Maradona režie Kusturica

Tak asi takle... Od Kusturici je to můj první film, kterej sem viděl. Dával sem šanci Černý kočce, ale vlbec mi to nesedělo, tak sem to byl nucen vypnout. Cca před měsícem sem poprvý viděl dokument Diego Maradona, kterej je natolik chytlavej, že sem si ho musel střihnout znovu, ten měl pořádnej spád, tempo a aj na ty slzy se dostalo. Tohle? Tohle je slaboučkej odvar. Maradona je bůh, s tím naprosto souhlasím, ale že zrovna Kusturica si na tomhle borcovi potřebuje přihřát polívčičku, to mi přijde divný, už jen podle toho názvu. A navíc tenhle dokument nemá vůbec žádný koule a ani vypjatý momenty. Jo, je tady vidět víc gólů za doprovodu Sex pistols, ale to je vše. Tohle jako Diegův fanda nemusím... (22.11.2020)

Zaujímavý dokument, nebol extra kvalitný. Kvôli Diegovi možno trvala jeho výroba až 4 roky, avšak Kusturica to celkom dobre podal. Poukázal ako ho niektorí uctievajú, dal tam pekné piesne, návštevu v Belehrade, zaujalo ma ako sa hrali s loptou na štadióne "Marakana", jedného z mojich najobľúbenejších tímov sveta Crvenej Zvezdy Belehrad. Náhľad do sveta Argentínčanov ako boli protesty proti amerikanizmu, sociálnym nerovnostiam, tango, bary, futbalová eufória, skrátka hlavne láska k futbalu, trocha nahliadnutia do Diegovho súkromného života a trocha jeho minulosti. Neuznávam však celkom tie Diegove názory ani to, ako ho oslavujú a majú s ním sektu a on sa ju nepokúšal rozpustiť, aj keď cítim, že je trocha veriaci. Nemám rád tú slabú obhajobu okolo drog, okolo okolitého sveta. Nie som ani kapitalista ako zrejme tu väčšina ani komunista, volím strednú cestu a najlepšie zo všetkého, preto chápem vyjadrenia ich osobných názorov, podpory Fidela Castra, Eva Moralesa, či Huga Cháveza. Som tiež trocha temperamentný a bavil som sa pri tomto dokumente. Veľa vecí mi tu však chýbalo, prišlo mi to ako nedokončené dielo, neúplné dielo, len taký náhľad do jeho života, ani minulosť ani rodina tam nebola veľmi v popredí. Bolo tam z každého niečo, ale čo vyčítam len málo. Bolo to fajn. (30.12.2011)

Kusturicova pocta argentínskej hviezde na sláve ktorej sa zviezol aj on sám. Nepokladám to však ako vo väčšine recenzií za úplne zatracujúci nápad. Zábery na zabávajúcich sa Argentínčanov a Talianov sú príťažlivé pre neznalcov juhoamerického prostredia. Dokumentu bolo vyčítané prílišné populizátorstvo... pre koho je však film určený? Kusturicov zámer, ktorý je vo filme jasne prezentovaný, bol natočiť najlepší film o Maradonovi. To sa mu zatiaľ podarilo. Hudobné scény sú perfektne zvládnuté a príjemne sentimentálne. Vadili mi však neustále odkazy na Kusturicove predošlé filmy, ktoré prepájal s jednotlivými epizódami Maradonovho života. V tomto filme nie je spopularizovaný Maradona ale Kusturica. A robí to veľmi okato a prvoplánovo, akoby mu bolo jedno, čo si diváci budú myslieť. A to sa počíta. Kritiky film veľmi odsúdili. Ja spomeniem recenziu Mirky Spáčilovej, ktorú si môžete prečítať v externých recenziách na csfd. Jej reakcia mi totiť príde ešte viac zinscenovaná a hraná, ako tento film. Samozrejme že musela film odsúdiť a neustále sa narážať do jeho politického posolstva, keď robí pre noviny prozápadne orientované a tento film je naklonený protikapitalistickým ideológiam. Jej poznámka o jeho charizme bola už totálne scestná... No a čo? Niekedy je v názoroch film príliš extrémny, no je na divákovi, aby si urobil vlastný názor, či už je Maradona len hlúpym futbalistom, ktorého pomiatla sláva, alebo naozajstným nasledovníkom revolúcie... Mínus filmu: prílišná angažovanosť Kusturicu byť v čo najviac záberoch. Niekedy sa však celkom hodil. Napríklad scéna na štadióne v Sarajeve, ktorá síce dej neposúva, no celkom príjemne sa snaží diváka presvedčiť o prieteľskom vzťahu medzi dvoma hercami vo filme:) Maradona je herec, človek, manipulátor a legenda...Boh? pre niektorých tiež. O takýchto ľuďoch sa ťažko točia filmy, ešte ťažšia musela byť ich spolupráca. Maradona totiž týmto filmom musel uspokojiť predstavy miliónov fanúšikov, aby jeho hviezda nikdy neprestala svietiť. Bol to dobrý krok? (25.01.2010)

Ještěže jsou v názvu oba, protože z filmu vůbec není jasné, o kom z nich to vlastně je. Nejsnadnější cesta k tomu, aby filmař natočil opravdu špatný film, je zkusit dokument o někom, koho nekriticky obdivuje. I ty sestřihy Maradonových gólů, které mne vždycky na chvilku vytrhly z polospánku, většinou končí nějakou animovanou trapárnou. Škoda času, škoda slov. A jak s tím vším vlastně souvisí tango? Prostě blábol! (20.03.2011)

Rozklad božské aury Diega Armanda Maradony. Kluk z chudé čtvrti se stal fotbalovým bohem a sám v sobě vidí ještě víc, než jeho fanoušci (ovečky) v něm. Většina dokumentu je Emirova oslava jednoho génia, na kterého kouká až s nepřájemně nekritickým obdivem. Především téma drog a politiky představuje Armanda ve světle, které bych raději neviděl. Omlouvat sjíždění bílé lajny koksu tím, že to dělalo víc lidí, jen je nechytli, je možná otázkou pro fotbalovou federaci, ale nic jiného. Jediné, co mě opravdu zarazilo byl závěr s (připravenou) hudbou na téma "být Maradonou a prožít jeho život". Příště, až někdo bude točit o svém idolu a mesiášovi, ať si to nechá do vlastní domácí filmotéky... PS: hodnocení se nevztahuje na ukázky maradonovy fotbalové geniality (22.03.2011)