diodoros

Klasika Stevena Spielberga o útokoch žraloka na malý ostrov (prvá časť filmu) a následnom fyzicky a psychicky vyčerpávajúcom hone na mori (druhá časť filmu). Herci sú veľmi dobrí, je to však najmä dobrá hudba a výborná kamera, ktoré spoločne vytvárajú mrazivú atmosféru. Hoci je pri niektorých detailných záberoch na žraloka (hlavne v závere) vidno, že je umelý, nejde o nijaké odfláknuté krvavé béčko (hoci krvi je tu dosť), ale o atmosférický thriller, ktorého konečný účinok nemenia žiadne menšie vady na krásne a film tak zostáva dôstojnou strašidelnou klasikou s niekoľkými výbornými scénami.

Výborný seriál zobrazujúci realitu života Slovákov na začiatku 20. storočia. Príbeh z prostredia rozhádanej vinárskej rodiny s presvedčivými hercami a realisticky vykreslenými postavami - po počiatočnom entuziazme a nadšení dvoch mladých ľudí, ktorí sa rozhodli osamostatniť (čím si pohnevali mužovho otca), prichádzajú živelné pohromy, spoločenské problémy, závisť, vojna... Výsledkom je seriál, ktorý nám zobrazuje kruté podmienky života v tých časoch, postupné upadanie rodinného citu, stratu nádeje, dôležitosť priateľstva a ochrannej ruky ale aj hyenizmus a závistlivé neustále podrážanie nôh susedmi a okolím, čím nás núti priznať si, že sa za ten čas vlastne nič nezmenilo.

SPOILERY. Americký film o živote Džingischána od jeho detstva až po smrť - samozrejme giganticky upravený podľa scenáristických chúťok. Máme tu teda príbeh o tom, ako podlý Džamuga zradil a rozštvrtil Temüdžinovho otca - kým bol ten ešte dieťa - a potom ho zajal, živil a vychovával, aby mu raz len tak odopol drevený obojok a nechal ho zdrhnúť alebo ako udatní traja bratia Temüdžinovej merkitskej ženy Bortei - Subotai, Džebai a Kassar - bojovali po jeho boku na strane čínskeho cisára proti barbarom spoza Veľkého múru alebo ako tento cisár vyhlásil Temüdžina za "knieža dobyvateľov", čiže Džingischána a nechal ho žiť v bohatstve a hojnosti vo svojej ríši, alebo ako Mongolská ríša vznikla tým, že Temüdžin celý svoj život prenasledoval Džamugu - ktorý zrejme nestarne - po celej Ázii atď, atď... Po historickej stránke ide teda pravdepodobne o absolútne najnepresnejší až najabsurdnejší film o Džingischánovi, aký bol kedy natočený (aspoň z tých, ktoré som videl), keďže zobrazuje a najmä dezinterpretuje nielen jeho mocenský vzostup (ako väčšina ostatných filmov) ale rovno celý jeho život. Samozrejme, že od amerického filmu zo 60. rokov sa nedá očakávať historická presnosť (tak ako od každého iného "historického" filmu, nech je z akejkoľvek doby), ale tu už toho prepisovania histórie bolo príliš. Kostýmy a zbrane, do ktorých sú Amero-Mongoli poobliekaní tiež predstavujú mix všetkých možných prvkov od Turkov, cez Peržanov až po Číňanov, čo zrejme predstavuje aspoň pokus o autentickosť (?), keď už nie o presnosť. U Amero-Číňanov je to s kostýmami podobne, všetko ale znova padá na kastingu - jediní Aziati tu hrajú sluhov a otrokov, všetci ostatní sú buď Európania alebo Američania namaskovaní za Aziatov, čo zas filmu k autentickosti opäť veľmi nepomáha. Ale určite treba pochváliť dobrú hudbu, veľké davové a bojové scény, súboje a vtipnosť - či už zámernú (srandičky o kúpaní) alebo "náhodnú" - film sa točil v bývalej Juhoslávii, čo so všetkými tými skalami a vodopádmi atmosféru Mongolska veľmi nevystihuje, najmä ak sa Egypťan Omar Sharif (ktorý sa inak svojej role zhostil najlepšie ako vedel) preháňa spolu so svojou francúzskou blondínou a svojimi nakrátko ostrihanými a dohladučka oholenými vojakmi po Nugget Tsile. Človek až čaká, či sa v zábere nezjaví Santer s jeho zločineckou bandou... Zrejme som ale v tom návale absolútnych historických nezmyslov v určitom momente vypol a celý film bral iba ako príjemnú hovadinku, ktorá neurazí, nenaštve, pobaví, ale nenadchne. Fanúšikovia tohto žánru sa určite dobre pobavia a môžu moje hodnotenie zvýšiť.

