diodoros

diodoros

Pavol G.

okres Ilava

5 bodů

Moje komentáře

    • 28.1.2009  15:57
    Tanec s vlky (1990)
    *****

    Najlepší film o indiánoch (podľa mňa).

    • 24.3.2014  16:37
    Taras Bulba (2009)
    **

    Film je natočený podľa novely N. V. Gogoľa, konkrétne podľa jej druhého pro-ruského vydania (pod tlakom cárskej cenzúry autor dielo prepísal) a to otrocky presne, ale v tomto prípade je to skôr nevýhodou - jednak rozprávač je úplne zbytočný a doslovné citácie takisto, najmä ale ide o celkový zromantizovaný charakter knihy, ktorý režisér nespracoval s realistickým nadhľadom na kontext doby, ale celú tú idealizáciu do filmu zakomponoval a ešte aj prehĺbil tým, že ukrajinských kozákov nechal rozprávať po rusky a z Poliakov (rozprávajúcich normálne po poľsky) urobil vulgárnych (každé druhé slovo, ktoré komparzisti kričia sú variácie slova "kurva!"), krutých grobianov a podlých odporcov hrdinských rytierskych kozákov. Prirátajme k tomu ešte prepálené herectvo, slabú kameru, hrozné postsynchróny (čo sa týka dialógov aj zvuku na pozadí), nereálne, prehnane ozvučené a zbytočne "detailné" bojové scény a dobovú popravčiu krutosť využitú na propagandu proti Poľsku (a s ktorou nemal Gogoľ nič spoločné) a výsledok zostáva na hranici priemernosti. Jedinou kvalitou sú dobré kostýmy (aj keď niektorí kozáci sú možno až príliš obrnení), atmosféra a výpravnosť. V hudbe je síce pár dobrých tónov, väčšinou ale len dookola hrá niekoľko otravných melódií, ktoré človeku čoskoro začnú liezť na nervy... Keby sa tvorcovia nevybrali cestou idealizovania a propagandy, mohol to byť lepší film, aj po technickej stránke je to ale stále veľmi slabý (pod)priemer.

    • 28.3.2014  16:39
    Taras Bulba (1962)
    ***

    Klasická americká adaptácia zahraničného knižného diela zo 60-tych rokov - dej je preškrtaný a s predlohou má spoločných akurát pár mien a kúsok deja, tragický knižný záver je preč a je tu viac-menej happy-end, kostýmy nemajú s realitou spoločné absolútne nič, dej je čistý slaďák a čo je najočividnejšie - film by sa mal skôr volať Andrej Bulba. Tony Curtis tu má totiž oveľa väčšiu rolu ako Yul Brynner (ktorý jediný tu predvádza nejaký výkon a do úlohy sa hodí) a prakticky celý film sa točí okolo neho a romantiky. Výprava je tiež na pousmiatie, keďže film natáčali v Argentínskych horách a keď niaky kozák začne básniť o ich domovine v nekonečných stepiach a pozerá sa na Andy, je to zvláštne... Nakoniec ide teda o klasický priemerný americký film zo 60-tych rokov padajúci na klasických vtedajších klišoidných prvkoch - najmä na tej všadeprítomnej romantike, idealizácii a naivite, ktoré zacláňajú normálny dej a v celku nevypovedia nič. Jediné, čo stojí za spomenutie sú kvalitné veľké davové scény.

    • 21.6.2013  23:56
    Taxikář (1976)
    *****

    Špinavé ulice New Yorku plné bordelu, prostitútok, pasákov, narkomanov a dílerov, sledované jedným nenápadným taxikárom, ktorý sa o nič nestará, len jednoducho šoféruje... kým sa mu nezrúti vzťah, kým nezačne prepadať paranoji, kým nie je svedkom detskej prostitúcie, kým si neuvedomí politickú špinu a kým toho všetkého nezačne mať dosť a nerozhodne sa to riešiť po svojom... Veľmi kvalitný film s perfektným De Nirom v hlavnej úlohe (ostatní herci sú tiež dôstojnými kolegami), perfektnou kamerou spojenou s hudbou, ktoré dotvárajú atmosféru zapadnutých uličiek New Yorku a zaujímavým príbehom nastoľujúcim mnoho otázok na zamyslenie - najmä však otázky pasivity a ľahostajnosti k okoliu, ktoré časom môžu vyústiť do krajných činov. Zvláštny viac-menej happyend síce trochu filmu podráža kolená, nič však nemení na jeho ostatných kvalitách. Scény, kde De Niro rozpráva sám so sebou pred zrkadlom, kde stojí s irokézskym strihom a cynicky tlieska alebo kde leží v kaluži krvi a mieri si prstom na hlavu človek len tak nezabudne. Reči o najnebezpečnejšom filme v dejinách sú na mieste.

