Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Akční
  • Animovaný
  • Dobrodružný
  • Komedie

Recenze (311)

plakát

Ivan Hrozný I. (1945) 

Ťažko umelecký film s výbornými kostýmami, dobrou hudbou, skvelými hereckými výkonmi (Nikolaj Čerkasov z Alexandra Nevského opäť v hlavnej úlohe je skutočne démonický), mierne zidealizovaným pohľadom na historické udalosti a najmä s geniálnou kamerou a majstrovskou réžiou. Každý jeden záber, každý jeden pohyb kamery, každý expresionistický výraz na tvári hercov a každý pohyb ich tela je vopred premyslený a naplánovaný (čo síce pôsobí trochu teatrálne) a je dôkazom režisérovej geniality. Hry s tieňmi a Ivanovou bradkou výborné a určite inšpiratívne pre neskoršiu kinematografiu (napr. minimálne Coppolov Dracula sa tu inšpiroval). Samozrejme, že to nie je film pre každého, má pomalé tempo a iba jednu bojovú scénu (aj to hneď zozačiatku), výrazy a vyvalené buľvy všetkých hercov môžu pôsobiť odstrašujúco a film miestami predsa len nudí, z umeleckého, kompozičného a kinematografického hľadiska ale aj tak ide o majstrovské dielo.

plakát

Ivan Hrozný II. (1945) 

Druhý diel Ivana Hrozného bol síce hotový krátko po natočení prvého dielu, ale do sveta bol vypustený až v roku 1958, keďže bol sovietskymi inštitúciami zakázaný, čo je pre mňa sčasti trochu záhadou, keďže je tu stále cítiť duch propagandy a idealizácie a podozrivých scén tu je iba niekoľko a sú skôr samostatné - ale asi aj to stačilo, keďže si režisér dovolil iný pohľad na Ivanovu osobnosť, aký mala štátna ideológia a ktorý príliš zaváňal paralelným duchom stalinizmu. Najväčším zádrhelom bol určite aj samotný námet - film hovorí o vzniku Opričniny a následnom prenasledovaní a popravách všetkých nepriateľov ruskej zeme a narastajúcej moci cára. Z tých popráv tu ale vidíme iba jednu, Ivanova paranoja akoby sa iba začínala (a navyše je tu zobrazená ako skutočne odôvodnená a primeraná bojarským spiknutiam) a celý film sa nepohne z Moskvy a najmä z paláca, čiže na vyčíňanie opričníkov medzi obyčajným obyvateľstvom tu nedôjde. Hry s kamerou boli oproti prvému dielu zredukované, film sa zameral najmä na intrigovanie bojarov a ich pokus odstrániť cára a celý film ubehne až príliš rýchlo. Je tu síce náznak začiatku teroru, strachu a čistiek, ale stále je to iba náznak, začiatok (ktorý sa mal zrejme naplno rozvinúť v treťom dieli a ktorý ale očividne úradom stačil, aby film dali do trezoru a zastavili produkciu posledného dielu). Trochu slabšie ako prvý diel (film by mal na mňa asi väčší účinok, keby som žil v dobe jeho vzniku...), ale stále to má démonický výkon Čerkasova, ktorý film ženie vpred, výbornú hudbu, majstrovskú réžiu, geniálnu scénu s tancom a piesňou opričníkov a oproti prvému dielu aj prepracovanejší dej, ktorý ukáže aj niečo z Ivanovho detstva a zabŕdne aj do dôvodov jeho správania a rozoberie jeho osobnosť. Tretí diel mohol byť zaujímavý, škoda, že nevznikol.

plakát

Já, Claudius (1976) (seriál) 

