IceQueen

Natočené podľa skutočného náboženského bludu.

Mám kolegyňu Sisu, ten výraz ja prekladať nepotrebujem a jeho význam veľmi dobre poznám. Na rozdiel od fínskej "armády jedného muža" vám nevrazí kudlu do hlavy, no jej pohľad bolí viac, ak nevrátite knihy. Nejde jej o zlato, ale postavte sa medzi ňu a riaditeľské upomienky a rozpúta sa peklo. Jej hlas sa nesie po budove a vybuchuje v hlavách ako nášľapné míny nastražené náckami. A ak by toto čítala, skončím zavesená dole hlavou v podzemnej časti skladových priestorov. Pre istotu napíšem, že žartujem, len som využila jej meno na účely tohto komentára... Kecám, má zmysel pre humor, budem v poriadku.

Isabelle Fuhrman vyzerá vo svojich dvadsiatich šiestich rokoch na tridsať a to je problém, keďže hrá, že úspešne hrá desaťročnú. Tentokrát naša sirôtka skončila v novej rodine za zaujímavých okolností. Esther si opäť presekáva, prebodáva, prevražďuje cestu za šťastím a keďže má isté potreby, tradične sa jej nevhodne zapaľujú mini lýtka. Zvrat naozaj zvráti smerovanie dobrodružstiev estónskej trpaslice a sama bude mať čo robiť, aby sa dožila adoptívnej rodiny z jednotky.

Snake Plissken je typický osemdesiatko-deväťdesiatkový hrdina, málomluvný, ale drsný ako pilník na päty. Je celkom sranda sledovať, ako si Carpenter predstavoval rok 2013. L. A. je separé a vozia tam len previnilcov voči morálke, zlodejov, prostitútky a ateistov, proste ako kedysi do USA. Kostýmy sú fajn, také trochu sado-maso, surfuje sa na tsunami, ktorá poslušne neopúšťa svoj kanál, aby nezatopila cestu a lieta sa tam na rogalách. Jednu vec ale mali správne, obete nevydarených plastík vyzerajú ako tie súčasné. Nič závratne inteligentné a vzrušujúce sa tam nedeje, ale je to celkom zábava.

Hlava sa točila, chodilo sa štvornožky po strope a stenách, rozprávalo sa hlbokým, démonickým hlasom, dvere trieskali, všetci vrieskali, posadnutý vyzeral nezdravo, občania lietali vzduchom, a veľa sa modlilo. Nejaká tá svätá báchorka k tomu, čo od exorcistického filmu viac chcieť? No a ako bonus, jeden malý chlapec sa naučil extrémne škaredo rozprávať, u spolužiačok a psychológa bude mať úspech. V žánroch chýba komédia, lebo najviac som sa nasmiala hneď v úvode, keď mi prezradili, že je to podľa skutočnosti. Takže ku ku, otče.

Woody tradične strieľa jednu myšlienku za druhou, dialógy sú rýchle a obsiahle, že ani titulky, čo som zaznamenala aj pri niektorých ďalších jeho filmoch, nestíhajú. Ak neviete vôbec anglicky, veľa vám toho ujde, ak anglicky viete, ujde vám toho ešte viac. Myšlienky na zamyslenie miznú v záplavách slov, začaté vtipy niekedy ostanú nedokončené. Niektoré hlášky sú skvelé, akurát som si ich, žiaľ, nezapamätala. Príbeh je v zásade dosť jednoduchý, Woodyho postava neurotického intelektuála rovnaká, ako ho už poznáme z iných filmov a ostatné viac, či menej mentálne a emocionálne rozorvané. Tentokrát za silnejšie 3*. Vie to aj lepšie. Som rada, že som Manhattan navštívila a ďakujem užívateľovi Real Tom Hardy, že ma pri svojom pátraní po filmových záberoch z New Yorku "zobral so sebou", takto z iného kúta Slovenska.

Začiatok a koniec špičkový, ten zvyšok už nie veľmi. Hneď som vedela, ako to dopadne a ono to dopadlo úplne inak.

Ak chceš vyhnať cigánskych squaterov z pozemku, musíš rátať s nejakou hnusnou kliatbou a zopár dobre mierenými fľusancami, to vie každý. Poslať na nich žoldákov neschválených Európskou úniou nemusí dobre dopadnúť a to tiež vie každý. Pochovať zaživa hlavnú čarodejnicu, s divným strieborným chrupom v ruke, je vyslovený hazard a to už fakt musí vedieť každý. A napriek tomu... Temná atmosféra je fajn, počasie, že by ani vlkolaka von nevyhnal a sem tam aj drsná brutalita. Na Boyda sa dobre pozerá a pri jeho zápase s bližšie nešpecifikovaným britským prízvukom som mu mocne držala palečky.

Bernthal so svojim drevorubačským šarmom a chôdzou horskej gorily sa snaží byť Richard Gere z roku 1980, ale ani to roztomilé culenie a hanblivé pohľady na parkety by nestačili, aby bol do úlohy drahého gigola mojou prvou voľbou. Ale nejaký ten groš by som reálne za neho pustila, čo si budeme. To však nie je zásadná závada, ktorá by znížila moje hodnotenie. Neustále sa opakujúce tie isté flashbacky, ktorých veľká časť je nepodstatná, sú otravné a aj keď mi pamäť neslúži ako by som si priala, demenciou ani alzheimerom netrpím, aby mi každú chvíľu museli pripomínať čo kto povedal a ako hlavný hrdina romanticky interaguje so svojou osudovou spanilou devou. Rozumne zostrihať a možno by som hodnotila vyššie. Rosie O'Donnell a aj jej postava perfektné.

Toto je téma, ktorá by si zaslúžila kvalitne spracovaný dokument. Aké hovädo policajt musí byť, aby obeti sexuálneho násilia nasadil putá. Prípad uzavretý, páchateľa máme. Mladé ženy majú za sebou dvojnásobné znásilnenie, záznam v trestnom registri, plno pochybností a mnohé aj pocit viny.