Dale

Tento film by som nezaradil do kategórie teenegerských filmov, lebo so všetkými tými filmami, ktoré sa označujú týmto pojmom a ktoré som doteraz videl, má toho pramálo spoločné . Je neuveriteľné, že niečo také famózne vzišlo z tak jednoduchého námetu a stačil k tomu len interiér školy a pár hercov, ale skvelých hercov. Objavil sa tu základ skupiny "Brat Pack" a je veľká škoda, že takýto výborní herci sa nedokázali neskôr výraznejšie presadiť a dnes už pomaly upadli do zabudnutia. Všetci tu odviedli nadštandardné výkony (vrátane Paula Gleasona v úlohe učiteľa), no výkony Judda Nelsona a Ally Sheedy by si zaslúžili minimálne oscarovú nomináciu, aj keď tomu dosť napomohol charakter ich postáv. Dialógy sú skvelé a také prirodzené, že vám ani na chvíľu nebudú pripadať umelo. Čo sa týka komédií, v osemdesiatych rokoch bol John Hughes kráľom scenáristov a toto je jeden z jeho vrcholov.

Ťažko povedať, aké by bolo moje hodnotenie, keby som videl Volavku, ktorá slúžila tomuto filmu ako predloha. Nemôžem teda porovnávať, môžem The Departed posudzovať len ako samostatný film. A ako taký funguje výborne, skoro tak dobre aj skoršie Scorseseho mafiánske opusy. Napínavý príbeh, drsné hlášky a skvelí herci - či už DiCaprio, ktorému spolupráca s Martym viditeľne prospieva, tradične Jack Nicholson a trošku prekvapujúco aj Mark Wahlberg. Jediný, kto mi nesadol je Damon, ale s ním mám problém už dlhšiu dobu. Určite jeden z najlepších filmov roka a aj keď už Scorsese natočil lepšie kúsky, dúfam, že už konečne dostane toho Oscara.

Väčšinu filmu som si pripadal, akoby som sledoval jeden z menej podarených TV filmov z cyklu Skutočné príbehy. Svedčí o tom banálny príbeh, ktorého cieľom bolo dojať, ale na mňa to vôbec nezabralo. A pritom u iných filmov stačí málo, aby ma dojali, no tu som mal asi tak blízko k slzám dojatia, ako pri komédiách Roba Schneidera. Vrcholom všetkého boli trápne dialógy, aké sa dajú vidieť snáď len v telenovelách, vychádzajúce z úst hercov, ktorých herecké výkony (s výnimkou Marie Bello) spadajú do kategórie ochotníckych (a to som kedysi pokladal Cagea za výborného herca). Všetci tí, ktorí zomreli v troskách WTC si ako vzdanie pocty určite zaslúžili niečo lepšie, ako túto trápnu frašku, pod ktorou je nepochopiteľne podpísaný Oliver Stone. Zdá sa, že už má najlepšie roky a filmy dávno za sebou...

Ťažko tomuto filmu niečo vytknúť. Nevídaný pohľad do súkromia kráľovskej rodiny okorenený presvedčivými hereckými výkonmi (Helen Mirren v životnej roli). Ďalším pozitívom je umiernená stopáž, vďaka ktorej sa určite nebudete ani chvíľku nudiť a pri spomienke na princeznu Di asi len ťažko potlačíte slzy. Proste výborný film po všetkých stránkach, ktorému však predsa len niečo chýbalo, čo by ho spravilo niečím extra a mohol by som mu dať plný počet.

Sú pre mňa dosť nepochopiteľné tie nadšené ohlasy na tento film. Vďaka tomu som čakal niečo výnimočné, prelomové, no dočkal som sa len sklamania. Jediné pozitívum tohto filmu je jeho vizuálna stránka, čo je trochu málo. Jednoduchý príbeh, vízia budúcnosti taktiež nie je nijako originálna a herecké výkony nič extra. Nie že by nebol Clive Owen sympaťák, no je až príliš nevýrazný, Julianne Moore sa tam mihne len na pár minút a tak jediný ktorý aspoň trochu utkvie v pamäti je Michael Caine s netradičným účesom. Proste priemerné sci-fi, na ktoré si o pár dní ani nespomeniem.

