Dale

Veľmi fajn film o cestovaní v čase, bez nejakých očividných logických dier (narozdiel od takého Návratu do budúcnosti), všetko do seba pekne zapadá. Keď je ešte navyše film celkom zábavný, nenudí a na herečku sa pekne pozerá, čo viac chcieť. Asi si kuknem viac filmov z Dominikánskej republiky.

Typická scorseseovka, aj keď už jej chýba ten drajv, aký mali Mafiáni a Casino, čo asi bude ovplyvnené vekom ako Scorseseho, tak hlavných predstaviteľov. Aj napriek tomu De Niro aj Pacino dokazujú, že ešte stále hrať nezabudli, akurát Pesci tu bol na môj vkus až príliš utlmený, on býval vždy živel, ktorý dokázal film napumpovať energiou. Každopádne skvelá rozlúčka tejto partie. Nie že by som ich posielal do starého železa, ale spoločne sa už táto zostava sotva stretne a Scorsese už navždy zostane jedničkou, čo sa týka mafiánskych eposov (Coppola je ďaleko za ním).

Keďže už samotná Pištova predloha za veľa nestála, ani od jej sfilmovania som veľa nečakal. Už úvodné titulky naznačia, že pôjde o ultralacné c-čkové spracovanie, čo vzápätí potvrdí havária lietadla, pri ktorej neviete, či sa máte smiať alebo plakať nad mizernými efektmi. Keď sa objaví hlavná hviezda, John Cusack, ktorý vyzerá ako nafetovaný bezdomovec a jeho herecký výkon je minimálne taký otrasný, ako jeho výzor, viete, že toto bude ťažký prúser. John už žiaľ nie je to, čo býval pred 20 rokmi. Ako tak to zachraňuje štandardne solídny Jackson a pár momentov, ale ani k priemernej úrovni predlohy sa to nedokázalo priblížiť ani zďaleka. 30%

Ďalšia digitálna ftákovina s idiotským B-čkovým scenárom a A-čkovým rozpočtom. Jediné, čo to zachraňuje od úplného dna, je Tom Hardy a hlášky, ktoré to miestami trochu odľahčia, no z hovna bič neupletieš...

Pokus o nový Matrix, no výsledok je trochu rozporuplný. Už to totiž nie je až také originálne a o čo ide je jasné už v prvej polovici filmu, keď sa rozprávajú Clarke s McConaugheym o synovi. Nie je to natočené zle, aj herci sa snažia, ale vyšumí to akosi do prázdna. Určite to tu je ale dosť podhodnotené, za mňa 70%.

Western s výborným námetom, ktorý mal ale dostať do rúk nejaký schopnejší režisér, aby z toho vzniklo niečo kvalitnejšie. Už len obsadenie môjho obľúbenca Jimmyho Stewarta do role otca dvoch malých chlapcov a tretie dieťa je na ceste v jeho 60ich rokoch... Aj keď typovo sa k nemu táto úloha hodí, chcelo by to niekoho o 30 rokov mladšieho. Dej sa prvú hodinu doslova vlečie a takmer nič sa nedeje, tá atmosféra neistoty a strachu sa tu dala určite navodiť oveľa lepšie. Ani záverečné zúčtovanie nepôsobí dvakrát vierohodne, aj keď je dopredu jasné, ako to musí skončiť a je jedno, že proti sebe stojí banda zabijakov a starý roľník. Z rán netečie krv, len sa spraví malý fľak na oblečení, zranená noha Stewartovi nevadí, aby sa s ňou pohyboval akoby mu nič nebolo... Jasné, že nečakám na tie roky niečo v štýle Tarantina, no Leone alebo Peckinpah by to rozhodne natočili šťavnatejšie. Už len ten úvod, keď natrafí dvojica Elam-Lockwood na krásnu blonďatú Brooke Bundy vám naznačí, ako nevýrazne a amatérsky ten film bude natočený. Dievča chce pred nimi utiecť, pričom od jedného cúva k druhému, potom sa namáhavo brodí plytkým potokom a vyčerpaná sa zhodí na druhý breh, kde si k nej dvojica kľudne dôjde. A potom miesto toho, aby sa rozbehla ozlomkrky preč, sadne si na zadok a začne hrabať nohami po zemi, pričom pôsobí ako keby vôbec nechcela utiecť, len nechce vyzerať, že by im najradšej hneď vletela do náručia, tak akože trošku pohýbe nohami.

Rýchle a výborne napísané dialógy sú u Woodyho samozrejmosť, no mám radšej tie jeho filmy, kde mi ponúkne aj niečo navyše, tu som to nenašiel.

Samotný príbeh by nemusel byť až taký zlý, keby to ale malo normálny scenár, kde by sa komplet všetky postavy nechovali divne a dialógy neboli také neprirodzené, šuštiace papierom. A Meg to v tej parochni nepristane.

Je neobvyklé natočiť biografiu niekoho, kto nebol známy a nič v živote nedokázal, dokonca bol feťák, kriminálnik a bezdomovec. Tým odpadá zaužívaný scenár, že hlavná postava si prejde všetkým tým zlým, aby to prekonala a dostala sa na výslnie. To by ale nebol ten hlavný problém. Ten tkvie v tom, akým štýlom to je natočené. Celý film je o rozhovoroch medzi Tomom a Benedictom, s občasnými flashbackmi z Tomovej minulosti a tie rozhovory začnú dosť nudiť, aj keď si hlavný hrdina toho zažil počas života dosť aj na niekoľko ďalších životov. Keby sme miesto rozhovorov sledovali jeho život, mohlo to byť oveľa zaujímavejšie, aj keď takto by možno až tak nevynikol fantastický herecký koncert Toma Hardyho, porovnateľný s najlepšími hereckými výkonmi všetkých čias. Len kvôli nemu sa oplatí tento film vidieť.

Neznášam komédie s protivnými detskými postavami, tu to ale bolo znesiteľné, najmenšia bola protivná len občas, chlapec bol zábavne nešikovný a Lizzie typická teenegarka. Problémy medzi dvojkou Wahlberg-Byrne a deťmi boli uveriteľné a celkom zábavné, občas aj solídne dramatické. Fajn film. 70%