Obsahy(1)
Tajomná kabelka v Shanghaiskom hoteli, ktorá môže ale nemusí byť súčasťou skutočného príbehu, alebo sna, ktorý sa mohol, ale aj nemusel hlavnej hrdinke prisniť. Tápanie po skutočnosti a snaha pochopiť, čo sa deje, dáva odvahu hlavnej hrdinke si spomenúť na veci uložené hlboko v jej podvedomí, v ktorom vystupuje jeden muž a modrá ruža. (ScarPoul)
(více)Recenze (49)
Jeden z mála Lynchoidních kraťasů, který vzniknul v období po Mulholland Drive a stojící za pozornost. Tématikou bych řekl, že se opírá o minulý život a jeho znovu prožívání, resp. znovu vzpomínání. Krásná tajemná až snová atmosféra. Ke shlédnutí ZDE. ()
Lady Blue Shanghai je typický Lynchovský film. Neustále v ňom tápate medzi snom a realitou. Medzi tým čo je skutočné a tým čo je vymyslené. Tentokrát má ale tento kraťas príbeh, ktorý aj keď nie je ľahko uchopiteľný, dáva možnosť prejaviť hercom skutočné emócie a v pozadí z Lynchovou hudbou krásne kooperuje. Pre Lynchofila ale predvídateľná záležitosť, s pekným vizálom a atmosférou, ale na konci zostáva jednoducho pocit, že tu niečo dôležité chýbalo. ()
Lynch sa upísal reklame a snobskej zbytočnej značke a svojím tajomnom, ktoré ľudí fascinuje im urobil dobrú propagáciu, navyše osoba, akou je Marion Cotillard tomu tiež pridala svojím presvedčivým herectvom. Mnohí ľudia v tomto svete sú geniálni, ale slúžia zlu, či už vedome alebo nevedome. Mne toto kúzelné neprišlo, mnohí to hodnotia dobre, len aby nevyzerali pred masou ľudí, ako že to nepochopili a tak sa často tieto ilúzie podporované strachom, pseudoodborníctvom a mnohými inými záležitosťami podporujú a potom si ľudia môžu pripadať skvelo, keď robia umenie a hádajú sa o maličkosti, pričom samú podstatu zle pochopili, často sú to aj veľké osobnosti, preto tu kapitalizmus stále funguje. Je mi ľúto, že ľudia, ktorí by mali byť vzorom a mali by viesť proti tomu, to propagujú. Pre mňa to bol mysteriózny odpad, bez vnútornej hodnoty. ()
Jakožto fanda Lynchových výtvorů jsem zůstal po zhlédnutí tohoto krátkometrážního snímku hluboce zklamán. Co to jako mělo být? Otřesná kamera nám nabídla nechutnou přehlídku rozmazaných záběrů a nebýt docela slušné hudby, tak jsem to asi vypnul. Atmosféra sice měla jistý mysteriózní nádech, jenže všechno kolem dokola bylo špatně. Dokonce ani výkon Marion Cotillard nebyl moc dobrý. Nadržený taxikář jí dokáže rozpálit mnohem víc, než čmoudící kabelka… ()
Dalo by se tomu říkat "Lynchovo dilema". Pokud jde o novější filmy režiséra hromady kultovních kousků, nikdy si nemůžete být jistí, jestli to fakt není nic moc, nebo David Lynch zůstal jenom nepochopen. Stejně se to má i s krátkým filmem/reklamou, který zaplatil Dior. V typicky lynchovsky divném chaosu se ale pěkně vjímá půvabně zmatená a vylekaná Marion Cotillard. A koneckonců to není tak dlouhé. ()
Reklama