V ten istý deň, ako tento film, som si pozrel aj predchádzajúci Ińárritov počin 12 gramov. Možno som si zobral príliš veľké sústo na jeden deň, no oba filmy boli takým silným zážitkom, že to určite neľutujem. Babel nevybočuje zo zabehaných Ińárrituových koľají - opäť niekoľko ľudských osudov, ktoré sa voľne prelínajú v rôznych časových rovinách, no Babel je z nich asi najmenej zložitý a tým aj trošku ľahšie stráviteľný pre bežného diváka. Ťažko povedať, či to je výhoda, alebo nevýhoda, že sa dá režisérov rukopis rozoznať behom pár sekúnd a sám som zvedavý, ako dlho dokáže Ińárritu bodovať so svojim štýlom natáčania, no pokiaľ bude točiť také emocionálne silné príbehy ako ďoposiaľ, môžme sa tešiť na ďalšie pecky. Od dnes sa Ińárritu zaraďuje medzi mojich NAJ režisérov.

Saving Private Ryan bol o skupinke vojakov, ktorí riskovali svoje životy pre záchranu jedného vojaka, Flags of Our Fathers je zase o skupinke vojakov, ktorí sa stali hrdinami len kvôli tomu, že vztýčili americkú vlajku na ostrove Iwo Jima. Američania sú veľkí patrioti a bolo by naivné myslieť si, že ten svoj patriotizmus nedajú v takýchto filmoch patrične najavo. Ja to už beriem ako samozrejmosť a ako mi to neprekážalo v Ryanovi, nevadilo mi to ani tu. Scény z bojov sú realistické a pôsobivé (čo už je po Ryanovi dosť bežné), no civilné scény uberajú na tempe a chvíľami môžu aj nudiť. Aj keď tento film nedosahuje Ryanových kvalít, určite patrí medzi tie kvalitnejšie vojnové filmy. Od spojenia Haggis-Eastwood sa ani nič iné čakať nedalo.

Nemožné sa stalo skutočnosťou - na Slovensku sa podarilo natočiť sitcom, ktorý je naozaj vtipný. Po trápnych pokusoch a la "Zborovňa" sa dokázalo, že aj Slováci majú zmysel pre humor. Marcin a Kraus sú skvelá humoristická dvojica plná nápadov, ktoré dúfam tak skoro nevyčerpajú (ako sa to stalo pri Uragáne). Niektoré hlášky sú veľmi podarené a originálne a už teraz zľudoveli podobne ako tie z "Marečka". Doplnenie: Po skončení 1. série s príchodom detí na scénu išla kvalita rapídne dole.

Príjemné prekvapenie. Dokonca keby som mal hodnotiť celkový dojem z filmu, tak je to asi to najlepšie, čo Shy zatiaľ natočil. Neviem, prečo to má v žánri uvedené Thriller a Horror, ale podľa mňa to je len trošku strašidelná dráma, podobne ako Znamenia. Len s tým rozdielom, že tu je strašidelná atmosféra navodená lepšie a má to lepšiu pointu. Tu sa Shy nesnažil záverom šokovať, ako v Šiestom zmysle, príp. vo Vyvolenom, tu to tak akosi prirodzene vyplynulo. Ozdobou sú herecké výkony Phoenixa, Brodyho či Howardovej, ale skvelý je najmä William Hurt, nepochopiteľne obídený pri nomináciách na Oscara. Ku tomu všetkému krásna hudba a kamera...Shy si u mňa po predchádzajúcich dvoch filmoch napravil povesť.

Filmov, ktoré sa snažili priblížiť život tej časti afroamerickej komunity, ktorá je odkázaná od narodenia sa pretĺkať nástrahami ghetta a kde jediný spôsob ako prežiť a získať nejaké peniaze je dať sa na cestu zločinu, som už videl dosť. Zvyčajne však bývajú ešte drsnejšie (Boyz N the Hood, Menace II Society...). Tu je to predsa len trochu prikrášlené a zidealizované. Čo je síce škoda, ale aj napriek tomu má film (aj samotný príbeh) celkom slušnú kvalitu. 50 Cent svoju prvú hlavnú rolu zvládol veľmi dobre, na rozdiel od väčšiny ostatných spevákov, ktorí zatúžili stať sa filmovou hviezdou. Dobre mu sekunduje tradične skvelý Terrence Howard a Joy Bryant je veľmi príjemná na pohľad. K tomu pohodová Fiftyho muzička... 70%.