diodoros

Juhoslávska klasika podľa srbskej národnej povesti o statočnom bohatierovi zo 14. storočia Strachyňovi Banovičovi, ktorému banda zlých Turkov unesie ženu a on ju ide zachrániť... Rozpočet očividne vysoký nebol, komparz tvorí najviac 30 ľudí, kostýmy ujdú, hudba dobrá, herci sympatickí, násilie na tú dobu celkom odvážne (uťaté hlavy, vypichnuté oči, rozštvrtenie, narazenie na kôl...), bojových scén veľa nie je a sú malé, ale (možno aj vďaka tomu) sú realistické, ako sa len dalo - to platí aj pre celý film. Dej je síce naivný a zromantizovaný, stavia romantický príbeh o láske a odpustení do obdobia krutého stredoveku na Balkáne, ale zároveň je nepriamočiary, prepracovaný a určite zaujme.

(Film som videl skôr ako originál z roku 1982) Typické príjemné akčné béčko na jedno pozretie so všetkým, čo k tomu patrí - množstvo počítačových efektov, uťatých hláv, hektolitrov krvi, zarastených divochov, mutantov, démonov, prehnaných akčných scén a brutality, veľkých rečí, fantasmagorických kostýmov, zbraní, kulís a rekvizít, slizkých padouchov a ich ešte slizkejších zmutovaných dcér, steroidových svalovcov a obnažených žien, ktoré sa tvári, že má aj nejaký príbeh o pomste a záchrane dobrých mierumilovných ľudí spod tyranie a ktoré neurazí ani nenadchne.

Kultový film s výbornou fantasy atmosférou, ošúchanými kostýmami, majstrovskou hudbou, drsnými válečníkmi, neskrývanou brutalitou a striekancami (až výbuchmi) krvi, Schwarzeneggrovým prízvukom (a výrazom), jalovými hereckými výkonmi (aký taký výkon tu podáva možno tak démonický James Earl Jones), zbytočne dlhými a naťahovanými zábermi (režisér chcel dať očividne scénam hĺbku, ktorú zaobstarávala hudba, ale predsa len - John Milius nie je Sergio Leone...), celkovou prehnanou dĺžkou a nekonečným kronikárskym voice-overom. Dej a príbeh dobré, hlavné postavy sympatické, niektoré dialógy zaujímavé, isté vloženie Nietzscheho filozofie zrejmé, bojové scény natočené kvalitne a scéna s hadom výborná. Napriek všetkému ale aj tak najlepšie svoju rolu zvládol Basil Poledouris a jeho hudobný vklad tvorí viac ako iba pozadie deja a bez neho by film prišiel o podstatnú časť svojho kúzla.

Fiktívny príbeh o živote írskeho špekulanta zo schudobnenej rodiny. Mladý Redmond musí ujsť, keď v súboji zabije (?) soka v láske, po ceste ho okradnú a aby sa nejako uživil, musí vstúpiť do armády, čím sa dostane na kontinent a odkiaľ sa tiež snaží ujsť, ale je odhalený... a tak ďalej. Príbeh je skutočne zaujímavý a prepracovaný, plný zvratov, víťazstiev a pádov hlavnej postavy. Herci sú skvelí, kamera je perfektná, použitie pôvodného svetla namiesto umelého osvietenia skvelo podfarbuje atmosféru, hudba dokonale podfarbuje dej, dobové kostýmy, zbrane a make-up sú kvalitné a pomerne presné, povaha hlavného hrdinu je nejednoznačná, nie čiernobiela, jeho myšlienkové pochody navyše objasňuje voice-over, čím je všetko jeho konanie dostatočne vysvetlené. Kubrick natočil výbornú kostýmovú drámu o úspechoch a pádoch (hlavne vlastným pričinením) so zaujímavým dejom, kvalitným technickým spracovaním a zamyslením sa nad márnotratným a zdanlivo bezstarostným životom.

