Reklama

Reklama

Báňský chlebíček

(festivalový název)
  • Slovensko Banícky chlebíček (více)
Dokumentární
Slovensko, 2012, 60 min

V roku 1909 bol v banskej oblasti Horného Gemera v okolí Rožňavy vybudovaný jeden z najmodernejších banských závodov v Európe. Po páde komunizmu bola ťažba železnej rudy z ekonomických dôvodov ukončená, v prevádzke zostal len jeden banský komplex. Film Banícky chlebíček sa sústreďuje na obyvateľov gemerskej dediny Rakovnica a cez sériu portrétov jej obyvateľov podáva obraz myslenia celého kraja. Ten sa spája v názore, že počas komunizmu boli šťastnejší a ich život bol kvalitnejší. (oficiální text distributora)

(více)

Recenze (7)

Marze 

všechny recenze uživatele

Smutný pohled na kraj z hlediska práce. Dokonce mladá atraktivní dívka zde zůstala, jedna ze tři sester. Dnes by se to mohlo vyřešit novým trendem "home office" a globalizace. Například Indové z Indie pracuji na americké infolince Vodafonu apod. Kraj je to moc hezký. Ta folková zábava i diskotéka byli pěkné! ()

Radko 

všechny recenze uživatele

Reálne odzrkadlenie vnímania minulosti a prítomnosti na slovenskom vidieku, v okolí ktorého boli všetky fabriky pri reštrukturalizácii priemyslu od roku 1989 pozatvárané, vykradnuté a dnes pustnú. Mladí muži sú v kolobehu sobotných diskoték, alkoholu, obháňania dievok, preháňania sa na motorkách, ničnerobenia, planého revoltovania a proticigánskeho postoja. Rovesníčky mládencov nadávajú na ich primitívnosť a príchylnosť alkoholu. Uvedomujú si mizivú perspektívu vytrvania v rodisku. Uvažujú o odchode do väčších sídiel. Rodičia svoj názor neformulujú jasne, pretrváva u nich depresia z pozatváraných podnikov a prepadu úrovne. Starí rodičia pri zbežnom porovnaní životnej úrovne dnešných vyprázdňujúcich sa obcí s 30 -40% nezamestnanosťou s rozvinutými baníckymi sídlami za socializmu nemôžu nevidieť, že do roku 1990 žili ich rodiny na oveľa vyššej úrovni. Vďaka životu na dedine prežívajú peňažný prepad všetci títo ľudkovia o čosi lepšie (svojpomocný chov oviec, záhradkárčenie) ako mestskí priemyselní nezamestnaní. Poznámka: užívateľ Havenohome píše bludy. Nevadí mu ani tak film, ako názor v ňom prejavený. Že väčšina velebí reálny socializmus. Ale veď tak to je. Stačí zdvihnúť riť a a povypytovať sa ľudí z obdobných dedín. Čo sa týka znakov chudoby - poznám bezdomovcov, čo sa obliekajú krajšie ako ľudkovia z filmu a denne jedia pomaranče. Rozhodne sa ale nedá o nich tvrdiť, že nie sú chudobní. Vraj samé frázy, nie reálny stav. Ale čo je to: reálne pomenovanie stavu? Možno vadilo, čo neodznelo: na dedinách funguje svojpomoc. No do nej nejde úplne zasvätiť, pretože ak sa nepostará štát, postará sa občan. Ale je to len o prežití bez zadĺženia. Z hľadiska sociálnych noriem stále len chudoba - čiže fráza, ktorú kritizuje. Sexistickú polohu som si nevšimol, ale vo vedomí Havenohoma a v jeho prirodzení určite prítomná je. Záver komentára je v znamení spomenutého, že mu vadí najmä vyznenie filmu (cit: "...najodpornejší vo svojom vyznení, že vlastne za komunistov bolo lepšie."). Navyše ho škrie príspevok na film od Audivizuálneho fondu. Nakoľko film spoľahlivo mapuje stav zmýšľania typickej obce, kde väčšina obyvateľov vplyvom zániku fabriky stratila prácu, príspevok neruší. A vysoké ambície za účelom podrobného spracovania témy s radosťou prenechám vedeckým ústavom s filmovými ambíciami, akým je napríklad Ústav pamäti národa. ()

Reklama

Havenohome odpad!