    • 21.5.2013  21:02

    Najlepšia časť z Nolanovej batmanovskej trilógie a jeden z jeho najlepších filmov (možno aj najlepší). Perfektná hudba či už ide o melancholické a dramatické pasáže vyjadrujúce tragiku príbehu alebo o "Jokerovu melódiu" (fakt nepríjemný, odporný, šialený a geniálny tón) je jedným z hlavných prvkov tohto filmu. Kvalít filmu je však viac - rozdrobený príbeh s viacerými zvratmi, výborný scenár s viacerými zapamätateľnými scénami, dobre odvedená práca kamery a výborné herecké výkony. Tento film posunul hranice komixoviek na najvyššiu úroveň (ešte vyššie ako X-men) a povýšil ich na psychologicky prepracované diela. Na koniec zostáva iba povedať, že záver filmu je jedna z najepickejších scén vôbec.

    • 27.11.2012  21:09

    Určite najkomiksovejší diel z trilógie, kde prvá anarchisticko-psychologická polovica so sociálnymi dialógmi o priepasti medzi bohatými a chudobnými, ktoré zmetie blížiaca sa revolúcia padá na akčnej druhej polovici vrcholiacej záverom s jedným z najväčších narušení filmového času v dejinách filmu... Herecké výkony ako vždy výborné (väčšinou), Zimmerova hudba jednak zložená zo zrecyklovaných skladieb z predchádzajúcich dvoch dielov a jednak z nových pridaných melódií pre nové postavy (najlepšie je Banove anarchistické skandovanie), zvratov je tu viac než dosť, veľkoleposť je miestami vhodná, miestami naivná a americká. Najrozporuplnejší diel z Nolanovej trilógie a zrejme aj najslabší - Nolan nasadil Temným rytierom latku tak vysoko, že ju sám nedokázal prekonať, pričom pri pokuse prekonať ju nakoniec stavil viac na samotnú epickosť a komiksovosť, čím spadol ešte pod Batmana začína. 4,5*

    • 4.9.2013  21:00

    Herzog opäť v džungli. Tentoraz nie ako šialený conquistador ani šialený írsky snílek, ale ako zajatec. Čo sa deja týka ide o klasický film o úteku - hlavný hrdina (americký pilot na tajnej misii v Laose pred začiatkom samotnej vojny vo Vietname) je zostrelený a zajatý Vietkongom. V zajateckom "tábore" sa zoznámi s ďalšími zajatcami a začnú plánovať útek... Prvú polovicu filmu tvorí život v zajateckej búde, zlá strava, zaobchádzanie strážcov a plánovanie. Druhú polovicu tvorí samotný útek a prežívanie v džungli. Herzog natočil výborný film zobrazujúci surovosť v zajateckých táboroch, brutalitu strážcov, rovnako ako aj zľutovanie niekoľkých milosrdných dozorcov, rastúce šialenstvo, vzájomnú nedôveru a záverečné vyslobodenie. Všetci herci sú skvelí, každý zajatec má dostatok priestoru na ukázanie svojich kvalít, najlepší je však jednoznačne Bale. Inteligentný film o prežití v zajatí a divočine, ale hlavne o úteku z nich a dosiahnutí vytúženej slobody.

    • 30.10.2013  23:08

    Tu uvedená dĺžka je buď prehnaná alebo som videl zostrihanú verziu filmu (mala okolo 100 minút), čo by ma trochu iritovalo, aj keď na druhej strane by to vysvetľovalo niektoré nejasnosti a mierne chaotické podanie prvej polovice filmu, ktorá pôsobí zostrihane - väčšina udalostí nemá nijaký väčší dopad na už aj tak jednoduchý dej s úplne zbytočnou a nedotiahnutou romantickou líniou a prakticky sa tam celý čas nič nedeje. Mladý Kagetora Nagao sa stane vodcom klanu, keď zvrhne svojho brata a dostane sa do konfliktu so susediacim klanom Takeda, ktorý vedie knieža Harunobu. Po pár intrigách, zradách, popravách, bojoch a súbojoch príde čas na záverečnú bitku a film končí... Za čo je vlastne tých 5*? Za výbornú kameru, skvelé kostýmy, nádherné zábery na exteriéry a prírodu a najmä za bojové scény, v ktorých sa preháňajú tisíce komparzistov a stovky jazdcov, všetci v dobových kostýmoch a zbraniach. Pri tomto pohľade je jednoduchosť deja jasná - hlavná sila filmu stojí na zobrazení bojov medzi "Tigrom z Kai" a "Drakom z Ečiga" a ich zbytočnosti (ten, kto pozná aspoň trochu japonskú históriu vie, čo myslím) - čo symbolizuje aj záverečný súboj medzi hlavnými protivníkmi a samotný záver - a to sa tomuto filmu podarilo - pohľad na valiace sa vojská je skutočne epický (aj keď vďaka neprítomnosti krvi boje vyzerajú o niečo menej realisticky) a človeku to dokonca až pripomenie Kurosawowe eposy, ku ktorým sa tento film očividne hlási. Nejde o psychologicky prepracovanú štúdiu charakterov hlavných aktérov, ale skôr o umelecký film, ktorý má diváka skôr nadchnúť svojim vizuálom.