Film je natočený typickým Jakubiskovým štýlom - snové, halucinogénne scény, naturalizmus a nahota. Plus k tomu výborná hudba (na naše pomery veľmi dobrá), skvelý vizuál - film hýri farbami a je veľmi kontrastný, hoci kvôli tomu niektoré scény vyzerajú trochu umelo. To sa týka aj kostýmov, ktoré vyzerajú síce umelo, ale na druhej strane sú prepracované detailne. Kamera a exteriéry sú výborné, tých pár bojových scén nebolo zas až tak hrozných - ak tam bolo niečo slabé alebo smiešne, tak tých niekoľko slabých CGI efektov (výstrely z diel, letiace šípy, výbuchy, oheň) a porovnávanie so starými a novými rozprávkami (alebo dokonca Troškom) nie je podľa mňa na mieste, keďže bojov je aj tak málo a dejovo na nich ani veľmi nezáleží (a na druhej strane, Jakubisko ukázal, že nevie točiť bojové scény už v toľko vychvaľovanej Tisícročnej včele). To sa týka technického spracovania. Po dejovej stránke Jakubisko nemal strach (a to najmä v našich končinách, kde sa všetky tie legendy a krvavé kúpele a všetko ostatné všeobecne berie aj prezentuje ako podložený fakt) natočiť film, ktorý Báthoryovú ukazuje z inej stránky a ponúka možnosť, že to celé bola iba politická intriga a manipulácia. Prítomnosť dvoch mníchov jasne kopíruje Meno ruže a je viac-menej nepotrebná, ale nie je ani vyslovene do očí bijúca (aj keď tie ich vynálezy tu nemajú čo robiť). Rozdelenie filmu na tri časti je zbytočné, dej to nijako extra nenapĺňa, ale ani to nie je nejaký škodca, preto to netreba brať veľmi vážne ani tomu prikladať veľkú váhu (ani kritiku). Herecké výkony hlavných predstaviteľov sú výborné, Anna Friel úlohu (cez všetky stavy a životné príhody hlavnej postavy) zvládla perfektne a ako hlavný ťahač filmu funguje výborne. Prítomnosť Caravaggia vo filme ma mierne desila, je tu však iba krátko a nemá ani vyslovene silný dopad na dej a malé režisérove fantazírovanie v tomto smere veľmi neškodí. Ak niekomu vadí hlavne nové vykreslenie Báthoryovej a upravovanie respektíve prekrúcanie histórie, tak si treba uvedomiť, že prakticky všetky dnes kultové "historické", "kostýmové", "bojové" filmy si históriu sami prikrášľujú a z hlavných postáv robia veľkých bojovníkov za vlasť, slobodu a podobne (hoci vieme, že to bolo inak), preto kritizovanie Bathory za to, že nenasleduje vžité legendy a zobrazuje inú možnosť vtedajšieho diania (aj keď nepravdepodobnú) a znovu otvára túto tému aspoň na zamyslenie sa nad rôznymi výkladmi histórie, nie je na mieste. Mne sa páči Jakubiskov štýl, jeho filozofické zamýšľania a úvahy aj jeho svojskosť a nepodriaďovanie sa konvenciám a vôľa ísť vlastnou premýšľavou cestou a po všetkých tých kritikách film dokonca prekonal moje očakávania. Nie je to Jakubiskov najlepší film, ale určite je významný, čo sa týka jeho megaprodukcie (na naše pomery), ako aj zaujímavého spracovania príbehu a emočného obsahu. Film neberiem ako historicky presnú fresku (o živote Báthoryovej sa dá vypovedať veľa protichodných tvrdení a pravdu sa aj zrejme nikdy nedozvieme), ale určite je to na naše pomery kvalitný film s premysleným dejom a jasne určenou myšlienkou o tom, ako ľahko môžu byť dejiny deformované víťazmi. Jakubisko si nato akurát vybral pomerne nešťastný príklad a spôsob výkladu, keď chcel tak strašne natočiť ten svoj vysnívaný "veľkofilm" v západnom štýle (so všetkými jeho neduhmi), ktorým samozrejme Bathory už len pri pohľade na ten smiešny rozpočet (v porovnaní so západnými produkciami) nie je. Každému sa páči niečo iné a Jakubiskov štýl nie je pre všetkých, to je celé.

Napriek všetkej snahe o čo najrealistickejšie spracovanie tu trochu tej komiksovosti zostalo, ale to nevadí, keďže je to všetko vyvážené inteligentným scenárom (so zaujímavými úvahami o zločine a treste, pomste atď), výbornými hereckými výkonmi (väčšinou), skvelou hudbou Zimmera a Howarda, dynamickým strihom a kamerou (aj keď občas možno až príliš rýchlymi), zručne natočenými akčnými scénami a pritom stále priestorom na uvažovanie. Nie je veľa čo vytknúť, výborný úvod do trilógie.

