diodoros

Ťažko umelecký film s výbornými kostýmami, dobrou hudbou, skvelými hereckými výkonmi (Nikolaj Čerkasov z Alexandra Nevského opäť v hlavnej úlohe je skutočne démonický), mierne zidealizovaným pohľadom na historické udalosti a najmä s geniálnou kamerou a majstrovskou réžiou. Každý jeden záber, každý jeden pohyb kamery, každý expresionistický výraz na tvári hercov a každý pohyb ich tela je vopred premyslený a naplánovaný (čo síce pôsobí trochu teatrálne) a je dôkazom režisérovej geniality. Hry s tieňmi a Ivanovou bradkou výborné a určite inšpiratívne pre neskoršiu kinematografiu (napr. minimálne Coppolov Dracula sa tu inšpiroval). Samozrejme, že to nie je film pre každého, má pomalé tempo a iba jednu bojovú scénu (aj to hneď zozačiatku), výrazy a vyvalené buľvy všetkých hercov môžu pôsobiť odstrašujúco a film miestami predsa len nudí, z umeleckého, kompozičného a kinematografického hľadiska ale aj tak ide o majstrovské dielo.

Druhý diel Ivana Hrozného bol síce hotový krátko po natočení prvého dielu, ale do sveta bol vypustený až v roku 1958, keďže bol sovietskymi inštitúciami zakázaný, čo je pre mňa sčasti trochu záhadou, keďže je tu stále cítiť duch propagandy a idealizácie a podozrivých scén tu je iba niekoľko a sú skôr samostatné - ale asi aj to stačilo, keďže si režisér dovolil iný pohľad na Ivanovu osobnosť, aký mala štátna ideológia a ktorý príliš zaváňal paralelným duchom stalinizmu. Najväčším zádrhelom bol určite aj samotný námet - film hovorí o vzniku Opričniny a následnom prenasledovaní a popravách všetkých nepriateľov ruskej zeme a narastajúcej moci cára. Z tých popráv tu ale vidíme iba jednu, Ivanova paranoja akoby sa iba začínala (a navyše je tu zobrazená ako skutočne odôvodnená a primeraná bojarským spiknutiam) a celý film sa nepohne z Moskvy a najmä z paláca, čiže na vyčíňanie opričníkov medzi obyčajným obyvateľstvom tu nedôjde. Hry s kamerou boli oproti prvému dielu zredukované, film sa zameral najmä na intrigovanie bojarov a ich pokus odstrániť cára a celý film ubehne až príliš rýchlo. Je tu síce náznak začiatku teroru, strachu a čistiek, ale stále je to iba náznak, začiatok (ktorý sa mal zrejme naplno rozvinúť v treťom dieli a ktorý ale očividne úradom stačil, aby film dali do trezoru a zastavili produkciu posledného dielu). Trochu slabšie ako prvý diel (film by mal na mňa asi väčší účinok, keby som žil v dobe jeho vzniku...), ale stále to má démonický výkon Čerkasova, ktorý film ženie vpred, výbornú hudbu, majstrovskú réžiu, geniálnu scénu s tancom a piesňou opričníkov a oproti prvému dielu aj prepracovanejší dej, ktorý ukáže aj niečo z Ivanovho detstva a zabŕdne aj do dôvodov jeho správania a rozoberie jeho osobnosť. Tretí diel mohol byť zaujímavý, škoda, že nevznikol.

Výborný seriál podľa románov Roberta Gravesa, ktorého genialita nestarne ani po rokoch. Seriál natočený v divadelnom štýle za minimálny rozpočet, v niekoľkých kulisách, s jednoduchými kostýmami, s hudbou iba v úvodnej znelke, záverečných titulkoch a niekoľkými fanfárami a hudobníkmi v rámci deja, bez bojových scén a iba s niekoľkými krátkymi "akčnejšími" momentmi, zato ale s majstrovsky prepracovaným scenárom, výbornou minimalistickou kamerou a najmä charakterovými hercami, ktorí sa rôl zhostili so cťou a dali im realistický rozmer. Histórie sa seriál drží verne a až na pár menších detailov a nepresností ide o perfektnú kroniku počiatku rímskeho cisárstva a pomerov vo vládnom paláci aj v celej ríši - zaberá udalosti približne 70 rokov vlády juliovsko-claudiovskej dynastie so všetkým, čo s tým súvisí - intrigy, travičstvo, prevraty, vraždy, perverznosť a brutalita starovekých pomerov za vlády cisárov Augusta, Tiberia, Caligulu a Claudia. Samozrejme sa krvavosť a erotika v tomto seriáli s dnešnou tvorbou nedá porovnať, v tej dobe to v televízii ale určite bola vec nevídaná. Dokonalý a pútavý seriál, ktorému fajnšmeker nemá čo vytknúť a ktorého slabšie technické spracovanie je na plnej čiare prebité geniálnym scenárom a majstrovskými hereckými výkonmi.

