Tuvalu

Krásné je to, co se líbí v prostém posouzení a z toho plyne, že se musí líbit bez jakéhokoli zájmu ...... A také je vznešené to, co se bezprostředně líbí proto, že klade odpor proti zájmu smyslů. Též zde platí, že pravda a láska musí zvítězit nad lží a nenávistí ...... SPOILER: a tak se také stalo ...... žili šťastně až do smrti. (06.02.2012)

Rozmlátené prostredie čo technicky vzaté dokáže stále fungovať vďaka mechanickému srdcu celých kúpeľov vo svojich útrobách neudrží viac , než Antona a jeho starého, slepého otca žijúceho zo spomienok na niekedy preplnené kúpalisko. Priestor sa otriasa v základoch pred každou možnou inšpekčnou kontrolou. Práve tá prichádza a kúpeľom s katastrofálnou statikou poriadne kopne do stoličky. Tá zalomcuje pod Antonovým otcom a ten cíti, že sa blíži fatálna životná zmena. Anton má s otcom spoločnú úchylku vo vode až na to, že Antonova nutná spoločnosť jeho chorému otcovi mu nastavuje optiku pre túžby stať sa kapitánom a vyplávať na široké more. Táto vízia sa mu čiastočne splní. Do kúpeľov zavíta dcéra kapitána a Anton sa môže v objavovaní neznáma po prvý krát realizovať. Pri všetkom si ale musí dávať pozor, aby im kúpele nespadli na hlavu a pri najbližšej kontrole musia obstáť. (20.07.2014)

Zajimave a velmi zvlastne natocene ulitle dilko debutujiciho nemeckeho rezisera Veita Helmera se vyznacuje opravdu velmi neotrelym zpracovanim (kamera, prostredi) a take tim ze v nem nepadne snad jedna veta (je to dokonce bez titulku, protoze to co postavy preci jen reknou je srozumitelne snad vsem lidem). Pro nekoho bude tento film bud ukrutna nuda anebo neokoukana skvela a velmi zvlastni podivana. (10.11.2004)

Imperial. Technology system profit. Anton. Eva. Gregor. Papa. Police. Modern. Komm. Achtung. Tempo. Ciao. Toť více jak 3/4 vskutku mezinárodního scénáře. Nenechte se však odradit, existují zcela němé filmy... Absolutní a groteskně milý i znepokojující experiment, zasazený do neurčitostí a neskutečností. 80% (29.07.2006)

Majstrovský surrealistický experiment pre širšie publikum, zakuklený v príbehu mladíka, pracujúceho v starej, pomaly sa rozpadávajúcej budove krytého kúpaliska, ktorý sa zamiluje do dcéry námorného kapitána. V ceste ich láske a fungovaniu kúpaliska však stojí bohatý podnikateľ, ktorý chce vystavať nový komplex obytných domov, a je preto schopný všetkého... Tak ako je starý tento námet, archetypy postáv aj samotná budova, v ktorej sa väčšina deja odohráva, obstarožne pôsobí aj samotná forma filmu. Helmer sa hrá so svetlom a farbami, používa všetky efekty aby docielil dojem filmu omnoho staršieho, ako v skutočnosti je - používa časom zaviate farebné filtre, kameru, z ktorej by tvorcom dnešných blockbusterov prišlo zle, a necháva naplno vyznieť, ako vraví Lavant v inom filme, "krásu samotného gesta". "Dej" je vlastne reťazov tu viac, tu menej absurdných scén a udalostí, ktoré tragikomicky sprevádzajú pár až k vysnívanému koncu. Nechýba ani posolstvo, ktoré si musí každý nájsť sám. A aké je to moje? Človek sa niekedy k spôsobu života, ktorý vedie, upne tak, že bez neho už nevie ako ďalej, stráca nádej a pomaly odchádza do tmy a zabudnutia, ako tá predavačka lístkov. 100% (10.12.2013)