Anomalisa

Netvrdím, že po pozretí som nezostal mierne sklamaní, moje očakávania boli trocha väčšie, ale aj tak je to podľa mňa najlepší animovaný film (pre dospelých) za rok 2015. Moje veľké očakávania tkveli v tom, že scenár k filmu napísal kultový Charlie Kaufman (napísal napríklad V koži Johna Malkovicha či Večný svit nepoškvrnenej mysle). Čakal som opäť niečo tak neskutočne originálne. Čo sa síce s časti potvrdilo, ale bolo tam toho málo. Dej by kľudne vystačil na krátky 30 minútový film. Nie že by to teraz bolo až tak rozťahané ale boli miesta kedy som iba čakal a čakal a nič. No keď si to teraz celé prehrám spätne, tak hej... Je to fajnunké odporúčam. Určite ste v detstve mali aj vy ten pocit, že ste jediní na svete a okolo vás je iba ilúzia ktorá klame ostatnými existenciami. Nič si z toho nerobte. Keď sa pozerám na dnešný svet, niekedy sa mi tento pocit vracia. Film Anomalisa zachytáva presne tieto myšlienky a pocity. Hoci to zo začiatku vôbec nechápete. Ide o animovanú, kvázi bábkovú, stopmotion animáciu, veľmi peknú, kde všetky postavy dabujú traja ľudia. Prvý hlas dabuje hlavnú postavu. Pána v rokoch ktorý sa chystá na prezentáciu svojej knihy ohľadom výnosnejšieho predaja v službách atď proste niečo s marketingom. Druhý hlas dabuje každého ostatného. Od jeho manželky, po taxikára, jeho dieťa proste každého. A tretí hlas dabuje Lisu, ženu ktorá prišla na jeho prezentáciu a náhodne sa stretnú aj s jej kolegyňou, Takmer celí dej sa odohráva v hoteli.. Jej skromnosť, podceňovanie sa a hanblivosť úplne popletú hlavu hlavnej postavy a nakoniec prežijú jedno-večerný románik. Chlapík kvôli tomu, že nič podobného nezažil ju prehovára, nech s ním odíde, kvôli nej sa rozvedie a bla bla bla. Keď sa však sám vráti domov k milujúcej rodine, rozmyslí si to. Snímka je plná zaujímavých, nevšedných, dialógov, miestami pochmúrna, miestami veselá, jednoducho povedané, je taká iná... A to mám rád (06.01.2016)

Konečně animovaný film, který není pro děti. Anomalisa mě vážně nadchla pouhým výtvarným zpracováním, v němž se kouzlo ukrývá právě v oné jednoduchosti. Slušné depkařské a místy až psycho drama, které má naprosto primitivní příběh, ale stejně nakonec vyznívá velmi silně a je to film, který se nepodobá ani myšlenkou ani provedením žádnému mnou viděnému. Tleskám! (05.01.2016)

Rovnako, ako po Synecdoche, ostávam vykoľajený, len príjemnejším spôsobom. Zatiaľ čo ona bola mätúcim no skvostným tripom o živote a smrti, tu Kaufman, výnimočným vizuálnym spôsobom, ktorý je totálne opodstatnený, jemnými komediálnymi prvkami a dôležitým, vlastnoručne napísaným songom na konci, opäť dokazuje, že je najvýnimočnejším tvorcom posledných niekoľko rokov. A to prostým vyjadrením sa k bežnému ľudskému problému- odcudzeniu sa. Pretože ako jeden z mála dokáže, aj v tak krátkej minutáži, priniesť toľko naratívnej perspektívy, otázok, katarzie a pocitov ohľadom tak "obyčajnej" veci. Za pomoci one night standu s rozbitou japonskou bábikou, samozrejme. (29.03.2017)

Pozoruhodná animovaná záležitost, spíše psychologicky laděná sonda do života jako takového. Každý se tam v jisté chvíli vidíme. Poradíme druhému, ale sobě nikoliv. Nechceme být vyjímeční, ale splynout s davem, ale proč? To je právě ten půvab, ta vyjímečnost, kterou ostatní obdivují, skrytě po ní touží, ale nedokáží překročit vlastní stín. Velmi k zamyšlení nad sklenkou dobrého panáka. (27.01.2017)

Lost in Translation je len jeden a vždy bude v mojej top 5 a teraz neviem či je len náhoda, že tak často ma napadal tento skvost pri pozeraní Anomalisy. Forma je perfektná a kreatívna (však Kaufman, nie?!:) Nápad s hlasmi je perfektný a kreatívny jak sviňa (však Kaufman, nie?!). To čo priam zaráža v rámci obsahu, je v princípe tá nekomplikovanosť deja, postáv, prostredia (toto, že je Kaufman?!), pričom efekt je (pre mňa) maximálny, Jednoduché, maximálne silné, ľudské, psychologické... s odstupom času a po tom, ako dojem "dozrel" dávam plnú paľbu *****! (13.09.2016)