Adresát neznámý

Adresát neznámý byl druhý film v rámci mého „dne s Kim Ki-dukem“. Naštěstí. Bylo to něco jiného, než další filmy, které jsem viděl. Takové panoptikum zvláštních lidí -každý má nějakou tu svou úchylku- na korejském venkově u americké vojenské základny. Násilí probleskává méně než v Drsňákovi, zato je film plný, jak to říct, „gagů“ – ne přímo „veselých“, jak spíše mrazivě černohumorných. 95% (14.04.2005)

Film vypráví o životu jihokorejskýách obyvatel kdesi na venkově. Jak je to u Kim Ki-duka obvyklé, i zde jsou charaktery postav nějakým způsobem pokřivené/postižené, ať už fyzicky nebo psychicky. Adresát neznámý tuhle skutečnost však přivádí do zcela extrémní polohy, nicméně ji samotnou v mnohém determinuje přítomnost amerických vojsk. Způsob života, zvyky a prezentované prostředí určitou formou koresponduje s jiným, dnes již klasickým japonským dílem Balada o Narajamě, kdy se v některých případech postavy nechovají racionálně, ale pouze na základě svých pudů. I díky tomuto zůstává Adresát neznámý prozatím nejvíce tísnivým až skličujícím filmem Kim Ki-duka. (16.06.2011)

Je to celkom dobrá dráma od Kim Ki-Duka. Má pomerne dobrý príbeh odohrávajúci sa v jednej dedine, v ktorej žije mnoho rozmanitých obyvateľov so svojimi vlastnými problémami a túžbami a navyše sú viac alebo menej ovplyvnení aj prítomnosťou americkej armády, ktorá má pri nich základňu. Spracovanie mohlo byť aj lepšie, ale aj tak je celkom slušné. Film prakticky ani nemá plnohodnotný dej, celé je to zložené z osudov mnohých postáv, pričom každá má svoj menší príbeh a samozrejme sú aj vzájomne čiastočne prepojené, keďže žijú na jednom mieste a poznajú sa. Aj tento štýl mi sadol a väčšinu času sa na to pozerá dobre, len jednoducho niektoré postavy so svojimi scénami ma bavili viac a iné zase menej. Zaujali ma hlavne situácie súvisiace s jednookým dievčaťom, jej priateľom a americkým vojakom, ktorí sú najviac prepojení, ale toho zaujímavého je tu dosť. Hlavným záporom nielen deja, ale aj celého filmu je bezpochyby všetko súvisiace so psami, jedna z hlavných postáv ich tu zabíja, síce mimo záber, ale aj tak, no aj celkovo sa k nim postavy správajú dosť zle a toto mi vadilo po celý čas a film to dosť zhadzuje. A celkom prekvapením je aj to, že Kim Ki-Duk tu svoju poetiku využíva len minimálne, skôr mi to prišlo podané takým realistickým štýlom, ale zase k tejto téme to aj celkom sedí. Herecké obsadenie je na tom dobre, všetky postavy sú ideálne obsadené a aj zahrané, takže nemám problém. Réžia a technická stránka sú celkom slušné, síce mi viac sedí ten poetickejší štýl, ale ani s takýmto prevedením nepohrdnem. Takže kľudne by som dal aj lepšie hodnotenie, bavilo ma to, ale tie scény so psami mi vadia až moc, takže celkovo je to pre mňa len mierny nadpriemer. 66% (23.07.2013)

Kim si prostě libuje v bizarnostech. Pokud si mám udělat obrázek podle jeho filmů, tak Korejci mučí, zabíjí, jedí psy a nechávají se jimi uspokojovat. Korejci si házejí do studny mrtvoly, protože voda má pak prý lepší chuť. Korejci koupou své matky a další věci. Nevím Kime, jestli budeš můj oblíbenec. (18.10.2010)

Ki-duk Kimovsky rukopis cítiť na každom milimetri stopáže, kde mi už tradične nevadí ani spomalenie deja na úkor času. Násilie, brutalita, týranie mi práveže v tomto snímku pripadali najmenej samoúčelné. Celý dej, ktorý sa dá po viacerých poetických dielach aj dejom nazvať sa snaží postupne po vrstvách odokrývať traumy a sociálne útrapy kórejského národa po vojne. Každý z charakterov do batohu plného kameňov, ktorý potápa celú krajinu do mizérie, prispieva tím svojím dielikom a spolu znášahú následky, no u každého sa prejavujú v individuálnych skazených životných osudoch. Nemôžem si odpustit analógiu so Štestím aj keď tento film má určite omnoho vyššie ambície a zložitejšiu rozprávaciu techniku. Veľmi výstižný názov plne symbolizuje utrpenie z pocitu izolácie a nikam nepatrenia. Vnímavý človek, ktorý sa nedá znechutiť kimovou rozprávačskou technikou sa môže tešiť na niektoré veľmi silné scény mapr. papierové oko, vyrezávanie tetovania či zúfalú matku na poli..Finálne hodnotenie: Napriek všetkým pozitívam tento film nevybočuje až tak veľmi z klasického kidukovskeho konceptu, teda až na politickú stránku, no výrazové prostriedky zostávajú stále tie isté. Od scény ku scéne moje hodnoteni oscilovalo medzi 3 a 4 gviezdami no nakoniec sa prikloním k 3,5* (27.09.2006)