Jeden z najslávnejších slovenských filmov - hoci historicky neskutočne nepresný a nehorázne zidealizovaný, ale ja tak kvalitný. Výborné exteriéry, kulisy a kostýmy, herecké výkony sú na úrovni a réžia je skvelá. Film disponuje viacerými známymi scénami (scéna záverečného útoku na zbojníkov je natočená perfektne) a zapamätania hodnými hláškami ako aj komediálnymi aj tragickými prvkami a napriek minimálnym výčitkám - od idealizácie, ktorá aj tak sprevádza takmer všetko, čo s Jánošíkom súvisí až po miestami prehnané emócie - ide o príjemný film o kamarátstve, odboji proti útlaku a láske, ktorý si svoj pomaly legendárny status medzi slovenskou kinematografiou zaslúži.

Čisté 3*. Kostýmy a exteriéry kvalitné, hudba na naše filmové pomery ujde. Kamera v akčných scénach zbytočne neprehľadná a roztrasená, herecké výkony nič extra (herci hrajú jednoduché postavičky bez výraznejších vzťahov, výnimku tvorí kamarátsky vzťah Uhorčíka a Jánošíka a veci ohľadom Huncaga, ktoré dej posúvajú a robia zaujímavejším), scenár na dĺžku filmu neprináša veľa výrazných momentov a hoci ich tu niekoľko je (prijatie za kapitána, záverečné prepadnutie, poprava...) medzi nimi sa dej posúva pomaly a nepodstatne - čo však čakať od filmu o zbojníkoch? Zobrazenie niekoľkých prepadov, idealizované "dávanie chudobným", hostiny a pijatiky a až potom sa začne niečo diať... Jiráček ako Jánošík nejaký výnimočný výkon nepriniesol, nejaké to herectvo ukázal až v závere, scenár mu to však ani príliš nedovoľoval, keďže nemal hrať charizmatického a autoritatívneho vodcu zbojníckej bandy, ale iba plachého pastiera, ktorý vlastne ani zbíjať nechce a na čelo bandy sa dostal náhodou a skôr z donútenia...Tých pár snovo-psycho scén, ktoré mali zrejme priblížiť túto "nechuť" a psychické stavy hlavnej postavy tu byť nemuseli - keď sa film tvári ako realistická demýtizácia a zrazu začne Jánošík lietať, tak človek nevie, či to myslia vážne alebo iba kopírujú Jakubiska alebo čo si má o tom vlastne myslieť... Filmári na to nešli zle, po historickej stránke je toto spracovanie určite odlišné od ostatných Jánošíkov, film však potápa jeho vlastný scenár a tak skončil ako ponurý, krvavý, mierne erotický priemer, ktorý do zažitého obrazu Jánošíka nijak výrazne nezasiahol... (Malá poznámka na záver - film mi spracovaním trochu pripomínal ruského Tarasa Buľbu z toho istého roku)

Absolútne peklo. Také ako samotná 2. svetová vojna. Coppolova Apokalypsa na sovietsky spôsob - kým Američanov navždy traumatizoval Vietnam, štáty bývalého ZSSR 2. svetová vojna. Tento film je ale po všetkých stránkach realistickejší, brutálnejší a historicky presnejší ako skôr filozoficko-symbolická a atmosférická Apokalypsa už len tým, že prakticky všetky udalosti, ktoré film zobrazuje, sa skutočne stali. A kým v Apokalypse sú hlavné postavy dospelí muži (a vojaci), tu je to 14-ročný chlapec, ktorý sa pridá k partizánom, a ktorého vojna fyzicky a najmä psychicky ničí. Tento film je navyše čisto o hrôzach vojny ako takej, nie je v ňom ani kúsku sovietskej ani inej propagandy, čo z neho aj vzhľadom na obdobie vzniku robí skutočne temný klenot kinematografie a nielen jeden z najlepších vojnových filmov vôbec, ale pravdepodobne jediný skutočne realistický vojnový film (spomedzi tých, ktoré som videl), ktorý vojnu zobrazuje bez pozlátka, idealizácie a naivných príkras ako iné - hoci inak pomerne realistické a kvalitné - vojnové filmy (Schindlerov zoznam, Zachráňte vojaka Ryana). (UPDATE 19/10/2020).