Muzikál nie je moje pole diváckej pôsobnosti a podľa toho aj hodnotím. Texty, piesne, hudba a hlavne tá tanečná choreografia sú neznesiteľné a útrpné, z hercov sú zaujímaví možno tak Peterka a Brzobohatý, ostatní sú len křoví a Bohdalová v hlavnej úlohe je neskutočne prehnane afektovaná a uvrešťaná - čo sa ale od feministickej muzikálovej blbosti zo socialistického Československa dalo čakať... Ten záver je síce trochu podpásovka, ale zároveň je jediným, čo v tomto filme (a tomuto filmu) dáva nejaký zmysel a aspoň trochu sa drží reality.

Premena mladého študenta po tom, čo sa mu do rúk dostane takmer neobmedzená moc nad životmi všetkých v jeho okolí. Po dejovej stránke majstrovské dielo (pri takej predlohe bodaj by nie...), animácia je dostatočná, dabing dobrý, hudba výborná, postavy zaujímavé, dejových zvratov je kvantum. Mangu seriál spracováva veľmi dobre, nie sú tu nijaké fillery a z pôvodnej predlohy vypadlo iba pár scénok, aby dej tvorcovia urobili dynamickejším plus pár filozofických a umeleckých scénok pridali. Dej sa teda vyvíja neustále vpred, nič ho nespomaľuje a jediné, čo mohli tvorcovia lepšie prepracovať je záver, ktorý pôsobí príliš narýchlo o neuzavreto. Padajú názory, že po dejovom zvrate v 2/3 seriál poznateľne zoslabne, s čím súhlasím iba čiastočne - je to možno slabšie oproti predchádzajúcim dielom, ale takto je to aj v mange (z ktorej niektoré kapitoly aj tak vystrihli, aby to čo najviac skrátili) a jednak tá neobľúbenosť skôr pramení z toho, že prídu nové postavy, s ktorými som ale ja bol spokojný. Oproti ostatným nekonečným japonským seriálom plným blbostí a fillerov je to ale aj tak stále nadpriemerné dielo.

Americká skôr dráma ako komédia o lezbickom páre vychovávajúcom dve deti zo spermií toho istého darcu, ktorého sa neskôr ich deti snažia nájsť, pričom sa to celé zamotá... Herecké výkony tak akurát, hudba skoro žiadna, pár vtípkov podarených, sexuálne scény zbytočne otvorené a skôr samoúčelné. Tvorcovia chceli zrejme ukázať, že lezbické rodiny sa potýkajú s tými istými problémami ako heterosexuálne a že medzi nimi (okrem pohlavného) veľa rozdielov nie je... a to je tak všetko. Jednoduchá americká rodinná dramo-komédia akurát tentoraz o jednej netradičnej rodine zo strednej vrstvy a ich problémoch a o problémoch manželstva celkovo na jedno pozretie, ktorá ponúka pár absurdných situácií na pousmiatie spolu s niekoľkými kritickými situáciami na zamyslenie a zostáva pritom na hranici priemeru.