Film o jednoduchom židovskom šľachticovi Júdovi Ben Hurovi, ktorý sa poháda so svojím starým rímskym priateľom Messalom, ktorý po ňom chcel, aby zaprel svoj národ a pridal sa k okupantom, čím si ho znepriatelí a keď sa počas rímskeho sprievodu cez mesto stane blízko jeho domu nehoda, rímsky prefekt je zranený, Messala prípad ani nevyšetruje, ale pošle Hura na galeje a jeho matku a sestru zavrie do kobky. Po rokoch strávených na galejach sa Júdovi podarí získať slobodu, chce zistiť, čo sa stalo s jeho rodinou a vracia sa do Judey, kde opäť stretáva Messalu... Skutočne veľkolepý film s biblickým námetom (na pozadí hlavného deja sa odohráva príbeh Krista, ktorý do Júdovho života viackrát zasiahne), sympatickým hlavným hrdinom, mnohými veľmi dojemne spracovanými scénami (hlavne stretnutia s Kristom), rozobratou myšlienkou o nevyhnutnosti pomsty a jednou z najveľkolepejších scén (možno najveľkolepejšou scénou) v dejinách - pretekov vozov v hippodróme, ktorá svojím spracovaním a mohutnosťou aj dnes vyráža dych. A keď podotkneme, že bola natočená ešte v roku 1959, tak musíme priznať, že niečo také sa natočí iba raz za 100 rokov, a aj dnes by sa len málokto odvážil natočiť niečo, by sa len priblížilo veľkoleposti tejto scény (a to je v dnešnej ére počítačových efektov, čo povedať).

Film natočený v taliansko-poľskej koprodukcii, s medzinárodným obsadením a v anglickom jazyku. Herecké výkony sú rozporuplné - niektoré vcelku ok, iné diskutabilné - hudba je priemerná a všetko ostatné už je vyslovene negatívne. Efekty nestoja za nič, kostýmy sú od ruky, dej je plný fiktívnych vedľajších príbehov až nakoniec zo samotnej bitky zostane iba pár krátkych scénok, ktoré aj tak nie sú nič moc. Vystupuje tu síce celkom dosť komparzistov, ale všetka potenciálna rozsiahlosť filmu sa stratí kvôli amatérskej práci s kamerou a najmä hrozným efektom, ktoré sú použité snáď v každom zábere a film kvôli ich nekvalite vyzerá strašne umelo až odporne. História je až trápne zjednodušená, politické pozadie je prakticky odignorované a celé dianie je zobrazené iba v medziach náboženských rozdielov medzi bojujúcimi stranami ako apokalyptický súboj dobrých katolíkov (katolícki Rakúšania aj protestantskí Nemci sú bezradní slabosi a bez pomoci katolíckych Poliakov by to nedali) proti zlým mohamedánom (hoci v realite boli kresťania a moslimovia členmi oboch armád). Myšlienka filmu je jasne a bez zábran vypovedaná hlavnou postavou (požehnaným mníchom-svätcom, ktorý všetkým pomáha a samozrejme koná zázraky) hneď dvakrát - ochrana tradičných kresťanských hodnôt, tradícií, viery v Krista a najmä Matičky Katolíckej Cirkvi samozrejme za glorifikácie a ospravedlnenia krížových výprav - "zabíjate síce iné ľudské bytosti, ale hlavne chránite vieru". To o zameraní filmu vraví za všetko. Vo filme síce dôjde na pár pacifistických rečí (opäť od svätého mnícha) o tom, že sme všetci rovnako ľudia, ale to je následne prebité ďalšími rečami o jedinej pravde jediného boha, ktorú musí nakoniec každý sám objaviť (podobnosť tohto svetonázoru s fundamentalistickým islamizmom zrejme tvorcom unikla). Všeobecný liberalizmus a pacifizmus je tak zobrazený iba ako slabošský ústupok voči prílevom moslimov (aj navonok "dobrí" zdomácnení moslimovia sú iba predvojom a keď príde na lámanie chleba, pripoja sa k "svojim") a zrada viery, Západu i boha. Šovinizmus filmu plynúci z myšlienky neustávajúceho islamského nebezpečenstva je tu koniec koncov "zabudovaný" už od začiatočného citátu... Film je teda jednoznačne cielený ako pokus o útok na liberálov a je určený pre hlboko veriacich tradicionalistov (až fašistov), ktorí s ním budú spokojní zrejme ako jediní. Všetci ostatní budú pravdepodobne sklamaní z primitívneho, šovinistického a béčkového spracovania tejto určite významnej udalosti plného otrasných efektov, zosekanej histórie (okrem iného tiež neobjektívne zahrávanie sa s počtami vojakov), slabých až trápnych bojových scén a viac-menej zbytočnej vaty okolo toho. (UPDATE 17/10/2020).