    • 15.6.2013  11:46

    Po Dobrom, zlom a škaredom ďalší western Sergia Leoneho, ktorý je pre mňa jednoznačne najlepším westernom v dejinách - hoci ho natočil Talian. Ennio Morricone so svojou hudbou opäť exceluje, filmu vládne "Harmonikova skladba", herci sú perfektní - či už Charles Bronson so svojím stoickým kamenným výrazom s miernym úsmevom alebo Henry Fonda so svojim chladným bezcitným výrazom alebo Jason Robards so svojím... jednoducho výrazom. Vo filme je aj pár svetlých úsmevných miest a situácii, oproti predchádzajúcemu režisérovmu filmu je to však skôr vážna dráma. Legendárnu začiatočnú scénu pozná snáď každý - traja muži (s dvomi koňmi naviac...) čakajú na vlakovej stanici, kam ich poslal ich šéf, príchod "Harmoniku", ktorý si myslí, že čaká sám ich šéf... Claudia Cardinale ako druhá žena miestneho farmára ide na jeho pozemok, kde nájde jeho aj s deťmi zabitých - podozrenie padá na miestny gang zločinca Cheyenna (Jason Robards), ktorý však je nevinný a snaží sa aspoň v tomto prípade svoju nevinu dokázať. A ďalšou postavou je práve vinník Frank (Henry Fonda), pracujúci pre železničného magnáta, ktorý sa nezastaví pred ničím, a ktorý je náhodou muž ktorého hľadá "Harmonika". A tam kde sa cesty všetkých stretnú je tento film... Skutočne nezabudnuteľný zážitok, s perfektnou kamerou, hudbou, prepracovaným dejom a prekvapivým aj emocionálnym záverom a právom jeden z najlepších filmov v dejinách.

    • 17.3.2014  12:45
    Teorie velkého třesku (TV seriál) (2007)
    *****

    Bez debaty najlepší komediálny sitkom súčasnosti, o ktorom budeme ešte pár rokov počuť. Námet o partii nerdov a ich živote (práci, vzťahoch a koníčkoch) si udržuje vtipnosť aj po 7 sériách a to jednak vďaka výborným scenáristom, ale zároveň aj kvôli samotným hlavným postavám, ktoré sú výborne napísané a ešte lepšie zahrané, čím tvoria dostatočný základ úspechu a pochopiteľne aj jeho ďalšieho žmýkania. To všetko spojené s odkazmi a paródiami na kultové (nielen) sci-fi filmy, seriály a komiksy zároveň vytvára podnet a lákadlo pre ostatných fanúšikov týchto žánrov, aby tento seriál okúsili. Herci sú výborní, scenár prepracovaný, prostredie skvelé a príbehy komediálne-reálne, vďaka čomu si tento seriál svoj úspech aj obľubu určite zaslúži.

    • 5.2.2014  10:37
    Teta (TV seriál) (1987)
    *****

    Perfektný seriál parodujúci klasické hororové a duchárske diela a postavy poprepletaný Jakubiskovou obrazotvornosťou a poetikou. Všetky postavy sú zahraté výborne, každá z nich tu má dostatok priestoru, každá je výborne premyslená a žiadna nie je čierno-biela. Hudba je dobrá - miestami klasická, miestami "osemdesiatková" a atmosféru scén podfarbuje výborne. Dej je čisto rozprávkový (pochopiteľne) a zozačiatku hlavne parodický, v polovici sa zvrtne do romantiky a celý seriál sa končí vyslovene ultra-happyendom, ktorý miestami príde až otravný. Posolstvo a myšlienka o prítomnosti "príšery" vo vnútri každého z nás a najmä dôležitosti lásky, bez ktorej človek nie je človekom je tiež klasická rozprávkovo-romantická. Niektoré efekty sú vytvorené celkom kvalitne (na dobu vzniku), niektoré nie. Najsilnejšou stránkou seriálu je ale komediálna stránka a ona paródia na legendárne príšery a strašidlá, ktorá vrcholí v scéne v hostinci v poslednom diely. Napriek pár neduhom a miernej až sentimentalite a žmýkačke na slzy v závere ide o perfektný seriál, pri ktorom sa môžu pobaviť starší aj mladší.