O niečo lepšie ako predchodca - originálnejšie, prepracovanejší dej (aj keď ten "zvrat v záporákovi" sa dal trochu čakať) a namiesto tradičnej prepálenej záverečnej mely je tu minimalistický súboj v ponorke. Brosnan si pozíciu potvrdil, Marceau je úchvatná (aj ako bondgirl aj ako herečka), krátky návrat Coltrana poteší a Richards je tu prostě len na okrasu (aj keď pomerne úspešne). Hudba je veľmi dobrá, akcia podarene strieda konverzačné časti a príbeh - tentoraz o ropných magnátoch a teroristoch - sa klasicky snaží povedať niečo k vtedajšej socio-politickej situácii. V rámci bondovských parametrov a brosnanových častí určite diel, ktorý vyčnieva z priemeru. (UPDATE 22. 11. 2021).

80-minútová vyvražďovačka, ktorá vám ubehne ako voda. Film, ktorý bez posolstva, ktorý sa na nič nehrá - Janko a Marienka jednoducho zažili traumu z čarodejníc a teraz sa nechávajú zamestnať ako profesionálni lovci čarodejníc, aby sa mohli pomstiť ako sa patrí. Celkom kvalitné efekty, hektolitre krvi, kopy utrhnutých končatín a vnútorností, raz za čas nejaká hláška a jednoduchý a priamočiary dej z tohto filmu robia klasickú zábavnú hovadinu na morbídne uvoľnenie pre starších.

Úvod (ktorý definitívne ukončil úlohu SPECTRE v sérii) a záver so "Železnou" premiérkou sú síce až príliš od veci, ale to, čo sa odohráva medzi nimi, tvorí určite jednu z najlepších Moorových bondoviek. Má to síce pár slabších momentov a strih je občas príliš rýchly, ale to všetko sa stratí v napínavej, stále originálnej a výborne natočenej akcii a pútavom deji s primeranými zvratmi a príbehom, ktorému samozrejme nechýba zábava, aj keď ju tentoraz skôr prevažuje vážnosť a napínavosť, čo ale určite nie je na škodu. Výprava pokrývajúca lokácie od zasnežených talianskych hôr, cez podmorské scény až po subtropický španielsky a grécky vidiek lahodí oku a zároveň to nepreháňa s exotickosťou. Moore je síce stále starší, ale tu ešte akciu zvláda a film určite nezhadzuje (zatiaľ...). V rámci Moorovych bondoviek je táto určite minimálne jedna z najlepších.

Rozsiahla filmové spracovanie Ježišovho života, až na menšie odchýlky verné Biblii. Herecké obsadenie tvorilo viacero známych tvárí vo vedľajších úlohách, ale aj herecké výkony ostatných menej známych predstaviteľov v hlavných rolách sú výborné - na čele je samozrejme večne očný kontakt udržujúci Robert Powell, ktorý sa úlohy zhostil výborne. Hudba je veľkolepá a výborne sa počúva, aj keď miestami je až príliš monumentálna a v 1-2 scénach by sa viac hodil skôr vážnejší a komornejší motív. Kostýmy, kulisy a celková atmosféra starovekej Judey sú výborné a rovnako dobre je zobrazené aj politické pozadie tohto obdobia (zelóti, židovskí povstalci...) a takisto aj rozbor a "život" niektorých postáv (Peter, Judáš), ktoré tak nie sú iba figúrky v deji, ale ich zmýšľanie a konanie má svoj zmysel a je odôvodnené. Jediná slabina je prílišný dôraz na veľkoleposť a až prílišná prepálenosť niektorých scén, ako aj bližšie nerozobratie samotného charakteru Krista (ktorý tu iba cituje state z Biblie), tieto nedostatky ale možno kľudne odpustiť a radšej vnímať perfektnú Zeffirelliho réžiu, ktorej sa podarilo tento príbeh spracovať kvalitne a s vlastným zamyslením, nápadmi a názormi. (UPDATE 11. 5. 2021).