Brad Silberling

V roku 1989 sa 22-ročnej herečke Rebecce Schaeferovej rozbiehala kariéra („Radio Days“ Woodyho Allena) a detto jej 27-ročnému priateľovi - sympatickému televíznemu („Alfred Hitchcock uvádza“) režisérovi Kalifornčanovi Bradleymu Silberlingovi. Ten rok zmenil ich životy. V roku 1989 Rebeccu zastrelil jej fanúšik. Silberling sa tým pádom nechtiac zaradil medi umelcov, tvoriacim pod nezabudnuteľným vplyvom osobnej tragédie, ako sú Roman Polański alebo James O´Barr.

Dodnes Silberling nezanevrel na TV seriály („Newyorskí policajti“); pomáhal rozbehnúť FELICITY s pôvabnou Keri Russellovou. Režijný debut absolvoval v roku 1995. V tom istom roku sa oženil s herečkou Amy Brennermanovou, s ktorou má dve deti. Pamätáte si ju zo seriálu „Sudkyňa Amy“, ktorého niekoľko epizód režíroval.

Debutoval s pomocou producenta Stevena Spielberga burtonovsky ladenou rodinnou ducharinou CASPER - starý rodinný dom so strašidelnou povesťou, trojica duchov, maličký Casper, novo nasťahovaní ovdovený otec s dcérkou (Bill Pullman & Christina Ricciová), atmosféra a triky sa postarali o to, že sa z filmu stal hit, ktorý mal za následok vznik sequelu (v réžii Seana McNamarau hral už Steve Guttenberg) aj kreslených filmov.

Jeho ďalším projektom bol až v roku 1998 remake Wendersovho „Neba nad Berlínom“. Dej preniesol do Los Angeles, do úlohy zamilovaného anjela obsadil Nicolasa Cagea a do úlohy jeho potencionálnej pozemskej lásky krehkú doktorku Meg Ryanovú. Hebká atmosféra, nenásilný zmysel pre humor a presný sluch na výber jemného, atmosféricky melancholického soundracku, sa postaral o to, že z filmu sa stal hit.

Na pole celovečerných filmov sa vrátil až v roku 2002, keď mu bolo umožnené nakrútiť podľa vlastného scenára POLNOČNÚ MÍĽU so Susan Sarandonovou, Dustinom Hoffmanom, Jakeom Gyllenhaalom a Ellen Pompeoovou v hlavných úlohách. Krehká dráma s nečakanou dávkou humoru, ktorý nám často pomáha povzniesť sa nad najťažšie obdobia v živote, sa vo filme Silberling zatiaľ najotvorenejšie a najcivilnejšie vyspovedal zo svojej lásky k Rebecce Schaeferovej a z hnevu a bolesti nad jej „nezmyselnou“ smrťou, čím sa zaradil po bok umelcov Jamesa O´Barra („Vrana“) alebo Romana Polańského.

Adaptáciu prvých troch knižiek (spojených do jedného celovečerného filmu) detského spisovateľa Lemonyho Snicketa, mimochodom ďalšieho umelca úzko dotknutého smrťou blízkej osoby, mal režírovať Barry Sonnenfeld („Muži v čiernom“). Ten ale napokon film iba produkoval a film s maniakálnym Jimom Carreym ako grófom Olafom, ohromujúcim na živote a konte trio osirotených súrodencov, nakrútil v razantne burtonovskom duchu Silberling. Z filmu sa stal hit.

Silberling nemá problém zlanáriť do svojich filmov hollywoodske hviezdy akosti A a to ani do maličkých, miestami až cameo roličiek (Dan Aykroyd v „Casperovi“, Dustin Hoffman v „Nešťastných príhodách“). Režijný debut, Caspera, absolvoval v roku 1995. Silberlingove filmy sú morbídne, temné, ale zakaždým obsahujúce aspoň kúsok nádeje. Netvári sa, že svet je iba o tom dobrom, ale dobre vie, že toho dobrého je, alebo sa nám to aspoň tak zdá, čoraz menej.

Ivan "tron" Kučera