    • 30.12.2013  01:45

    Typická ukážka amerického naivného pseudohistorického filmového pátosu z 50. rokov. Ak aj pominieme, že vo filme nehrá takmer žiadny Aziat (a ak sa tu aj nejaký objaví, tak maximálne v štýle 50. rokov hrá buď sluhu alebo otroka...) a všetky hlavné role majú "exoticky vyzerajúci" alebo "opálení" belosi prípadne nejaká tá blondína (...), tak vidíme, že tvorcovia buď o Mongoloch nič nevedeli alebo im to bolo jedno - kostýmy a zbrane sú založené iba na predstavivosti tvorcov, so skutočnosťou toho veľa spoločného nemajú a v niektorých scénach sú vyslovene katastrofálne (vrcholom všetkého sú opätky, západné stredoveké šaty, antické ozdoby a najmä kožená "pilotná" bunda Johna Wayna), história je vo filme stiahnutá do niekoľkých mien postáv a kmeňov, ktorých vzťahy sú, rovnako ako všetky historické udalosti spojené s Džingischánom a jeho okolím, prispôsobené hrátkam scenáristov, Mongoli sú tu zobrazení ako púštny národ a posledným klincom do rakvy sú scény z kamenného mesta Wang Chána s jeho tanečnicami v exotických podprsenkách a kostýmčekoch, slúžkami na podpätkoch a penovými kúpeľmi (???), ktoré tento film posielajú na úplné dno - aspoň čo sa týka historickej presnosti alebo aspoň autentickosti. Pred tým ho nezachránia ani drevené herecké výkony, ktorým nepomáha ani "drsný a mužný" scenár (to sa týka najmä Johna Wayna, ktorý nepredviedol nijaký extra výkon, akurát sa uňho typicky celý film tváril ako vždy strašne drsne a vážne) s niektorými "nežnými a láskyplnými" výjavmi (ten Temüdžin tých Mongolov vlastne zjednotil náhodou, keď sa snažil získať srdce krásnej dcéry svojho nepriateľa...). Jedna hviezdička za pomerne rozsiahle bojové a davové scény, celkom dobrú hudbu a nepriamočiary dej (ktorý ale bohužiaľ padá na všadeprítomných intrigách, do ktorých sa nakoniec asi zamotali aj sami autori...). Film teda netrpí iba svojou historickou nepresnosťou (s ktorou má problém drvivá väčšina súčasných aj starších filmov), ale aj o úplnou absenciu čo i len pokusu o autentickosť (ktorou sa zas ostatné filmy snažia svoju nepresnosť aspoň vyvážiť). Práve kvôli neprítomnosti akejkoľvek historickej autentickosti som sa teda nezbavil pocitu, že len sledujem partiu amerických hercov nalíčených nahnedo, pobehujúcich v púšti v bizarných kostýmoch a hrajúcich sa na Mongolov. V konečnom dôsledku ide teda o klasický, ničím významný film (možno akurát tou podozrivou smrťou veľkého počtu štábu po natáčaní, v dôsledku pravdepodobne jadrového ožiarenia...) z 50. rokov, ktorý padá na v tom čase zažitom filmovom princípe, že "láska" je hlavný ťahač deja a treba jej prispôsobiť všetko - aj históriu.

    • 15.7.2013  12:34
    The Doors (1991)
    *****

    Či už je ti presné alebo nie, Stone vo filme vytvoril perfektnú atmosféru 60. a 70.-tych rokov so všetkým, čo s tým súvisí, od psychedelickej hudby cez alkohol a drogy až po sex - a Jim Morrison bol symbolom toho všetkého. Dej sa točí hlavne okolo osobnosti samotného Morrisona (ktorého perfektne zahral a dokonca aj prespieval Val Kilmer) a jeho povahy. Zaberá jednoducho všetko - jeho vedomosti (umelecké, historické, filozofické), jeho básne, jeho spev, až po jeho vyčíňanie na koncertoch, problémy s alkoholom, drogami a so zákonom ako aj jeho celkový hedonizmus... Film skutočne ponúka kompletný náhľad na jeho osobnosť, kreativitu aj temnú stránku.

    • 22.8.2014  23:24
    The Matrix (1999)
    *****

    Bez debaty prevratný a kultový film, a to zaslúžene. Charizmatickí herci, výborne natočené akčné scény, skvelý vizuál, dobrá hudba a prepracované efekty. Hlavná zápletka (jednoduchá a zložitá zároveň) o existencii dvoch svetov - reálneho a umelo naprogramovaného - jednak ponúka miesto na úvahy a rozbory a jednak vytvára miesto pre dve dejové línie (z reálneho a počítačového sveta) a zároveň umožňuje čokoľvek v tom počítačovom, či už dejové zvraty a viaczmyselné existenčné dialógy a otázky alebo (a to najmä) ničím neohraničenú akciu, kde hľadanie nejakej realistickosti alebo dodržiavania prírodných zákonov nemá miesto a kde je pochopiteľne možné všetko, čím sa film nevyhnutne neubráni prirovnaniam k nejakej akčnej počítačovej hre. Či už je to iba jednoduchý akčňák a tie pseudofilozofické reči sú tu iba na efekt alebo je to skutočne viacvýznamové filozoficko-úvahové dielo s nejakým príbehom a mytológiou okorenené akčnými scénami, stále to je najlepší diel trilógie a jeden z najlepších akčných a sci-fi filmov v dejinách.

    • 17.9.2014  19:53

    Údajne je to britská verzia francúzskeho filmu Tarass Boulba natočeného asi 2 roky pred týmto filmom, hlavnú rolu si mal zopakovať Harry Baur, akurát je vraj predabovaný do angličtiny. Podľa úvodných titulkov sa film volá Barbar a dáma (The Barbarian and the Lady...), podľa čoho sú aj zobrazení kozáci a Poliaci, má iba 1 hodinu a 10 minút, čo je dosť krátka doba na zobrazenie nejakého príbehu, voči Gogoľovej predlohe je viac-menej presný asi do scény útoku na poľskú pevnosť, potom je dej uťatý a príde koniec (podobne ako vo verzii z roku 1962). Film je pochopiteľne natočený v angličtine, mená sú skomolené (Andrej na Andrew sa dá, ale Ostap na Peter?), knižný dej je nevyhnutne skrátený (vypadne celá časť po bitke pod Dubnom), herci ujdú, kostýmy a výprava od ruky, hudba veľkolepá, prepracované bojové scény pochopiteľne nemožno očakávať (maximálne na seba sa valiacich komparzistov), logické otázky voči dianiu si budeme klásť takisto - je to taký malý, zabudnutý a krátky priemerný film zodpovedajúci dobe, ktorý sa príliš nezaoberá konaním postáv (možno iba Andrewa), ale ktorý iba skákavo spracúva pár knižných kapitol a končí.

