38

Tento dokument som prvýkrát videl v kine keď som mal 14 rokov. Pre mňa ako chalana, ktorý v tom čase hral hokej, a koho vzor bol práve Palo Demitra, bolo zhliadnutie tohto dokumentu povinnosť. Asi nie som jediný, kto sa stal svedkom toho, že celá sála plakala od prvého do posledného človeka, a ani sa nečudujem. V tom čase som ešte nebol na ČSFD takže na hodnotenie som sa vôbec nesústredil. Dnes som si dal po 6 rokoch opáčko, a z pôvodných 4 hviezd (ktoré som dal len z prvého dojmu ako som si to pamätal) mením hodnotenie na 5. Nie je to klenot medzi dokumentmi, ale svoj účel určite splňuje na maximum. Pekne zhrnutý život Palka Demitru od jeho začiatkov, až po nečakaný a smutný koniec. Aj keď som ho nepoznal osobne, z tých rozhovorov bolo cítiť, že tak ako na ľade, tak aj mimo neho bol výborný človek a veľká osobnosť. Ako som už spomínal, je to silne emočná záležitosť, hlavne ku koncu, takže ak ste to ešte nevideli, odporúčam mať po ruke vreckovky. (14.11.2020)

Dokument ako taký by si zaslúžil skôr solídne štyri hviezdy. Mne osobne trochu chýbali niektoré zábery zo zápasov, najviac absencia opisovaného nájazdu na prázdnu bránu a Demitrov posledný gól v reprezentačnom drese proti Nemecku. Avšak v tomto prípade snáď každý chápe, aj keď možno nesúhlasí, za čo si film z mojej strany vyslúžil aj piatu hviezdu. Dano Dangl divákom predstavil nezabudnuteľnú spomienku na nezabudnuteľného hokejistu a človeka, ktorého milovalo a stále miluje celé Slovensko. Dokumentu nepochybne prospelo to, že ho dostal do rúk človek, ktorý má veľmi blízko k humoru a nebol ochotný sa zaprieť ani v prípade, kde by mnohí iní radšej stavili na smútok a hranie na city aj v momentoch, kde by to bolo už nevhodné. Osobitne ďakujem aj za to, že scenár sa nesnaží ulahodiť "fanúšikom", ktorých hokejové vedomosti sú také plytké, až pod vplyvom emócii vyvolaných tragédiou zo 7. septembra 2011 neváhali Pavla Demitru označovať jediným kapitánom reprezentácie, najlepším slovenským hokejistom histórie a podobne. Slovensko totiž malo vo svojej hokejovej histórii úspešnejších kapitánov, aj hráčov, ktorí toho dosiahli viac. Žiadny z nich si však nedokázal získať také sympatie ľudí a spojiť celý národ tak, ako hráč s tridsaťosmičkou na drese. (90%) (18.12.2014)

Pocta legende. A mne sa dostalo tiež veľkej pocty, v deň svojich narodenín s Palinovým číslom dresu som si pozrel dvdečko, ktoré som dostal od výberného kamaráta, ktoré som si vychutnal rovnako tak ako cukrovinky, ktoré boli darčekom od ďalšieho výborného kamaráta, s ktorým spolu tvoríme veľkú trojicu pri návštevách kín. Vynikajúci dokument má jednu obrovskú nevýhodu, že je hodnotený na českloslovenskej a nie slovenskočeskej filmovej databáze a preto nebude mať hodnotenie ako Nagano 1998. Vynikajúca pocta nielen skvelému hokejistovi ale predovšetkým skvelému človeku boli perfektným darčekom a výborným záverom dnešného dňa, ktorý som strávil v práci aby som si pri legendárnej tridsaťosmičke aj s trochou nostalgie zaspomínal na úspechy, ktoré slovenský hokej už nikdy nezažije. (11.02.2020)

Hodnotenie najmä za obsah. Formálne je to taká dokumentárna klasika, ktorá je trochu obohatená o cestu manželky na miesto nehody. Vážne som už nikdy v živote nechcel vidieť ten nešťastný zápas o bronz, ale tu šlo najmä o Palove vyjadrenie po, ako sa asi cítil, keď my, fanúšikovia, sme z toho boli úplne v Prdeli. No a nedá mi nenapísať, že takýto typ dokumentu je podľa mňa materiál do televízie a tam som ho aj pozeral. V kine by som sa asi cítil trochu nepatrične a asi by som hodnotil nižšie. Pri sledovaní som sa snažil nemyslieť na všetok ten humbuk po Palovej smrti, ktorý bol už trochu príliš. Podarilo sa mi to. Musím priznať režisérom snahu pri zháňaní materiálu a oceňujem návštevu Palových bývalých spoluhráčov. (10.09.2015)

Vynikající dokument který dělá výjimečným osa příběhu v podobě dlouhé cesty manželky na místo neštěstí prokládané vzpomínkami přátel z dětství i dospělosti, rodinou, samotnými hokejisty a spoustou skvělých hokejových akcí. Hodně se u toho člověk zasměje, ale na konci má co dělat aby udržel tvář tvrdáka i když není Slovák. Taky jsem už zapomněl jak moc dobře pod vedením Pavola hráli na OH ve Vancouveru a že nebyli moc daleko od toho aby prožili i své vlastní "Nagano". Silný příběh jednoho obyčejně neobyčejného sportovce s velkým srdcem, který si takovou poctu v podobě skvělého dokumentu plně zasloužil. (11.05.2018)