Městečko na pobřeží

Zo začiatku veľmi perspektívne, seriál pôsobí, že konečne cieli aj na staršie publikum (čo by jeden v týchto moderných kórejských romantikách popohľadal), hlavné postavy nie sú len naivní mladí bez skúseností vo vzťahoch, v živote atď., objavuje sa veľa humoru, a, chvalabohu, často skôr konverzačného ako toho naivného situačného, ktorý sa v k. seriáloch vyskytuje. Žiaľbohu, asi od 10. časti (presne od momentu, kedy sa konečne dá ústredná dvojica dokopy) sa začnú postavy (nepochopiteľne a scenárista si očividne veľmi uletel) správať ako spomínaní násťroční - objaví sa neustály cringe smiech, humor prejde až do úplne cringe módu typu ,,postava začne biť druhú postavu, len aby nepriznala ich vzťah verejne," doťahovanie za hlúposti, strach hovoriť o sexe a lá malé deti, nevyzretosť, postava 35-ročnej zubárky si začne písať bucketlist, čo chce s partnerom robiť (??), rovnaký bucketlist si začne nakoniec písať aj on (??) a akákoľvek vyspelosť ide ,,do kytek". Kapitola sama o sebe je potom motív ohovárajúcich, do všetkého sa starajúcich dedinčanov, ktorý sa (z nejakého dôvodu) prezentuje ako niečo milé, priateľské, na čo si treba zvyknúť a čo treba pochopiť a zžiť sa s tým. Pardón, ale jednoduchá odpoveď: Nie? To, že vás niekto v okolí ohovára, sleduje každý váš krok, má potrebu vás súdiť a posudzovať a neustále sa vám pliesť do života nie je milé ani priateľské, sorry jako. Tu je bandou podobných dezolátov, na čele s tromi staršími babkami (dobre, u nich ešte budiž, sú staršie, dalo by sa pochopiť, ze vnímajú inak, že sa o niekoho stále zaujímajú) a inými ľuďmi v strednom veku, ktorý neustále posudzujú, kritizujú a skoro stalkujú hl. hrdinku prezentované, ako sa k nimi ona otrasne správa, nechápe ich, odsudzuje, je voči nim namyslená, pritom oni ju stále súdia, nechcú pochopiť jej povahu, miešajú sa jej do života atď. Myslím, že nemá cenu sa vyjadrovať k slabo naznačenému milostnému trojuholníku, ktorý z nejakého dôvodu musí byť v každom kórejskom seriálovom produkte, takisto ako nemá cenu komentovať vedľajšie príbehy ostatných členov dezolátneho klubu, ktoré jednak nikam nevedú (jednej členke sa napr. snaží scenár nanútiť psychologizáciu smrťou malej dcéry na rakovinu. Čiže, najväčšej dedinskej klebetnici máme ako divák odpustiť, že všetkých ohovára preto, lebo aj ona mala ťažký život??) a jednak sú klasicky uzatvárané jeden diel pred koncom, alebo v záverečnom dieli, v jednej 5-minútovej scéne (vysvetlí mi niekto, čo mal byť zač vzťah režisér-scenáristka, načo sa tam objavila queer problematika úplne zničoho nič, čo bola zač postava prestarnutého speváka?) Bodkou na koniec je ale psychologizácia hlavného hrdinu, na ktorú seriál teasuje od začiatku a ktorá je v závere tak patetická, až to zabolí. SPOILER - .... Hlavný hrdina má traumu z toho, že sbskár v práci, v ktorej pracoval investoval všetky svoje peniaze do firmy, ktorá skrachovala a následne skrachoval aj on, pričom sa pokúsil o samovraždu predávkovaním a tým sa z neho stal paraplegik, čo si hlavný hrdina vyčíta ako svoju chybu, lebo ho mal lepšie poučiť o investíciách??? Následne uháňa autom do nemocnice za sbskárom aj so svojím najlepším kamarátom, kamarát sa počas ich rozhovoru v aute zapozerá mimo cesty a nasleduje havária s nákladným autom, pričom kamarát umiera, čo si zase dáva hl. hrdina za vinu, aj keď bolo jasne ukázané, že to bola nepozornosť len a len jeho kamaráta, ktorá ho zabila, lebo skrátka nevenoval pozornosť jazde. Perlička je ale Ad 1. - že sa kvôli týmto náhodám, ktorá reálne neboli jeho vinou chce hrdina zabiť skokom z mosta a Ad 2. - že predá všetky svoje veci a úspory a donesie ich rodine postihnutého sbskára, ako odškodné za .....??? niečo, čo on absolútne nemal ako ovplyvniť? K smiechu je i fakt, že po tom, ako sa hrdina prizná hrdinke s týmto príbehom, ani raz nepočujeme od hrdinky vetu typu: ,,nie je to tvoja vina," alebo ,,obviňoval si sa zbytočne, ty si za to nemohol," čiže vlastne je podľa scenáristov úplne v poriadku brať zodpovednosť za životy iných ... KONIEC SPOILERU.) Mohlo by da zdať, že priveľmi kritizujem, je však pravdou, že seriál má očividne dosť eurami, teda wonmi nabitú produkciu, výprava, kamera sú kvalitnejšie, než pri mnohých slovenských filmoch, tvorenie atmosféry prímorského mestečka zo svojimi pravidlami je v scenári pozvoľné, rovnako ako zžívanie sa hlavnej hrdinky s ním ako úplne odlišným miestom života pôsobí relatívne autenticky, herci majú až na malé výnimky fajn chémiu. Nebyť scenára, ktorý vyslovene sklame diváka (po 9. dieli ide celý seriál dole vodou, ako dejovo, tak tempom, tak humorom,  ako väčšina kórejských seriálov po polovici svojej stopáže, no otázka je, či je dobré si na tento neduh naťahovania milosrdne zvyknúť a či tým potom nezatvárame ako diváci oči nad nedostatkami kórejských scenáristov) by sa jednalo o príjemný romanticko-komediálny seriál, s nenáročným dejom na pozeranie počas dlhých zimných večerov, takto je to ale len ďalší prírastok do kórejskej dielne, ktorý síce mal potenciál (1.-3.diel výborné), ale veľmi rýchlo ho aj stratil v kope klišé vaty, a v ktorom dobrý herci nezachránili slabé dialógy, detinské správanie a scenaristické citové vydieranie divákov (lebo posledné časti sa len plače a plače...) Ps. Kórejcom už občas s tým konceptom osudovosti/fatálnosti života fakt šibe. Tento seriál je príkladom toho, kedy si už naozaj niekto uletel. Chýbala mi už len zmienka, že hrdina a hrdinka sa stretli už aj v pôrodnici pri pôrode, pričom ich matky boli kamošky :/ Ich publikum to ale očividne žerie, keďže seriál pravdepodobne mierou sledovanosti bude seriálom roka 2021, minimálne v žánrovej kategórii. (18.11.2021) (méně) (více)