    • 27.4.2013  19:31
    The Wall: Live in Berlin (koncert) (1990)
    *****

    Klasická rocková opera od Pink Floyd spracovaná po rozpade kapely ich bývalým frontmanom na mieste čerstvo zhodeného Berlínskeho múru. Svojho času najväčší koncert v dejinách, vysielaný aj naživo, pričom na každú pieseň je pozvaný iný interpret alebo celá skupina, plus úlohy učiteľa, ženy a matky tu hrajú priamo herci v kostýmoch. Miestami je to síce trochu herecky prepálené (Another Brick in the Wall, Part 2, Goodbye Blue Sky), ale ako celok je to veľmi kvalitná šou a Watersovská megalománia dotiahnutá do maxima.

    • 11.9.2014  13:52

    Netradične natočený dokument o praktikách Americkej filmovej asociácie a jej hodnotenia prístupnosti filmov, ktoré zrejme nie je také čisté, nestranné a morálne bezúhonné, ako sa tvári. Zozačiatku sme oboznámení, akými stupňami sú filmy ohodnotené, vidíme rozhovory s režisérmi, ktorých filmy boli ohodnotené stupňom najvyšším a ich reakcie nato, máme tu porovnanie s inými podobnými filmami, ktoré neboli tak prísne označené a úvahy prečo, dokumentaristi tiež ukážu v skratke históriu MPAA, čo to vlastne je a ako funguje a zároveň vidíme najatie súkromných vyšetrovateľov, ktorí postupne odhaľujú identitu jednotlivých tajných členov hodnotiacej komisie. Celý dokument je natočený vo voyeristickom (sledovanie členov) a najmä veľmi odľahčenom štýle, ale jeho posolstvo o hollywoodskych praktikách, úlohe veľkých štúdií v celej kauze, politickej, vojenskej, propagandistickej, sexistickej a náboženskej prepojenosti a nemalom finančnom aspekte je určite zaujímavé a aktuálne. Určite to ľudí, ktorí film berú ako jednoduché nezávislé médium tvorené iba autorskými nápadmi donúti k zamysleniu (ak takí ešte vôbec sú).

    • 27.10.2014  00:17
    Thunderball (1965)
    ****

    Štvrtý diel zo série je oproti svojmu predchodcovi o niečo slabší, ale stále si udržiava vysokú úroveň. Herci, hudba a záporáci (znovu zo SPECTRE) držia tempo, exotické karibské prostredie je príjemné, dej zaujímavý, hlášky trefné, scenár zábavný, akcie je tu dostatok a čo je pre tento film najpríznačnejšie - väčšina diania aj akcie sa odohráva pod vodou. Technická stránka filmu je našťastie na vysokej úrovni, takže podmorské scény takmer nezostarli ani po päťdesiatich rokoch a človek si nemusí pri sledovaní ťukať na čelo - čo sa nanešťastie nedá povedať o pár scénach s opakovaným zrýchleným záberom (záverečná naháňačka na hladine), ktoré už vyzerajú smiešne a filmu v napínavom závere skôr ubrali na dramatickosti. Dovtedy ale film plynie výborne a hoci pár podmorských bitiek bolo príliš dlhých, tak je vo filme stále dosť zvratov, aby bol pútavý a zábavný.

    • 15.8.2013  14:59
    Tisícročná včela (TV seriál) (1983)
    *****

    Výborný seriál z prelomu 19. a 20. storočia zobrazujúci úspechy a pády murárskej rodiny z Liptova. Herci sú skvelí, hudba sedí a Jakubiskových typických apokalyptických a snových výjavov je tu viac než dosť. Film zobrazujúci život na Slovensku v minulosti obsahuje prakticky všetko, čo s touto tematikou súvisí - je tu rodinná oslava, svadba, pohreb, odchod za prácou, emigrácia, Maďari, politika a na záver vojna. To všetko poprepletané rodinnými zápletkami a príbehmi zo života - nevera, "polygamia", starosti o majetky, práca na poliach... - samozrejme okorenené scenárom a nezameniteľným Jakubiskovým režijným štýlom. Výborný film o živote a smrti Slovákov počas ťažkých časov konca Rakúsko-Uhorska.

    • 4.9.2013  21:39

    Prvá polovica filmu je o vzájomnej diplomacii medzi Amerikou a Japonskom a jej zlyhaní, o plánovaní útoku, nacvičovaní a váhaní. Druhá polovica je o samotnom útoku. Film nie je dokonalý, medzi jeho slabiny patrí nejaké to idealizovanie a americký pohľad (hlavne reči, ktoré filmári vložili do úst admirála Jamamota). Kvality tohto filmu však bez debaty prevyšujú slabiny - faktograficky je film pomerne presný, zobrazuje aj menšie detaily z pôsobenia jednotlivých aktérov, politické vzťahy sú zobrazené výborne, herci sú dostačujúci. Najvyššou kvalitou filmu je však zobrazenie samotného útoku na Pearl Harbor a celkové technické spracovanie snímku - efekty sú na vtedajšiu dobu výborné, za zobrazenie náletov, bombardovania a explózií, ktoré vidíme vo filme by sa nemusel hanbiť ani dnes natočený film. Napriek miernej idealizácii ide teda o výborný klasický vojnový film s nadčasovým spracovaním.

