Železná díra

Každý ďalší film je potvrdením Barabášového filmového majstrovstva. Akékoľvek prostredie - či už sa jedná o exotický dažďový prales, alebo o veľhory, dokáže zachytiť špecifickým spôsobom - využívajúc rôznorodú techniku a subjektívny pohľad, ktorý s jeho filmov, robí dramatické a dobrodružné spektákle. Trou de fer zachytáva štvoricu - s Palom - päticu dobrodruhov, ktorý chcú tento kaňon prejsť. Či už zachytenie príprav, samotného postupu, ktorý má rôznorodú náročnosť, alebo značne štylizovaných záberov - ktoré využívajú počítačovú animáciu, je podané ako snaha návratu k prírode zo všetkým čo k tomu patrí. Barabáš zachytil raj, ktorého obklopuje zo všetkých strán voda, a ktorý ukazuje jedno z najzaujímavejších a najnedotknutelnejších miest na našej planéte. Využívanie špecifík - ako zavádzajúca dramatizácia - výpovede účastníkov , ktorý rozprávajú o tomto dobrodružstve s úctou a s iskrou v očiach a monumentálne zábery podfarbené výnimočnou hudbou, tvoria jadro Barabášovej tvorby, ktorú dokáže prekonať, len on sám. (02.12.2011)

[IFF 2011, Bratislava] 50 min. je strašne málo a v momente kedy má dojsť do tuhého, nastane koniec. Neviem prečo sa to utlo tak skoro, ale faktom ostáva, že "živé" zaznamenanie výpravy 5-člennej expedície po skalnatých previsoch, strmých vodopádoch a zarastených "bushoch" má žeravé emocionálne jadro. Pulzuje v telách odvážlivcov pre ktorých nevypočítateľné sopečné koryto "Trou de Fer" nie je varovnou výstrahou, ale veľkou výzvou. Poháňa ich kupredu, zvýhodňuje ich v zápolení s vegetáciou, je stavebným kameňom úspechu. Potvrdzuje, že pokiaľ niečo veľmi chceme, tak sa to za prispenia/súznenia mikro (agilita, vôľa, zápal) a makro (štastie, prostredie, interferovanie ľudským faktorom) aspektov dosiahnuť dá. Miroslav Dušek, Jaroslav Holeček, Natália Borecká, Pavol Barabáš, Martin Chroumal-gratulujem a smekám. (14.11.2011)

Niečo podobné ako v prípade Tepuy - Cesta do hlbín Zeme, aj keď tento dokument nemá tak silnú atmosféru. Zábery a dramatická výprava do málo prebádaných území našej planéty sú však famózne a tradične barabášovsky vysokokvalitne spracované. Pritom ide určite ťažko točiť kvalitné zábery, keď sa neustále musíte sústreďovať na neurobenie chýb pri fyzicky náročnom zostupe. Dokument ubehol ani voda, čo sa mi napr. pri 'etno'barabášovkách takmer nestáva. Netušil som dve veci: že už existuje aj také 'zamestanie' ako kaňonista a že obrie vodopády sa nenachádzajú len niekde vo vnútrozemskej pevnine ale aj na tak malom (a dovolenkovom) ostrove, akým je Reunión (nevem preto, čo pri tagoch robí 'Madagaskar'). Opäť pri barabášovkách chválim doprevádzajúci komentár. (09.08.2019)

14 mrtvých z deseti expedicí - to je také charakteristika Trou de fer. Slaníž na dno sopky a postupuješ tzv. koridorem, do kterého se postupně vlévají vodopády z okraje vyhaslé sopky. Když tě zastihne déšť, a tím pádem i velká voda, na nevhodném místě, je z toho boj o holý život, ať umíš co umíš. Ti skauti měli každopádně víc štěstí jak rozumu. Ovšem odhodlání, odvahu, vůli a doškrábaná těla jim člověk nemůže upřít. Nádherné záběry méně známých míst. (21.09.2017)

Nj-respekt.. Tohle byl takový extrém, že nebyl čas ani na tradiční barabášový moralitky..Trošku tam vykukoval sentiment a sem tam nějáký ten lezec vypotil trošku křečovitější moudro, ale já to chápu-o některých věcech se prostě blbě mluví aby to neklouzalo do takového toho subjektivního blábolení :) .... Každopádně výpravička to byla fakt hardcore a některé záběry jsou prostě kulervoucí... Nabízí se jen otázka jestli člověk který se dobrovolně vydá na cestu do čertovy řiti a zpět netrpí nějákou poruchou nebo úchylkou. Vlézt -víceméně pro srandu- někam kde umřu nebo né jen podle toho jestli zaprší nebo né-to už zavání............... Ale jinak, ještě jednou klobouk dolů. (09.08.2014)