Tanec mezi střepinami

"Čo tu robíš?.., Nič, len tu tak stojím...", odpovedá M. Ťapák, ktorý mal miesto postávania radšej niečo urobiť s príbehom. Tanečné scény sú sami o sebe slušné, niektoré, konkrétne asi dva-tri ma očarili a pustil som si ich niekoľkokrát. Hlavne úvod s krásnou scenériou Slovenska, ktorý neskôr plynule prejde do pomalej Balady z Borovín , kde to Ťapák schytá s nožom, no a tanec v uniformách, kde znie verbovacia pieseň Kamaráti. Všetko to sú krásne piesne s nádherným tancom, tam je cítiť adrenalín i chuť zakrepčiť si. Má to rytmus i grády. Veľká škoda, že Ťapák scény nespojil nejakým, hoc primitívnym príbehom, pretože sa často zdá, že to nemá ani hlavu ani pätu a film je napokon iba ozaj dobrý tanečno-hudobný mix. Možno chcel ísť v otcových šľapajách, ktorý to podstatne lepšie zúžitkoval v Balade o Vojtovej Maríne. Pre všetkých, ktorým tanec a folklór nie je úplne cudzí je to dobrá voľba. Nechýbalo veľa a mohlo to byť niečo výnimočné a problém v peniazoch to nebol...60%. (03.01.2013)

Toto nie je žiadny národný nihilizmus. Orol nad tatranskými končiarmi. Juchkanie, hvízdanie, tanečný battle medzi junákmi. Ťapák mladší asi aj Busbyho Berkeleyho videl, aj Lars von Triera (ale len tie spomalené zábery z prológu z Antikrista), aj nejakého Tonyho Gatlifa. Viac ako k nejakej originalite to má bližšie k archaickosti. Akurát tých bradaviek je tam viac, to by si komunisti v takom množstve nedovolili. (04.06.2012)

Netradičný pokus pána Ťapáka urobiť niečo nové a originálne na koreňoch slovenského folklóru. Zaujímavé a umelecky prevažne dobre stvárnené, ale autor mohol ešte viac popremýšľať nad samotnou koncepciou a scenárom. Je to podľa mňa veľmi nesúrodé, taký zlepenec...Priznám sa, že dávam prednosť tradičnému folklóru. Tradičný pohľad nemusí byť vždy zastaralý, či nostalgický - práve naopak. Je rokmi overený, plný ľudovej múdrosti. Je to výnimočná hodnota, dedičstvo našich predkov, na ktoré by sme mali byť hrdí. Dávam tri. V niečom nadpriemerné, v niečom takmer odpad.... (26.12.2012)

Kým k hudbe a tancu som si cestu našiel, k príbehu či lepšie povedané k črepinám príbehu nie. Ten pôsobil na mňa chladne, roztrieštene, nezaujmavo a výrazne pokazil dojem z videného. Čiže príbehové črepiny u mňa boli v ostrom kontraste s podmanivou, očarujúcou a nádhernou hudbou a tancom. Snáď sa nabudúce dočkám niečoho podobného, ale s príbehom ktorý ma zaujme. Príbeh *, hudba ****, tanec **** (12.03.2013)

Indie ethno. "Ty si iba sen! -To predsa nevadí, sen je najlepšia skutočnosť. Ty si mi taký blízky, môj junák vzdialený!" etc.. Texty Daniel Hevier, aj keď ono to skôr znelo ako Janko Kráľ, scenár Ťapák aj keď ono to spojovaciu linku skôr nemalo, v hlavnej úlohe posilnenie stereotypných predstáv o hrdých slovenských horaloch. (23.06.2012)