Dalton svoju rolu zobral o niečo vážnejšie ako jeho predchodcovia, ale film o zábavu určite neprišiel, keďže už len fakt, že sa v úvode odohráva na Slovensku je vtipný sám o sebe, aj keď množstvo zábavných momentov je skôr neplánovaných - slovenské hlášky na pozadí, nápisy v slovenčine a najmä scéna, keď Bond ujde do Rakúska cez hory (...). Zvyšok filmu je tiež vtipný, chvíľu sa odohráva v Alžírsku a potom vrcholí v Afganistane, kde Bondovi zase pomáhajú dobrí Talibanci (...) atď. Po dejovej stránke je film veľmi dobrý, zvratov a obratov je tu viac než dosť (chvíľu to pôsobí neprehľadne, ale nakoniec sa všetko spojí a dá to význam), hudba je dobrá, Dalton je konečne po Moorovi nejaká zmena a jeho vážnejšie poňatie nie je na škodu. Akcie je dosť, bitka v otvorenom lietadle je dychberúca a efekty sú dostatočné. Ku koncu to už síce odsunie nejaký dej na vedľajšiu koľaj a všetko sa vrhne na akciu, ktorá trvá až do konca a kde nad realistickosťou treba privrieť oči a idealisticko/ romantická epizódka s mudžahedínmi je skôr na smiech, ale ako celok je to výborná súčasť série a Dalton ako nový Bond vo svojom prvom filme určite nesklamal.

Určite revolučný film a to nielen svojou tematikou, ale aj spracovaním - aj keď neviem, čo za verziu som to videl (mala okolo 115 minút a mal som pocit, že v pár záberoch predsa len Lev Trockij bol...), ako sa to s týmito filmami staršieho dáta stáva... Obrovské davové scény, monumentálna hudba, miestami až chaotický strih, žiadny hlavný hrdina, iba dav ľudu (podobne ako v Krížniku Potemkin), natáčanie priamo na miestach udalostí, zaujímavá kamera a perfektná atmosféra a nádych dobovosti, vďaka ktorým film vyzerá takmer ako dokument so skutočnými zábermi... A samozrejme nehorázna idealizácia, bolševicko-socialistické reči a stranícka propaganda o tom, ako síce hladní a vojnou unavení, ale najmä statoční robotníci a roľníci na čele s Petrohradským proletariátom pod duchovným vedením veľkého Lenina zvrhli diktátorskú dočasnú vládu, jej hnusných prachatých podporovateľov a ich mužatkovitých žien a samozrejme umlčali umiernených, úlisných, slabošských a okuliarnatých menševikov. Vďaka perfektnej réžii a majstrovskému spracovaniu to ale človeka aj tak dostane.

Toľkú kritiku nechápem. Režisér Hamilton sa po Goldfingerovi znovu vrátil a zobral siedmu bondovku v podobnom štýle - s dôrazom na cynické hlášky a zábavu. Niekomu to možno vadí, ja to v súvislosti s charakterom Jamesa Bonda beriem ako jednoznačnú výhodu. Connery síce poznateľne zostarol, ale do role sa rýchlo znovu vžil a svoju poslednú oficiálnu bondovku nezahral o nič horšie ako predchádzajúce. Efekty sú už síce zastaralé a pár scénok môže vyvolať úsmev, ale scenár, réžia aj film ako celok sú od začiatku do konca nápadité a zábavné, Blofelda hrá znovu nový herec, čo začína pôsobiť trochu rušivo, doplňujúce duo dvoch teplých zabijakov morbídne vtipné. Možno tá vtipnosť a odľahčenie uberá celkovej vážnosti série, ale predsa - už len samotný dej a námet o tajnom agentovi bojujúcom proti zločineckej organizácii SPECTRE (čiže "PRÍZRAK"), ktorá samozrejme nechce nič menej ako ovládnuť svet, a pritom využíva nové vynálezy a balí ženské ako na bežiacom páse jednoducho nemôže byť vážny...

Karikatúrna animácia, prostá hudba a obrovská smršť nápadov. Dielko s jednoduchým príbehom (ak o príbehu možno hovoriť), ale s veľkým a hlavne perfektne a komicky spracovaným posolstvom o zbytočnosti a nepotrebnosti vojny.