Hajka
Obsahy(1)
Film sa odohráva v oblasti Kolašina a monitoruje konflikty žandárov Čiernej Hory a juhoslovanských partizánov v druhej polovici roka 1942 a na začiatku roka 1943. Títo partizáni sa nepripojili k hlavnej Titovej skupine, ale zostali v Čiernej Hore a pokračovali v bojoch samostatne. (bjjoba)
Recenze (3)
Na začiatok trocha histórie. 23. apríla 1941 bola Juhoslávia rozdelená demarkačnou čiarou na nemecku a taliansku okupačnú zónu.10. Apríla v Záhrebe Ustašovci vyhlásili samostatný Chorvátsky štát. Hlavnou silou domáceho odporu sa stáva komunistická strana Juhoslávie. Už 27. júna uznesením strany vzniká Hlavný štáb národnooslobodzovacích partizánskych oddielov Juhoslávie (NOPOJ) s veliteľom Josipom Brozom Titom. Už v októbri 1941 na tomto území operovalo 64 partizánskych oddielov a 3 partizánske skupiny o počte 70 tisíc mužov, neskôr to bolo takmer pol milióna partizánov. Film je postavený na autobiografickom podklade juhoslovanského spisovateľa Mihailo Laliča, ktorého začiatok vojny zastihol v Čiernej hore, kde sa zapojil do aktívneho partizánskeho odporu. Dej sleduje konfrontáciu medzi „Žandármi“ (Četníkmi) a černohorskými partizánmi, ktorí sa odmietli stiahnuť z územia v okolí mesta Kolašin. Po zrade zo strany Četníkov, keď na dohovorené stretnutie poslali taliansku armádu, nasleduje prenasledovanie preživších partizánov a film dokumentuje ich ďalší osud. Prekvapujúci je aj fakt, že všetci aktéri tohto boja majú rovnaký časový úsek v tomto filme, nie je tak jednostranne propagandistický ako iné juhoslovanské partizánske filmy. ()
Hodně drsný film. Na Balkáně to muselo být dost tvrdé. ()
Podobně, jako v o osm let starším filmu Zaseda se Živojin Pavlović vrací k boji mezi komunistickým a nekomunistickým odbojem v Jugoslávii. V tomto případě se děj odehrává na území Černé Hory, kde se četnici proti partyzánům mnohdy spojili s původním nepřítelem - tedy s italskými okupanty. Film je natočen podle prózy známého autora válečných románů Mihaila Laliče. Není to jediné filmové zpracování jeho díla. Podle jeho prózy natočil v roce 1973 Vladimir Šaranović film Svadba a v roce 1968 Zdravko Velimirović snímek Lelejska gora. ()