    • 7.1.2014  22:05
    Troja (2004)
    ****

    Film nakrútený na motívy (iba na motívy) Illiady a Odyssey vo veľkolepom hollywodskom štýle plný celebrít. Hudba Jamesa Hornera je výborná (aj keď z veľkej časti "vypožičaná"), kostýmy sú prepracované a naoko výborné (aj keď v pár scénach je vidieť, že sú gumové), scenár si pôvodný príbeh výrazne upravil, ale zniesť sa to dá (predsa len je to fikcia nakrútená podľa fikcie...). Najväčším ťahačom filmu sú ale obrovské a krvavé bojové scény, ktoré sú natočené výborne a samozrejme súboje, ktorým vedie súboj Achilla a Hektora (hoci o realite bojov by sa dalo polemizovať). Scenár a celkové vyznenie filmu nie je vyslovene hollywoodsky a americky tupé, je tu aj priestor pre nejakú tú myšlienku (stretnutie Achilla a Priama je jednak najlepšou scénou filmu a jednak otvára iný pohľad na tupé zabíjanie + Hektor, jeho žena a syn sú ukážkou utrpenia rodiny vo víre udalostí) a priestor pre emócie je vytvorený a aj využitý (hoci v pár miestach možno až prehnaný). Slabinou scenára sú skôr romantické linky medzi Paridom a Helenou (aj keď tu ide skôr o zobrazenie mladíckej naivity a tuposti, z ktorej sa v závere preberú) a Achillom a Briseidou (ktorá je iba romantická, nič viac). Kino-verzia je veľkolepým americkým akčňákom s výbornou "sandálovou" atmosférou akurát s pár vadami na scenári. Oproti nej Režisérsky zostrih prináša vystrihnuté a kvalitné dialógy, ktoré lepšie približujú konanie postáv a ich myšlienkové pochody a zároveň viac bojových, ešte krvavejších scén vrátane rozšíreného vypálenia Tróje, plus pár erotickejších a v tomto ohľade tento zostrih kino-verziu určite prekonáva. Jeho nevýhodou je ale kompletne zmenená hudba - pár Hornerových skladieb je tu nechaných celých, ale mnoho je upravených, exotické spevy výborne dotvárajúce atmosféru sú takmer úplne preč a niektoré pasáže sú úplne vymenené, napr. súboj Achilla a Hektora, kam sa novo použitá hudba vôbec nehodí a celý zápas stráca dynamiku a emočný rozmer. Hodnotenie teda za obidva zostrihy zostáva na 4*.

    • 24.6.2013  00:04

    Mysteriózny western o zbabelosti, dohnaní vlastnou minulosťou a o pomste. Eastwood ako neznámy (?) cudzinec, ktorý náhodou (?) príde do malého mestečka a obyvatelia si ho najmú, aby ich ochránil pred tromi banditmi, ktorých čoskoro prepustia z väzenia, kam ich spravodlivo (?) dostali páni z mesta a zrejme sa im prídu pomstiť. Ako sa však postupne ukáže, nie každý v meste je úplne čistý... Prvý western režírovaný Eastwoodom (ktorý bez debaty vládne ako herec celému filmu) disponuje výbornou kamerou (najmä prvý a posledný záber filmu) doplnenou mysterióznou hudbou, ktoré spolu perfektne dotvárajú atmosféru tohto duchárskeho príbehu. Netradičný a dosť brutálny a bezcitný western, ktorý sa nemusí páčiť každému, tých, ktorí však uznajú tempo rozprávania a zmysel príbehu čaká výborný divácky zážitok.

    • 16.2.2014  19:47
    Tygr a drak (2000)
    ***

    Po väčšinu času odľahčená akčná romantika s tragickým záverom. Hudba je výborná, kostýmy pekné, výprava úchvatná (najsilnejšia časť filmu), kulisy viac-menej kvalitné, súboje dynamické a bez zbytočných spomaľovačiek (najlepší je ten v cvičisku pani Jü, ktorý je zároveň výbornou ukážkou čínskych zbraní z tradičných bojových umení), film ako celok je dobre prepracovaný aj premyslený, dej je dojemný a stále sa v ňom niečo deje. Aj tak tomu ale viac ako 3* (zatiaľ) nedám, pretože ten síce dojemný a po všetkých stránkach funkčný dej bol na mňa až príliš založený čisto na romanci - obzvlášť keď jeho hlavné (jediné?) posolstvo sa zdá byť až príliš založené na myšlienke dôležitosti lásky ako zmyslu života (čo na poli filmu nie je nič svetoborné...). Druhý dôvod sú "lietajúce" akčné scény, ktoré síce patria k tradícií fantazijných čínskych bojových scén, ale ktoré na mňa subjektívne svojou nerealistickosťou pôsobia takmer neznesiteľne. Súboje na zemi sú v rámci čínskych akčňákov výborné, dynamické a majú perfektnú choreografiu, skokové a lietajúce sekvencie (či už po strechách, stromoch alebo len tak po rovných stenách), sú ale tak prehnané, že celý film v mojich očiach vyznieva až smiešne. Možno je to tým, že som to videl iba raz, možno je to tým, že nemám rád čínske "lietacie" akčné scény, možno som od toho čakal príliš, možno som jednoducho cynik, ale naozaj mi ohlas okolo tohto filmu prišiel trochu prehnaný... Fanúšikovia čínskych "lietačiek" a smutnej filozofickej romantiky si však kľudne môžu pridať 2* navyše. Ale ktovie. Možno k tomu časom obmäknem...

