Od Tatier po Azovské more

Tento film je propaganda a má veľkú historickú hodnotu vzhľadom na mapovanie vtedajších udalostí a aj ako zosobnenie vtedajšej propagandy. Ukazuje prakticky vojnu hrou, ospevuje obludnú zločinnosť, ktorej sme sa dopustili a to útok proti našim slovanským bratom a sestrám. Iste boľševizmus napáchal veľa zla, na Ukrajine dokonca masový teror, ktorý spôsobdil, že zbedačený ľud sa často pridával k fašistom, ale to, že to bol boj dvoch ideí zla a to, že tam bojovali zmanipulovaní ľudia sa nedá poprieť. Áno, naša vlasť sa vtedy hlásila silnejšie ku kresťanským hodnotám, na tom nevidím nič zlé, ba naopak, ale to, že vtedajšia klérofašistická vláda prekrútila idey kresťanstva, to že poslala našich bojovať proti bratom a sestrám, to že sme platili za zabíjanie našich židov, to že zabíjali našich partizánov a odporcov režimu, či vypaľovali dediny, vrátane domov mojich starých rodičov, to sa nedá zabudnúť. Strašenie tým, že by nás Maďari obsadili s Nemcami a zničili by nás bola hlúposť, keďže po víťazstve nacistov sme mali byť vyhladení, či použití ako otroci, taktiež zvyšní ľudia prevychovaní a pomiešaní. Možno by dnes žili nejakí potomkovia ľudí, ktorých naši vojaci zabili, možno by sme zdržali postup nacistov, ale áno, možno by sme museli priniesť veľkú obeť. Tiso to možno spočiatku myslel na rozdiel od Tuku, Macha a možno aj Ďurčanského dobre. Hovorí sa, že bol umiernenejší, no potom urobil zločiny, ktoré mu dejiny nezabudnú a tiež mu to nezabudli ani po vojne. Keďže vraždenie a tresty smrti odmietam, nemali ho zabiť, ale rovnako nesúhlasím ani s akýmkoľvek vraždením za údajný lepší život v boji proti nepriateľovi. Naša armáda bola vtedy kolieskom vo veľkom voze zla a preto som rád, že niečo takéto je, aby sme nezabudli. Škoda, že ani niektorí nevedeli, čo činili. Film treba brať s nadhľadom a ozaj sa treba zamyslieť, čo z tej propagandy máme aj dnes, čo sa rozvinulo, pomenilo a aký to malo vtedy vplyv na ľudí a dnes má z historického hľadiska. Ja som rád, že sa to zachovalo, napriek tomu, že propagandistické filmy odsudzujem, ale toto je dokument, je to niečo iné ako bežné manipulácie, je to symbol, smutná spomienka, skrátka by sme na to nemali zabudnúť. (06.06.2013)

Dokument sa v úvodných titulkoch hrdo hlási ako prvý celovečerný slovenský film. Treba si uvedomiť, kedy film vznikol. Slovensko bolo samostatné a bolo nemeckým vazalom. Preto je fašistická propaganda a zanietený kvetnatý komentár vo filme zjavná. Film pútavým spôsobom mapuje cestu slovenskej armády proti Sovietskemu zväzu, na svoju dobu je dobre natočený a pútavý. (12.09.2020)

Ťažko sa mit to hodnoti. Je to prvý celovečerný slovenský film a ešte aj slúžiaci len a len na propagandu. Kvalita podľahla času. Na ponaučenie slúži dnes pre nás ake ľahké je ovlivniť verejnú mienku prostredníctvom médii. Keď už vtedy vedeli ako správne nastrihať film a čo k tomu povedať, aby sa z tragédie stalo povzbudzujúco národne odhodlanie bojovať a zabíjať iných len pre údajný lepší život, tak čoho su schopné média v dnešnej dobe? 3* (19.03.2012)

Byl to právě první slovenský celovečerní film, u kterého jsem si plně uvědomil, co je na propagandistických filmech podobného ražení (tedy filmech o vojenském postupu, válce a její obhajobě) nejhrůznější. Není to zjevné překrucování historie, chorobný nacionalismus ani pochopitelná jednostrannost pohledu, ale absence, neviditelnost obětí a jejich maskování falešným optimismem. Slavnostní pochod střídá metráž z boje, boj - působící až podivně odlehčeně, ba jako nevinná hra, protože nevidíme nikoho umírat - střídají záběry na obědvající vojáky, smějící se vojáky, přesuny, manévry, strategické plánování, polní pekárnu, zidealizovaný kontakt s domorodci na dobytém území a tak je to stále dokola. Ani stopa po utrpení, strádání, bolesti. Všechno je báječné, mechanismus nemá slabého místa krom občasné únavy. I počasí se vydařilo. Technika je spolehlivá, zásobování bezchybné, vojáci jsou chrabří, disciplinovaní, v cestě jim nestojí nic jiného než jedno hladké vítězství za druhým a třes se nepříteli, protože slovenský voják bojuje za novou Evropu, za lepší svět, po boku vyvoleného německého národa a v srdci si nese nehynoucí lásku k vlasti, je neporazitelný a vůbec by bylo nejlepší, jak naznačuje pohled bezejmenného Vojáka do publika v závěru, kdyby každý mladý muž splnil svou povinnost a k tomuto hrdinskému a veřejně prospěšnému konání se bezodkladně přidal. Na frontě, jak vidno, čeká pouze lesk, sláva a železné kříže od Führera! A smrt, pokud už je přítomna, je odsunuta do zvukové stopy, kde jsou jí přisouzeny nové, vyhovující významy. Významy zbavené všech negativních konotací. Významy zbavené lidskosti. (02.05.2011)

Ťažko dnes percentuálne hodnotiť film, ktorý je tak obsahovo závadný. Dokumenty veľkej Leni obdivujeme najmä kvôli geniálnej formálnej stránke a zároveň odsudzujeme kvôli tej obsahovej. Od Tatier po Azovské more nejakými novotami filmárskeho remesla nezaujmú, poteší ale dramaturgická stránka. Film je totiž veľmi svižný, striedajú sa rýchlo lokácie, sme svedkami bojov, zábavy, osláv, záberov rozbombardovaných miest atď. Osobne ma najviac zabavilo "opekanie Jana". No a po tých kvantách až tonách hraných filmov z druhej svetovej vojny nie je od veci si pozrieť niečo"autentické", dokumentárne. Film hovorí nechtiac v tej svojej škodnej obsahovej stránke najmä o tom, že my Slováci sme sa poväčšinu času vždy prispôsobovali tomu silnejšiemu, že sme šli s vývojom a báli sa vyjadrenia svojho názoru. Nebol to samozrejme iba náš problém, je to problém menších s väčšími všeobecne. Ako rýchlo sme potom obrátili kabát, že, a sledovali propagandu rovnako škodnú z opačnej strany. Ak by som ako diktátor zadal úlohu nakrútiť propagandu, bol by som s výsledkom, aký tu vidíme, spokojný. Ešte že ním nie som :) (06.11.2014)