všechny recenze uživatele

Opitá opica by to zrežírovala zaujímavejšie. Tento film vlastne nemá réžiu, ani scenár. Pár filmárov natočilo v baníckej dedine hurasystémom, čo im prišlo pred kameru. A práve nepripravenosť a nulová ambícia podrobne preskúmať tému robí tento film neznesiteľným. Je jasné, že keď postavíte pred kameru sedemnásťročného chalana, tak bude iba nervózne papagájovať rasistické bludy, krčmové múdrosti o chudobe a drísty o občianskej vojne, že keď postavíte pred kameru senilného dedka, tak bude splietať hlúposti o vojne, ktorá zničí všetky obchody, že keď postavíte pred kameru baníkov, tak budú len nostalgicky spomínať na starý dobrý socializmus. Hurasystémový prístup len nekriticky preberá všetky tieto klišé a laické banality, ktoré vás nebaví počúvať ani v reálnom živote, nieto ešte šesťdesiat minút v kine...................Protagonisti stále hovoria o chudobe a biede, ale skutočný obraz biedy vo filme ani raz nevidíme. Čo vidíme je čerstvo opravená fasáda obecného úradu, vykopávanie hrubých zemiakov, narodenú ovečku, oslavu, kde sú všetci pekne oblečení. Toto nie je žiadna dezolátna chudoba, akú by divák očakával podľa vyhlásení viacerých prišelcov pred kamerou. Netvrdím, že v tom regióne je nejaký blahobyt, ale práve to, že namiesto presného pomenovania sociálneho statusu obyvateľov počúvame len samé frázy, robí film taký otravne nudný. Film teda nič neozrejmuje - povedané oldfashioned terminológiou - tento dokument nehľadá pravdu. Vyslovene zhubný je v polohe preberania rasistických klišé a úplne najodpronejší vo svojom vyznení, že vlastne za komunistov bolo lepšie. Slizké je aj snímanie hlavnej mladej protagonistky - pekne z podhľadu na opálené stehná a na namaľovanú tváričku ako na kásting do telenovely - tvorcovia v sebe nezapreli sexistickú polohu a aj tu vidno, že ich cieľom nebolo len natočiť pravdivý film o dedine, ale pekne si na vidieku za štátnu dotáciu užiť...............Všetci protagonisti pindajú na krutý svet, kvôli ktorému sa im zle žije v ich regióne, a väčšina z nich by bola najradšej, keby sa vrátil komunizmus späť, no neuvedomujú si, že ten reálny socializmus, po ktorom túžia, ich práve oblizol, pretože milí filmári z Bratislavy dostali štátne dotácie do gágora ako od AVF tak aj od RTVS práve z ich daní, pekne ich zneužili porušujúc etický kódex dokumentaristu a natočili hovno v pekne vygrejdovanom pozlátku. ()

Anderton 

všechny recenze uživatele

Ja tak trochu nechápem, prečo vznikol Banícky chlebíček ako dokument. Často sa blíži k hranému filmu a ja si myslím, že tak by bol zaujímavejší. Hlavy nám do kamery rozprávajú svoje názory, pričom omnoho zaujímavejšie by ich bolo čítať z dramatických situácií. Prázdny koncert v miestnom kultúrnom dome by sa mohol stať kultovou sekvenciou. Režisér zohnal niekoľkých ľudí so zaujímavými vzťahmi, ktoré by tak mohol parádne rozvinúť. Keďže ale sme v dokumentárnom filme, tak scény ako tá na diskotéke, kde sa schyľuje k nejakej konfrontácii, ostávajú nevyužité a trochu zbytočné. Za druhé nechápem, prečo bol tento film uvádzaný v kinách, na hodinovú cestu do kina, zaplatenie 3 až 4 eur a hodinový návrat domov je to trochu málo aj na dokument. V tv je to solídne, niečo sa dozvieme, ale podľa mňa trochu divnou filmárskou cestou. ()

hygienik 

všechny recenze uživatele

Téma, ktorá sa zdá príliš nudná na to, aby bola hodná oka kamery, sa v kontexte pitoreskných dedinčanov (starosta, ktorý bol v Kanade, ale má neuveriteľne chabú anglickú výslovnosť) stáva nesmierne zaujímavou. Inak povedané: Ak by som bol emigrantom zo Slovenska a videl tento dokument, zamilujem si ho. Je taký rázovitý. Krásna príroda a tvrdí ľudia. Je pravda, že som sa v mnohých momentoch nudil, vina stopáže, ale z toho mála, čo gemerská každodennosť ponúka, viťažil autor veľa. Navezovanie jednotlivých sekvencií na seba, sa mi zdalo scenáristicky násilné. Najviac ma zasiahol dedo na priedomí, svojim jednoduchým konštatovaním: "Hlavne, aby nebola vojna!" Mňa by čosi taklé, ani nenapadlo, ale myšlienka je to hlboko pravdivá. ()

Galerie (9)

Reklama

Reklama