

Applessed má všetko čo môže človek očakávať od prvotriedneho anime - špičkový vizuál (aj keď mne sa aj tak najviac páči tradičný, kreslený spôsob ako napr. Akira alebo Mononoke), ktorý však miestami vyzeral ako počítačová hra, ohromujúcu akciu plnú streľby, výbuchov, obrých robotov a matrixovských súbojov a niekde medzi tým je ukrytý celkom solídny príbeh o záchrane ľudskej rasy. Nenudil som sa ani chvíľu, úchvatná vizuálna forma nepostráda primeraný obsah...už sa teším na druhý diel.

Mne to až také geniálne, ako to tu ospevolavali kolegovia, neprišlo. Skôr mi to príde ako milý a celkom zaujímavý pokus, teraz už veľkého režiséra. Ale na začiatok nie zlé...

O niečo slabšie ako prvý diel (teda remake), ale stále som sa celkom bavil. Aj keď v tomto prípade je celý dej predvídateľný a scenáristicky slabší...vlastne iba obmieňa už 100x videné - parta mladých ľudí je konfrontovaná so šialenou rodinou Hewittovcov, predovšetkým teda s "roztomilým" synáčikom Thomasom a postupne sú jeden po druhom brutálne likvidovaní. Pár vecí ma však zaujalo...napr. Leatherfaceova minulosť, a to ako sa dostal k svojej záľube:). Ešťe štastie, že tam hrá moja obľúbená Jordana Brewster, na ktorú je radosť pozerať za každých okolností:)