Tanec mezi střepinami

Marek Ťapák nadviazal na úspešné hudobno-tanečné projekty svojho otca zo 60-tych rokov, obohatil svoj projekt novým moderným šatom, dokázal sa vysporiadať s lyrickým textom, tanečnými kreáciami, dokonca aj s určitým pátosom pri zobrazovaní prírody. Vzniklo svieže dielko s podmanivou hudbou roznych regiónov Slovenska a hlavne tanečnými scénami s poctivou choreografiou. (11.05.2014)

Marek Ťapák je univerzálny umelec a takýmto projektom si na seba naložil dosť. Čiastočne sa podarilo, ale ak tanečné číslo nebolo stopercentne pútavé, tak som trpel, prečo to pozerám, keď príbeh neexistoval. Film ukazuje, ako si od akejkoľvek práce je možné odskočiť, a to doslovne, a zakrepčiť si s kolegami. A môže to byť aj na píle a v najlepšom vyskočiť na dosky (ktoré znamenajú svet?). Ťapák ukázal, že aj ľudová hudba potrebuje moderné videoklipy, ktoré by boli akčné a sexi. (27.03.2016)

"Čo tu robíš?.., Nič, len tu tak stojím...", odpovedá M. Ťapák, ktorý mal miesto postávania radšej niečo urobiť s príbehom. Tanečné scény sú sami o sebe slušné, niektoré, konkrétne asi dva-tri ma očarili a pustil som si ich niekoľkokrát. Hlavne úvod s krásnou scenériou Slovenska, ktorý neskôr plynule prejde do pomalej Balady z Borovín , kde to Ťapák schytá s nožom, no a tanec v uniformách, kde znie verbovacia pieseň Kamaráti. Všetko to sú krásne piesne s nádherným tancom, tam je cítiť adrenalín i chuť zakrepčiť si. Má to rytmus i grády. Veľká škoda, že Ťapák scény nespojil nejakým, hoc primitívnym príbehom, pretože sa často zdá, že to nemá ani hlavu ani pätu a film je napokon iba ozaj dobrý tanečno-hudobný mix. Možno chcel ísť v otcových šľapajách, ktorý to podstatne lepšie zúžitkoval v Balade o Vojtovej Maríne. Pre všetkých, ktorým tanec a folklór nie je úplne cudzí je to dobrá voľba. Nechýbalo veľa a mohlo to byť niečo výnimočné a problém v peniazoch to nebol...60%. (03.01.2013)

Egocentrický epos na tému „mám sa rád“ môže pristať tak Dolanovi, no rozhodne nie odžitému Ťapákovi. Mnohé by uľahčil keby upustil od obsadenia seba samého do hlavnej úlohy, hoci je nám všetkým jasné, že touto postavou bol on sám. To, že je ťažkopádny, nezachráni ani každodenné športovanie, svalnaté ramená , či výpredajové botasky, ktoré mali byť uzáverovým kameňom kašičky z moderna a dejín. Neboli. Kvázi lyrické monológy / dialógy sú lacné (a nie, neobháji to ani Hevierov podpis), o existencii samotného scenára som v istých chvíľach pochybovala a dramatický oblúk sa ladne vyhol celému filmu. Okrem toho, že Ťapák vykradol snáď všetky tanečné filmy, na ktoré mi kedy padol zrak, nezabudol dokonca ani na Gladiátora, či The Wall. Kamera, svietenie a strih by sa poľahky vyškriabali ďaleko nad priemer, keby neboli v tanečnom filme. Riešiť vystúpenia cez detaily a strihy zabilo akúkoľvek dynamiku, ktorá v nich bola. Navyše, choreografiám zväčša chýbali emócie, zvlášť muži pôsobili častokrát komicky (ani nespomínajúc action – man Ťapáka v generálskom a jeho zelené víly). Škoda - ďalší slovenský projekt, ktorý mohol mať na viac. (26.12.2012)

Netradičný pokus pána Ťapáka urobiť niečo nové a originálne na koreňoch slovenského folklóru. Zaujímavé a umelecky prevažne dobre stvárnené, ale autor mohol ešte viac popremýšľať nad samotnou koncepciou a scenárom. Je to podľa mňa veľmi nesúrodé, taký zlepenec...Priznám sa, že dávam prednosť tradičnému folklóru. Tradičný pohľad nemusí byť vždy zastaralý, či nostalgický - práve naopak. Je rokmi overený, plný ľudovej múdrosti. Je to výnimočná hodnota, dedičstvo našich predkov, na ktoré by sme mali byť hrdí. Dávam tri. V niečom nadpriemerné, v niečom takmer odpad.... (26.12.2012)