mi_X_o

Jeden z najlepších, najhorších seriálov. Sonda do mysle dôchodcov a ich nahliadania na súčasný svet. Pure guilty plesure

Aarniokoskeho Nurse veľmi podvratne nakladá s imageom herečky, ktorá postavila svoju kariéru na exhibovaní vlastnej nahoty. Scenár v podstate napísaný "na telo" Paz de la Huerty konštruuje zvrátený typ "superhrdinky", ktorá sa pomocou sexuality snaží čistiť svet od neverných mužov. Zároveň je podobne ako mnohí iní superhrdinovia nevyrovnaná a občas podľahne vlastným nerestiam. Vlastne ani nie je prekvapivé, že táto domina nezískava patričné sympatie od publika, na primárne cieli. 85%

http://www.kinema.sk/novinka/9532/komplet-premarnena-sanca.htm

Trend veristických festivalových snímkov začína byť práve vďaka pokusom ako je Zázrak doslova otravným a súčasne s ním narastá pocit ich zbytočnosti. Domnievam sa však, že sa to nedeje v dôsledku vyčerpanosti formy, ale skôr kvôli narastajúcemu počtu tohoto typu filmov a s ním spojeným úpadkom kvality vyplývajúcej z neoriginality. Lehotského napodobenina Dardenovcov sa so svojím vzorom nemôže rovnať. Aby divák mohol veriť "ilúzii reality" filmy tohto typu nemôžu obsahovať žiadne chyby a zaváhania. Scenár si nesmie dovoliť tézovitosť, viditeľné nepravdepodobné konštrukty ani žiadne herecké zaváhanie. Pretože sú oveľa viditeľnejšie ako v "bežnom" filme Voľba neherečky Moniky Bendulovej sa zdá byť geniálnou voľbou(herecký výkon je v zásade dobrý, naturalistickosť posilňuje jej rečová vada), to by ale nemohla mať hereckého partnera z profesionálnych kruhov (a to doslova z tých najlepších). Ich spojenie sa potom stáva absolútne nefunkčné, strháva na seba pozornosť a ruší dojem "reality". Vyčítať filmu plgiátorstvo (resp. silnú inšpiráciu) a žiadnu inovatívnosť, ktorá by ho posunula ďalej do sveta a nerobila ho len priemerným európskym artom(rozumej na piedestál veľkých festivalov), tj. ambíciu ktorú určite má, dokazuje aj samotný námet. Ten je prakticky aplikovateľný na každú inú národnú kinematografiu. K divákovi svetového publika sa tak nedostáva žiadna "unikátnosť" charakteristická pre slovenskú krajinu - slovenské obyvateľstvo. Zázrak je potom len ďalší kúsok vo vašom festivalovom programe, ktorý po sa po pár dňoch vytratí z pamäte s ostatnými priemernými filmami. Viac nájdete na: http://www.kinema.sk/recenzia/36536/zazrak-zazrak.htm

Hodnotenie tohto filmu je jedna veľká dilema. Subjektívne je to zábava, akú som už dlho nezažil (pri československej produkcii naposledy pri Řeke http://www.csfd.cz/film/7903-reka/ - mimochodom postava filozofujúceho pilota hĺbkou myšlienok pripomínala, či dokonca prevyšovala sedláka Sychru. ***"Čo je to vlastne láska?" "To čo sa deje medzi dvomi ľuďmi, ktorí sa milujú."***). Bohužiaľ s odstupom treba konštatovať, že je to moralistická kvázi muzikálová zlátanina - akási zabednená výpoveď o jednej generácii (kde bežne na sídlisku v noci a za dažďa tancuje polonahé dievča ). Keby to všetko bola "nadsázka" tak je to geniálne béčko (céčko) . Ale keďže tomu tak nie je a navyše tento "depešácko-motokrosový sajrajt" zožal nepredstaviteľný úspech, tak si môžeme urobiť obraz nielen o diletantstve režiséra, ale aj o väčšine národa. V tomto ohľade je možné vysledovať paralelu s českými Babovřeskami.

Za kadenciu vzácnych informácií a za Jana Hammera.

Štýl sa v podstate v ničom od svojich predchodcov (Koyaanisquatsi, Baraka....)nezmenil. Myšlienka takisto. Zmenila sa doba - a tú je potrebné zachytiť. Viac tu: http://www.kinema.sk/recenzia/36314/samsara-samsara.htm

Tento film sa vlastne na nič nehrá a pritom je celý jedna veľká hra. Stačí ak na ňu divák pristúpi, ak nezačne zbytočne hlboko "šťúrať" a moralizovať ale sa len jednoducho poddá jeho iluzívnej irónii. Možno práve podobný nadhľad je nakoniec cestou k riešeniam ťažkých (rómskych) otázok. PS: Pri filme Je to iba vietor som písal, že mnohí filmári vidia rómov cez ružové okuliare. Tento film je idealistický, ale od začiatku to priznáva a upozorňuje na to - Za všetko hovorí podtitul DOKUMENTÁRNA HRA.

Fliegauf si vybral etnikum, ktoré sa už toľkým režisérom vymklo z rúk. Idealizovaných rómov, neustále sa zabávajúcich, šťastných, žijúcich pre daný moment (atď...), konečne niekto dokázal zachytiť v reálnej každodennosti, strachu, neistote...V podstate observačnou metódou sleduje jeden deň, jednej rómskej rodiny z jednej osady. Bez ružových okuliarov, bez osobných stanovisiek (a bez Gorana Bregoviča či Tonyho Gatliffa !) divákom ukazuje čo je to strach.

Fantastický štart pre nový slovenský žánrový film. Kroner remeslo s istotou ovláda. Slabinou ostáva naivne-výchovný (osudovo?)prekombinovaný príbeh (je však pravda, že k publiku, ktorému je primárne určený je adekvátny). Metafora života ako PC hry trefne charakterizuje životy snílkovskej sídliskovej komunity. Herci typovo ideálne "sedia", sklamaním sú ich slabšie chvíľky v scénach kde "musia" hrať. Naopak v scénach kde rozprávajú prirodzeným argotom (mimochodom zatiaľ najlepšie využitým, najautentickejším a najuveriteľnejším v rámci slovenskej tvorby) sú výborní vďaka čomu film pôsobí až neuveriteľne realisticky (na aktuálne pomery). Jakub Gogál "potiahol" celé osadenstvo najlepším výkonom / kraľuje doslova každému záberu - až ľutujem ako som ho doteraz podceňoval. Nadšene tlieskam a nedočkavo čakám na ďalší vývoj nádejného tvorcu - konečne slovenského. 70% - alebo silné tri slabé štyri hviezdičky.