Jugoslávie: Pohled z druhé strany

Veľmi kvalitne a detailne rozobraná chronológia udalostí, ktoré viedli k vojnám a k rozpadu krajiny, no nemôžem súhlasiť s tým, čo sa tu podsúvalo a to, že nie je možná jednota rôznych etník v spoločnom štáte akou bola Juhoslávia. Tiež to má všetko svoje dôvody a národné štáty nie sú nejakou skalou, ktorá sa aj tak vždy ukáže. Určite odporúčam pozrieť, no rozobranie príčin ma ozaj neuspokojilo. Skôr išlo o často opakované informácie, ktoré ale nie sú koreňom problémov. (18.02.2019)

Dokument podává základní informace o problému Jugoslávie. Je zaměřený především na vnitřní aspekty rozpadu státu. Pro jiný pohled obohacený o vnější aspekty je dobré doplnit o Váhu řetězu (The Weight Of Chains). Existuje i druhý díl (zatím bez cz titulek). Dobrý je i dokument o Titovy (12 dílů): Tito - Poslední svědci testamentu. (10.03.2019)

Vynikajúci dokument, ktorý objasňuje dejiny vzájomných vzťahov, ale aj politické dejiny slovanských balkánskych národov. Je jasný, zreteľný, pochopiteľný, Francúzi to proste s historickými dokumentmi vedia. Preto si netreba všímať "odborníkov" typu Daddko, ktorý má ešte aj v tej jednej jedinej vete v profile gramatickú chybu a ako samozvaný historik bude trepať nezmysly s Istriou, ktorú si na danej mape v dokumente voľným okom človek skoro ani nevšimne, veď má rozlohu len 3700 km2. Nakoniec tu od neho máme odkaz na mapu po Trianone, ale Istria bola pridelená Talianom predsa pod Saintgermainskej zmluve... Čo ale čakať od človeka, ktorý povie, že Napoleon je to isté ako Hitler. Veru tak, to je úplne to isté, len som nikdy nepočul, že by Napoleon hubil nejaké národy na základe rasy alebo krvi, ani som nepočul, že by Hitler nechal spísať akýkoľvek zákonník, ani som nepočul, že by vďaka Hitlerovi boli po celej Európe rozosiate myšlienky nejakej slobody atď, atď. No ale to je tak, na jednej strane akože neznáša Hitlera a na strane druhej pohŕda francúzskym národom a nazýva ich pejoratívnymi atribútmi. (26.03.2020)

Dosť dobrý dokument, ktorý celkom podrobne mapuje zložitú históriu Juhoslávie, v ktorej vlastne po celý čas tleli národnostné trenice. Mínusom je, že z veľkej časti je venovaný najmä zo srbského pohľadu, ostatné národy či etniká dostali menej priestoru (snáď s výnimkou Chorvátska). Ďalším mínusom bolo, že vôbec nebol spomenutý osudný futbalový zápas medzi Dinamom Záhreb a Crvenou Zvezdou Belehrad z 13. mája 1990, ktorý sa považuje za jednu z rozbušiek občianskej vojny. (14.10.2020)

Pro mne velmi zajímavý dokument. 1)  Vůbec jsem v osmdesátých létech netušil, co se v Jugoslávii děje. Inu, vnímali jsme spíš naše vlastní problémy._____ 2)  K dokonalému dojmu mi chybí lepší logická posloupnost děje a podrobnější zaměření na příčiny národnostních rozporů, na období druhé světové války, na následnou vládní politiku, zejména s ohledem na SSSR, kdy Tito se svými odpůrci, tedy stalinisty, zacházel podobně jako Stalin se svými. Rovněž mi chybí názory menších národností - Makedonců, Černohorců, Albánců. (18.06.2023)