Nevěřící

V kritickom komentári poukážem na tri problémy dokumentárneho filmu Nevěříci (Gus Holwerda, 2013), ktorý skrz vedcov Richarda Dawkinsa a Lawrencea M. Kraussa propaguje ateizmus. (1) Sociálni protagonisti sú prírodní vedci, t.j. predstavitelia vied, ktoré skúmajú fyzikálny časopriestor. Problém je v tom, že duchovno, ktorého existenciu vyvracajú, je kategóriou mimo tento časopriestor, a teda dokazovať jeho existenciu alebo neexistenciu, nie je v kompetencii týchto vied. Ak to poviem s humorom, nemáme merací prístroj na duchov. Je to obdobne metodologický problém, ako odmerať elektrický prúd s odmerným valcom určeným na meranie objemu kvapalín. Prítomnosť duchovna teda Dawkins s Kraussom "vyvracajú" ináč: predkladajú fyzikálne a evolučné hypotézy o vzniku vesmíru a človeka (ktoré neuvažujú o zásahu duchovna pri týchto procesoch) a tieto predloženia považujú za dostatočné argumenty. Ale predloženie týchto hypotéz nevyvracia existenciu duchovna (skrátka predmetom výskumu týchto oborov nie je duchovno) a dokonca s nimi nemá problém množstvo nábožensky orientovaných ľudí (napr. ani učenie Katolíckej cirkvi). Títo vedci sa zároveň opierajú o vieru v hypotézy, čo priznáva aj Krauss svojím výrokom: „Vieme to určite [že sa človek vyvinul evolučne]? Nie. Ale je to vierohodné.Takže môžeme oslavovať, že nepotrebujeme zázraky." Ich argumentácia vychádza jedine z viery, z viery v neexistenciu duchovna. Nazeranie na svet skrz vieru však odsudzujú – takže v ich argumentácii dochádza k jasnému protirečeniu. (2) Ďalší problém je v tom, že sociálni protagonisti nazerajú na náboženské knihy ako na prírodovedecké učebnice. To je taktiež rovnako nekompetentný prístup, pretože tieto texty sú väčšinou alegorického charakteru, čiže ak ich chceme správne pochopiť, nemali by sme ich čítať doslovne, ale podrobiť interpretácii. Napr. Katolícka cirkev netvrdí, že vesmír vznikol za šesť či sedem dní, ako sa to denotatívne píše vo Svätom písme, ale snaží sa z tohto textu vyvodiť duchovné významy (napr. poznanie o tom, aký je Boh). V bodoch (1) a (2) poukazujem na to, že Dawkins a Krauss volia nesprávnu metodológiu, ktorá nemôže priniesť správne výsledky. K tejto problematike odkazujem na publikáciu profesora Ctirada Václava Pospíšila s názvom Zápolení o naději a lidskou důstojnost (2014). (3) Morálny problém filmu nie je v tom, že skrz sociálnych aktérov vypovedá o niečom, čo nemá pravdivostnú hodnotu, ale v tom, že za túto výpoveď agituje, a teda presviedča divákov o tom, aby za pravdivé prijali to, čo Dawkins a Krauss za pravdivé nepreukážu. Na začiatku filmu sa za protagonistov postaví niekoľko verejne významných ľudí, čím sa zdá, že samotný film za nich agituje. Následne Krauss vysloví „Nie je nikto, koho názory nemôžu byť spochybnené“, čím sa zas zdá, že s protagonistami bude vedená polemika. Nič také sa však nestane, naopak, ich „pravdy“ sú prezentované ešte bigotnejším spôsobom, než prejavy skupiniek moslimov alebo kresťanov, ktoré sú vo filme vykreslené v negatívnom svetle. Takže problém bodu (3) spočíva v tom, že film výroky protagonistov nespochybňuje, nepolemizuje s nimi a dokonca ani nezaujíma stanovisko nezaujatého pozorovateľa, v rámci ktorého by mal divák slobodu utvoriť si vlastný úsudok - film je priam ich adoráciou. (02.04.2015) (méně) (více)