    • 22.4.2014  00:50

    Na zobrazení reality Kristovho utrpenia (alebo celkovo reality) vo filme nie je nič zlé - až na to, že tento film nie je realistický, ale prehnaný. To, čomu je tu vystavený Kristus, je jednak za hranicami ľudských možností a jednak už dnes vieme, že sa to v realite robilo inak (či už ide o bičovanie, krížovú cestu alebo ukrižovanie). Padlo tu meno Scorsese a jeho film Posledné pokušenie Krista - tam trvá umučenie asi 10 minút a je spracované majstrovsky, všetka tá bolesť je vyobrazená súhrou kamery, hudby, strihu a až v poslednom rade krvi a brutality, zvyšok filmu je venovaný filozofickým úvahám o Ježišovom učení a odkaze. Gibson sa s tým ale nehral - niektoré prvky učenia a myšlienky sú naznačené vo flashbackoch (príbehovo najlepšie sú ale aj tak tie týkajúce sa jeho vzťahu s matkou), ale inak ide čisto o zobrazenie jeho utrpenia, nie kázania. Je síce paradoxné, že samotné ukrižovanie je najkratšou časťou filmu, preto ale Gibson tak natiahol a zdetailnil zatknutie, súd, bičovanie a cestu na Golgotu a pochopiteľne ich prehnal - Judáš prenasledovaný démonmi, rímske bičovanie (ako vyzerali rímske biče sa nevie, takže je to celé iba režisérova fantázia) alebo kríž a spôsob jeho nosenia (nenosil sa celý, ale "iba" jeho horizontálny diel) - a to tak, že to nie je a ani to nepôsobí reálne, plus pridal pár vlastných symbolov, nekánonických prvkov aj klasických tradícií, aby dej vyplnil. Nehovoriac o režisérovom nepopierateľnom antisemitizme, ktorý tu srší takmer z každej scény... Všetko je to samozrejme podfarbené veľkolepou hudbou a spomalenými zábermi. Použitie latinčiny a aramejčiny je síce zaujímavé, ale keď sa postavy rozprávajú medzi sebou a Ježiš hovorí plynulo po latinsky a Pilát po aramejsky tak to vyznieva zvláštne. Na pochopenie deja je tiež potrebná určitá znalosť Biblie, lebo príbeh a jeho vsuvky tu nie sú bližšie vysvetlené (kto príbeh pozná, ten s tým problém mať nebude). Herecké výkony sú síce dobré, Caviezel je skvelý, ale keď je film sám o sebe prehnaný, tak ho herci nezachránia. Napriek tomu dávam 4* - je to príliš silný film nato, aby človek nad ním len tak mávol rukou.

    • 17.5.2013  17:05

    Po vzhliadnutí remaku tohto filmu - Nosferata - Fantóma noci - som bol zvedavý na pôvodný film. Trochu som sa bál, pretože je to nemý film, na konečný výsledok to ale nemalo žiadny účinok. Tento film je jeden z najlepších filmov, čo som videl, a to pre svoju umeleckú hodnotu a precízne odvedenú prácu režiséra. Film upravil dej knihy, položil základy mnohým úpravám legendy o Draculovi, priniesol mnohé prvky, na ktoré sme si už zvykli (vstánanie z truhly...) a mnohé scény stále berú dych. Toto je podľa mňa najlepšou filmová verzia knihy. Max Schreck ako gróf Orlok vládne tomuto filmu hoci je v zábere iba niekoľko minút - je skutočne slizký, odporný a bezcitný tvor, ktorého zaujíma iba pitie ľudskej krvi - tak ako knižný Dracula - a takto má podľa mňa vyzerať skutočný upír (na rozdiel od toho, čo sa dnes točí).

    • 25.4.2014  23:18
    Varúj...! (1946)
    ***

    Prvá polovica je najzidealizovanejšia, plná udatných urastených a svedomitých (aj v práci aj v zábave) Slovákov, čo sa neboja postaviť medveďovi ani zlému maďarskému zvrhlému pánovi. Druhá polovica je oveľa lepšia - prechod zo slovenských hôr do priemyselných zón a veľkomiest Ameriky je výborný posun a obrat a zobrazenie tamojšej práce je najlepšou časťou filmu (scéna úniku zo zavalenej bane nestráca na sile ani dnes). Čo sa týka poslednej časti filmu - návratu a 1. svetovej vojny (ktorej obrazy až príliš pripomínajú zábery z filmu Na západe nič nové z roku 1930...), tak tá je príliš jednoducho ukončená. Dej je klasický jednoduchý slovenský - dvaja kamaráti odídu za prácou za oceán, jeden je považovaný za mŕtveho, druhý mu preberie ženu, prvý sa vráti a... skratkovitý, patetický a patriotický koniec. Zobrazenie Ameriky je vzhľadom na dobu vzniku určite zaujímavé, takisto je výborná výprava a reálie (maďarizácia, vysťahovalectvo), problémom je ale idealizácia, priamočiarosť a skratkovitosť príbehu, ktorý veľa nového neprinesie. Nie je to zlý film, ale tvorcovia mohli z tohto námetu vyťažiť viac.

