poster

Svět slávy (festivalový název)

  • Švédsko

    Härlig är jorden

  • USA

    World of Glory

Krátkometrážní

Švédsko, 1991, 14 min

Režie:

Roy Andersson

Scénář:

Roy Andersson

Kamera:

István Borbás
(další profese)
  • pan Hnědý
    ****

    Krat'as na který jsou všichni kritici krátký. Neuvěřitelně chladný, pocit'ový zážitek o životě, osamělosti a úzkosti. Evropa je v tomhle námětu nedotknutelná (Haneke, Trier).(16.1.2016)

  • GeorgeHans
    ***

    Prázdnota života vtesnaná do 15 minút. Naviac je zvýraznená i dejovou vyprázdnenosťou a zábermi naplnenými len bezmocnými pohľadmi do kamery, takže veľa dôvodov na radosť tu naozaj nehľadajte. Tá vyprázdnenosť je ale dvojsečná, na druhej strane preto znemožnila akékoľvek sympatie k hlavnej postave či túžbu na opätovné zhliadnutie. Ale atmosfericky, na jedno zhliadnutie - výborné. 70%(7.7.2011)

  • ScarPoul
    ****

    No konečne. Znamenite natočený a nihilisticky podfarbený obraz spoločnosti a jednotlivca. Divný, statický a významovo bohatý. Ak hovoríme o Anderssonovi ako o zaujímavom režisérovi je to pre túto umeleckú formu a štýl rozprávania. Tá jeho snaha o realistické zobrazenie, o akúsi esenciu života je v tomto filme minimálna a preto je hodnotovo zaujímavejší a zanechá väčší dojem, ako jeho predchádzajúce filmy. Pôsobivé dielo, plné sterility a úpadku.(5.10.2014)

  • Karin.Kiss
    ****

    Ak by som si dopredu neprečítala, ako mám film vnímať (nerobím to často), asi by som bola veľmi prekvapená z mierne dokumentárneho looku a skutočne veľmi odťažitého snímania. Podobá sa na dlhometrážny film Písně z druhého patra. Svět slávy určite o niečom rozpráva, minimálne o obrovskej samote medzi blízkymi ľuďmi, za zaujímavé dokonca považujem čast v kostole a krik pri posteli, avšak na niečo takéto treba mať náladu... Oceňujem detaily v (napr.) podobe pokukovania na hodinky, ktorý tiež podfarbuje paradoxný monológ o skutočnom priateľstve. Lenže náladu na toto som práve teraz nemala. Rozpačité 4*(28.12.2020)

  • Pafl
    ***

    Styl snímku je každému Anderssonovu fanouškovi dobře známý, tady mi ale nějak chybí to filmové vyprávění. Jako když malíři udělají několik skic uhlem, než se pustí do celého díla, takový mi připadá vztah Härlig är jorden k Anderssonovým pozdějším slavným filmům. Nebo jsem možná po tom příšerném prvním záběru ztratil chuť nechat si něco vyprávět, to je taky možný.(4.2.2010)