Obsahy(1)
Obrazový film Premeny Tatier vypovedá o úcte človeka k prírode a jej schopnostiam obnovovať sa v celej svojej zložitosti a kráse. A napokon aj o tom, čo si nesieme skryté v podvedomí - že všetci na tejto Zemi sme jedným celkom, ktorý podlieha presným prírodným zákonitostiam. (oficiální text distributora)
Recenze (7)
Hezky natočená snůška obláčků a katostrofických záběrů. Jako s kamerou to chlapec umí, ale chybělo mi tam nějaké vyprávění, nějaký trochu pádnější důvod, proč tu kameru brát vůbec do ruky. ()
Katastrofy neobchádzajú ani Slovensko. Veľmi smutný pohľad na náš kraj. /55%/ ()
Z takýchto vecí sa človeku až rozum zastavuje. Smutné prizerať sa na to, ako tento prírodný gigant kapituluje. V závere však Barabáš obracia list na druhú stranu a ponúka krásne obrázky fascinujúcich Tatier. ()
Kompozícia rôznorodých obrazov, ktoré mapujú krásu Vysokých Tatier - ich následne zničenie a obnovu. Pavol Barabáš vytvoril pripomienku týchto udalostí, ktoré poznačili našu krajinu a ľudí žijúcich v tom okolí. Myslím si, že stojí za to vidieť aj krásy Slovenska, ktoré mnohý z nás nepoznajú a toto je jeden z tých filmíkov, ktoré ich špecifickým spôsobom prezentujú. Pavol Barabáš skutočne zbožňuje Tatry a vytvoril o nich krásnu filmovú báseň. ()
Ako dieťa som chcel chodiť k moru. Pri mojom prvom stretnutí s morom na Jadrane som bol nadšený, no naši s nami začali chodiť do Tatier, prakticky som väčšinu z nich pochodil, čo sa týka turistických chodníkov, chát a podobne. Pri svojej poslednej návšteve sme absolvovali túru, ktorou sme išli približne 8 hodín, veľkú časť v daždi a prakticky len cez les a na jednom konci nás čakal len prístrešok a nemali sme veľa jedla. Nohy som mal premočené tak, až som ich mal biele a vtedy som hundral, že už nikdy viac, nech si ten les kľudne aj spadne, no a to som netušil, že o pár mesiacov sa tak stane a že som vlastne zažil Tatry na jednom zo svojich vrcholov. Taký les, aký tam bol, zrejme už nebude, bol z veľkej časti ľuďmi umelo vysadený a navrhnutý a v prírode pri katastrofe neobstál. Nasledovali hádky ľudí, ktorí to chceli dať čím skôr aspoň do akého takého vizuálneho stavu, veď prečo s tým niečo neurobiť, keď my ľudia vieme s prírodou pohnúť a ľudí, ktorí to chceli nechať na prirodzený vývoj, ktorý by však trval viac rokov. Veľká časť dreva sa z národného parku odviezla, holé pláne zachvátili požiare, zvyšok napadli škodcovia a tak sa boje ochranárov a lesníkov ešte viac zintenzívnili, navyše do toho svoje povedali aj záujmové skupiny, ktoré chceli robiť biznis a tak Vysoké Tatry sú už len torzom toho, čím kedysi boli. Práve tú radikálnu premenu svojho času pre budúce generácie zachytil takto aj Pavol Barabáš, ktorý jednoducho a zrozumiteľne priniesol obrazovú výpoveď, ktorú chcem pochváliť. Iste tu mohla byť aj nejaká pridaná hodnota, krajšie zábery, viac do hĺbky veci rozobrané napríklad ohľadom sporov a zmien vnímania tohto územia, no podľa mňa to väčšina ľudí pochopí. My, čo sme ich ako tak zažili, máme k nim vzťah, to aj precítime a práve hudba MAOKa dopomáha k tomu, aby si z toho nejakú emóciu zobrali aj iní ľudia. ()
Plakal som... Fakt smutné, ako dopadli naše krásne Tatry. Krásne smutná hudba ešte umocňuje zážitok. ()
Snaha o environmentálne zameraný dokument sa síce cení, ale na úkor pútavosti je to neodpustiteľná chyba. Radšej Tatry Mystérium alebo Divočina zamrznutá v čase. Ale nie takto. niekde medzi 3* a 4*. ()