    • 20.11.2014  21:37

    Herecky debutujúci Lazenby to po charizmatickom Connerym mal určite ťažké a neprekvapí, že jeho výkon nedobehol, ale aj keby nebolo Conneryho, tak možno povedať, že sa úlohy dobre nezhostil a veľa šarmu ani energie postave nedodal, čo je u Bonda určite problém. Okrem neho je ale problémom aj scenár a dej, ktoré sú oproti predchodcovi trochu nelogické, prvá romantická polhodina je únavná, po zmene prostredia na švajčiarske hory sa už dej našťastie rozbehne, ale pred záverom zase upadne do sladkej línie, z ktorej ho našťastie (a trochu paradoxne) zachráni prvý viac-menej tragický záver série. Výprava je výborná, hudba ako vždy dobrá, ale aj tak film padá na chaotickom a neprehľadnom strihu v akčných scénach. Oproti Conneryovkám je to jasný pokles dolu po všetkých stránkach a nie je sa čomu diviť, že Lazenby to hneď po filme s Bondom zabalil (našťastie...).

    • 6.9.2013  23:56

    Milé prekvapenie. Herci sú skvelí (hlavne na nepoznanie namaskovaný Dafoe), hry s kamerou a ukážka fungovania starej techniky z čias nemého filmu výborná. Dej je jednoduchý a podáva fiktívnu verziu natáčania kultového Nosferata od F. W. Murnaua - nápad, že Schreck bol naozaj upír je výborný, nekonvenčný a sčasti inšpirovaný jeho skutočným nasadením pre rolu. Vo filme však nejde o fyzický obludnosť a slizkosť upíra, ale o psychickú obludnosť a slizkosť samotného režiséra, ktorý neváha za cieľom dosiahnutia, čo najvyššej realistickosti "obsadenie" skutočného upíra a tým ohrozenie celého štábu a najmä hlavnej herečky, ktorú mu sľúbil ako "odmenu"... Film s výbornou atmosférou a skvelým nápadom, v ktorom ale ide na prvom mieste o zobrazenie posadnutosti a šialenstva samotného režiséra.

    • 10.9.2014  22:59

    Nízkorozpočtový ruský historický film zobrazujúci mladosť kniežaťa Jaroslava Múdreho a jeho (pochopiteľne scenáristicky fiktívny) boj s pohanským klanom na hranici jeho kniežatstva, ktorý sa ako pravý osvietený ruský vladyka snaží vyriešiť mierumilovnou cestou, v čom mu bráni tajomné spiknutie vnútri jeho vlastných radov... Nízky rozpočet je sčasti na škodu - najmä v davových scénach, kde je dokopy najviac 20 až 30 komparzistov, ale zase je výhodou, že film sa drží pri zemi, neupadá do gigantického akčného mainstreamu a v bojových scénach je viac-menej realistický, kostýmy a zbrane sú spracované kvalitne a krvi sa Rusi tiež neboja ani to s ňou nepreháňajú. V deji dôjde aj na nejaké intrigy a spiknutie, ale inak je jednoduchý, priamočiary a s klasickou schematickou romantickou líniou. Je to síce jednoduchý priemerný film, ale tvorcovia robili, čo mohli a pozerá sa naň príjemne.

    • 15.9.2014  11:15

    Dve hodiny a 10 minút dlhý slaďák, kde príbeh jedného nešťastne zamilovaného megalomana odhaľuje jeho jediný dobou znechutený priateľ, ktorý sa náhodou nasťahoval k nemu do susedstva a stal sa svedkom z prvej ruky... Atmosféru 20-tych rokov to má vďaka prepracovaným kostýmom, účesom a rekvizitám, ale zároveň ju kazia moderné piesne a tak trochu aj všetky tie efekty, ktoré sú snáď v každom zábere, kamera a vizuál sú prešpikované, farebné a prehnané, herci sú výborní a dej je pomalý a ťažko povedať, o čom vlastne je - niečo sa tu začne diať až po 1,5 hodine, keď príde konfrontácia, ktorá zároveň otvorí miesto aj niakemu herectvu - dovtedy tu máme iba megaoslavy, usmiate tváre, postupne dávkovanú romantiku a cez voice-over predložený (skutočný) príbeh hlavnej postavy. Nejaký rozmer tomu dodá až posledná polhodina, kde sú už jasne vyjadrené zámery a nejaká pointa alebo myšlienka. Ťažko to ohodnotiť aj niekam zaradiť, farbitý vizuál je síce príjemný, ale zároveň viac-menej samoúčelný no a dej je iba romantická fantázia vedúca akurát do tragického konca, ktorý ale film zachraňuje a dodáva mu nejaký zmysel.