Pôvodný americký kinozostrih je do detailu prepracovaným temným a depresívnym sci-fi filmom s dusivou nočnou daždivou atmosférou, výbornými hereckými výkonmi, perfektnou Vangelisovou hudbou, na tú dobu výborným technickým spracovaním a pár zaujímavými existenciálnymi filozofickými úvahami. To, čo zaostáva, sú dej a dialógy, ktoré sú až na pár výnimiek veľmi jednoduché a vyvíjajú sa povrchne, bez hlbšieho nasadenia, bez hlbšieho citového vloženia a miestami sú až nudné a uspávajúce. Fordov voice-over je trochu otravný, ale na druhej strane je to jediné vodítko do myslenia a konania postáv (hlavne Deckarda) a bez neho by veľa vecí zostalo nejasných a nelogických. Nejaké ďalšie vady tu samozrejme sú (náväznosť niektorých scén, vynútený happy-end...), ale ako celok ide o zaslúžený kultový sci-fi film s výbornou atmosférou a s akurát nedotiahnutým a príliš naťahovaným dejom. Režisérsky zostrih je určite kvalitnejší ako ten pôvodný. Jednou zmenou je voice-over, ktorý je celý preč, čo robí film nejasnejším a úvahovejším, s väčším priestorom pre rozmýšľanie diváka. Dej, postavy, hudba sú stále rovnaké, druhou zmenou je akurát otvorený záver, ktorý je ale určite zaujímavejší ako klasický hollywoodsky happy-end. Nový zostrih má určite bližšie k toľko ospevovanej ikone žánru sci-fi, za ktorú je toto dielo považované, ale až Konečný zostrih si zaslúži 5* a je bezkonkurenčne najlepšou verziou filmu. Je krvavejší, prestrihanejší, niektoré scény sú prepracované, iné sú nové, takisto aj dialógy a obsahuje niekoľko krátkych vetných vsuviek, ktoré trochu objasňujú dianie. Rovnako sú poupravené aj niektoré chyby v náväznosti, voice-over je definitívne preč a nejasný koniec je stále výborný, možno ešte silnejší ako v režisérskom zostrihu a celkové vyznenie temnej špinavej budúcnosti v štýle filmu noir je účinnejšie. Suma-sumárum - tento film nie je na jedno pozretie. Pri prvom sledovaní (Konečný zostrih) som bol znudený až ku spánku, ale nejako mi to nedalo a pozrel som si to ešte raz a to všetky verzie postupne, plus som si o filme čo-to prečítal. Film je dusivo a daždivo atmosférický, skvele do detailu prepracovaný s výbornou hudbou a dobrými hereckými výkonmi. Dialógy sú zaujímavé, dej sa vyvíja postupne a začne byť zaujímavý až niekde od polovice a vrcholí pamätihodným súbojom v starom sklade. To, čo robí tento film filozofickým je ale skôr samotné dianie ako dialógy - uvážlivé dianie o tom, čo robí človeka človekom, o snahe predĺžiť si život, o večnom duchovnom spore s "tvorcom", o ľudskej tvorivosti, ktorá nám môže prerásť cez hlavu, o tom, či to všetko vôbec dáva nejaký zmysel... Myšlienok je tu veľa, od spojitosti s René Descartom (hlavná postava sa volá Deckard, Pris počas filmu vysloví jeho najznámejší citát "Myslím, teda som."...) až po pomyselnú kristovskú obetu v závere (rozhovor s "otcom", klinec...). Zároveň je to zaujímavá vízia budúcnosti, na ktorej niečo zrejme bude - či už je to prienik Východu (či už jeho kultúry, firiem alebo náboženstva - mních spievajúci Hare Krišna je tu vyslovene vtlačený do zorného poľa...) alebo určité prvky policajného štátu (na každom rohu je policajt, + veta "Ak nie si policajt, nie si nikto"...). Na prvý pohľad sa to javí ako rozvláčna nuda, ale pri hlbšom pohľade detaily vyplávajú na povrch a človek si tento film nakoniec možno aj obľúbi (ako ja) - všetko, čo pre to treba urobiť je "myslieť".

Môže to mať výbornú výpravu, južanskú atmosféru a perfektné herecké výkony, ale ak to má nikam nesmerujúci dej a iba pár telenovelových zvratov, tak to za viac ako priemerný film nemožno považovať. Starý manžel a otec záhadne zmizne, na rodinnú farmu sa k matke nahrnie celá rodina, otcovo zmiznutie sa tragicky vyrieši a všetci na čas zostanú spolu... Film o partii rozhádaných ženských (ich manželia stoja na kraji a občas niečo vypustia...), v ktorom sa premelie pár zaujímavých realistických myšlienok, aby ich nakoniec prevalcovali spomínané "nečakané" a "neuveriteľné" telenovelové zvraty a poslali ho do hlbín rádoby rodinných kroník... Ak niekoho baví sledovať dve hodiny rodinného fuckovania, hádok a samozrejme trošku toho princípu "každý s každým", tak by mal byť spokojný. Koho to nebaví, tomu tento film nič neprinesie a akurát sa bude čudovať, čo týmto chcel autor povedať.