Obsahy(1)
Erotická tragikomedie o stárnoucí ženě, která chce vrátit čas. 55 letá Tamara má už dost mužů své generace, které vidí jako neustále rozumující, zatrpklé a zbavené všech ideálů. Podává si inzerát: Zralá, mírně zvrhlá žena, hledá chlapce od 18ti do 24 let. Přihlásilo se jí 650 chlapců….Od té doby nic jiného nedělá, než třídí inzeráty, vybírá si chlapce a setkává se s nimi. Záhy zjistí, že jim nahrazuje matku, učitelku sexu, léčitelku duše. Dokumentární film o babičce, která se musí vyrovnat nejen se stárnutím… (oficiální text distributora)
(více)Recenze (27)
Babička je mimoriadne zaujímavý film a dlho mi trvalo kým som si svoj názor ucelil do podoby, v ktorej ho prezentujem teraz. Po prvé, režisérka sa vôbec nesnaží film urobiť extra profesionálnym, a tak viditeľné mikrofóny na vrchu kamerového záberu alebo odrazy kamery v zrkadle nie je vo filme nič nezvyčajné. Za druhé, je celý film nakrúcaný zvláštnym štýlom- má dokumentárno- dramatický charakter, nech to znie akokoľvek nezvyčajne. Za tretie film taktiež nie je ani po umeleckej stránke nijako šokujúci, herecké výkony sú priemerné a žiadne prekvapujúce scenérie tiež nečakajte. Ale napriek tomuto všetkému, je film na jednej strane poburujúci a neuveriteľne zvrhlý (nebolo mi vôbec po chuti dívať sa na sexuálne scény starej babky so 17 ročným mladíkom); a na strane druhej je to paródia práve na tento štýl života. Čo je obrovské plus filmu- nesnaží sa nijako moralizovať. Proste ukazuje zúfalú starú dámu, ktorá sa snaží nejako (v tomto prípade dosť nezvyčajne) zmieriť so životom. Odporúčam pozrieť ľuďom, ktorí majú kus života za sebou (tí budú najlepšie chápať skrytý humor) a samozrejme neodporúčam pozrieť ľuďom, ktorých poburujú nie moc príjemné zábery na staršiu dámu.... ()
Dokument (místy zřejmě spíš hraná rekonstrukce), který je zajímavý hlavně jako svérázný sociologický výzkum. Jací lidé odpovídají na podobné internetové inzeráty? Zejména ti, kteří by v reálu sbalit holku nedokázali. Ztracené případy - slaboši i hulváti. Digitální kamera má problémy s tmavými scénami, kontaktní zvuk je občas na hranici srozumitelnosti a místy to vypadá, že hlavním hrdinou filmu je Tamařin kocour... ()
LFŠ 2009: Jedním slovem zklamání. Myslím, že se slečna/paní režisérka měla jasně rozhodnout, co vlastně chce natočit, protože výsledný hybrid hraného filmu a dokumentu (pry tam byly asi dva autentické záběry) byl špatný. Myslím, že udělat normální hraný film a do titulků hodit známé "Podle skutečných událostí" by bylo nejlepší a nejmíň násilné řešení. ()
slovenský dokumentárny film už niekoľko rokov vykazuje svoju životaschopnosť a je spomedzi všetkých jej zložiek najúspešnejšou časťou slovenskej audiovizuálnej tvorby - to dokazuje nielen kvantita projektov, ktoré majú každoročne premiéry (či už v kinách, televíziách alebo na festivaloch), ale aj kvalita, rôznorodosť (a aktuálnosť, dôležitosť) tém i prístupov; jednou z najvýraznejších (a ak sa to dá tak povedať) aj "najkontroverznejších" postáv súčasného slovenského dokumentárneho filmu je zuzana piussi; film babička, ktorý vznikol v českej produkcii, je inscenovaným, hraným dokumentom, ktorého inscenovasť je paradoxne na asi dvoch miestach, kedy "presiakne" (a nemá to nič spoločné s faktom, že niektorých "hercov" je možné rozoznať aj mimo kontext filmu ako hercov) nad dokumentárnosť - a to som ja osobne človek, ktorý má filmy balancujúce na pomedzí dokumentu a hraného filmu veľmi rád; i napriek tomu mierne provokatívny a v konečnom vyznení smutný príbeh človeka, ktorý odmieta dospieť (prípadne - snaží sa znova regresívne vrátiť do mladosti), ktorý hľadá spoločnosť a snaží sa zahnať samotu, ktorá prichádza s vekom, no robí to nesprávnym spôsobom a hľadá na nevhodných miestach, takže si neuvedomuje, že skutočné naplnenie a isté "šťastie" má v podstate na dosah ruky, ktorý, možno mierne hendikepovaný svojou zvláštnou záľubou v sexuálnom apetíte a preferenciách (aj keď môžeme spochybniť, či táto "záľuba" je pôvodná, implikujúca rámcový problém, alebo iba "získaná" a možno "vytvorená", takže ju vytvoril ako z núdze cnosť samotný problém, ktorý existoval už pred ňou), predsa len nevie pochopiť, že si takýmto životným štýlom viac škodí - a nemá to nič spoločné s názormi spoločnosti na také niečo, ale so strácaním sebaúcty a s postupným odcudzovaním sa svojim blízkym, na ktorých, na rozdiel od anonymnej verejnosti a jej mienky, skutočne záleží... autorka/režisérka ostatne na to, ako máme vnímať jej vnímanie hrdinky a problematiky odkazuje už samotným názvom tohto vydareného "dokumentu"; ()
LFŠ 2009 Moc jsem nepochopil koncepci celého filmu a ani paní režisérce se nepodařilo mi jí vysvětlit. Je to opravdu dokument, je to rekonstrukce, hraný film, nebo co vlastně... Hlavně je to zábava a nejraději to vnímám jako mystifikaci, kdy si z nás všichni zúčastnění střílí a smějí se nám, že jim to "žereme". Do toho pojetí zapadá i to, jak paní Piussi vypráví o paní Tamaře, jak chodí na filmové projektce a domáhá se vstupu bez placení, nebao jak se prý tato ústřecní postava nejdřív od filmu distancovala, ale děti ji přesvědčili(!- třeba její konzervativní dcera?), že má protestů nechat. Možná jsem pouze paranoidní, ale tady si paranoiu celkem užívám:) ()
Reklama