Výborný seriál podľa románov Roberta Gravesa, ktorého genialita nestarne ani po rokoch. Seriál natočený v divadelnom štýle za minimálny rozpočet, v niekoľkých kulisách, s jednoduchými kostýmami, s hudbou iba v úvodnej znelke, záverečných titulkoch a niekoľkými fanfárami a hudobníkmi v rámci deja, bez bojových scén a iba s niekoľkými krátkymi "akčnejšími" momentmi, zato ale s majstrovsky prepracovaným scenárom, výbornou minimalistickou kamerou a najmä charakterovými hercami, ktorí sa rôl zhostili so cťou a dali im realistický rozmer. Histórie sa seriál drží verne a až na pár menších detailov a nepresností ide o perfektnú kroniku počiatku rímskeho cisárstva a pomerov vo vládnom paláci aj v celej ríši - zaberá udalosti približne 70 rokov vlády juliovsko-claudiovskej dynastie so všetkým, čo s tým súvisí - intrigy, travičstvo, prevraty, vraždy, perverznosť a brutalita starovekých pomerov za vlády cisárov Augusta, Tiberia, Caligulu a Claudia. Samozrejme sa krvavosť a erotika v tomto seriáli s dnešnou tvorbou nedá porovnať, v tej dobe to v televízii ale určite bola vec nevídaná. Dokonalý a pútavý seriál, ktorému fajnšmeker nemá čo vytknúť a ktorého slabšie technické spracovanie je na plnej čiare prebité geniálnym scenárom a majstrovskými hereckými výkonmi.

plakát

Jánošík I., II. (1963) 

Jeden z najslávnejších slovenských filmov - hoci historicky neskutočne nepresný a nehorázne zidealizovaný, ale ja tak kvalitný. Výborné exteriéry, kulisy a kostýmy, herecké výkony sú na úrovni a réžia je skvelá. Film disponuje viacerými známymi scénami (scéna záverečného útoku na zbojníkov je natočená perfektne) a zapamätania hodnými hláškami ako aj komediálnymi aj tragickými prvkami a napriek minimálnym výčitkám - od idealizácie, ktorá aj tak sprevádza takmer všetko, čo s Jánošíkom súvisí až po miestami prehnané emócie - ide o príjemný film o kamarátstve, odboji proti útlaku a láske, ktorý si svoj pomaly legendárny status medzi slovenskou kinematografiou zaslúži.

plakát

Jánošík - Pravdivá historie (2009) 

Čisté 3*. Kostýmy a exteriéry kvalitné, hudba na naše filmové pomery ujde. Kamera v akčných scénach zbytočne neprehľadná a roztrasená, herecké výkony nič extra (herci hrajú jednoduché postavičky bez výraznejších vzťahov, výnimku tvorí kamarátsky vzťah Uhorčíka a Jánošíka a veci ohľadom Huncaga, ktoré dej posúvajú a robia zaujímavejším), scenár na dĺžku filmu neprináša veľa výrazných momentov a hoci ich tu niekoľko je (prijatie za kapitána, záverečné prepadnutie, poprava...) medzi nimi sa dej posúva pomaly a nepodstatne - čo však čakať od filmu o zbojníkoch? Zobrazenie niekoľkých prepadov, idealizované "dávanie chudobným", hostiny a pijatiky a až potom sa začne niečo diať... Jiráček ako Jánošík nejaký výnimočný výkon nepriniesol, nejaké to herectvo ukázal až v závere, scenár mu to však ani príliš nedovoľoval, keďže nemal hrať charizmatického a autoritatívneho vodcu zbojníckej bandy, ale iba plachého pastiera, ktorý vlastne ani zbíjať nechce a na čelo bandy sa dostal náhodou a skôr z donútenia...Tých pár snovo-psycho scén, ktoré mali zrejme priblížiť túto "nechuť" a psychické stavy hlavnej postavy tu byť nemuseli - keď sa film tvári ako realistická demýtizácia a zrazu začne Jánošík lietať, tak človek nevie, či to myslia vážne alebo iba kopírujú Jakubiska alebo čo si má o tom vlastne myslieť... Filmári na to nešli zle, po historickej stránke je toto spracovanie určite odlišné od ostatných Jánošíkov, film však potápa jeho vlastný scenár a tak skončil ako ponurý, krvavý, mierne erotický priemer, ktorý do zažitého obrazu Jánošíka nijak výrazne nezasiahol... (Malá poznámka na záver - film mi spracovaním trochu pripomínal ruského Tarasa Buľbu z toho istého roku)

plakát

Jdi a dívej se (1985) 

Absolútne peklo. Také ako samotná 2. svetová vojna. Coppolova Apokalypsa na sovietsky spôsob - kým Američanov navždy traumatizoval Vietnam, štáty bývalého ZSSR 2. svetová vojna. Tento film je ale po všetkých stránkach realistickejší, brutálnejší a historicky presnejší ako skôr filozoficko-symbolická a atmosférická Apokalypsa už len tým, že prakticky všetky udalosti, ktoré film zobrazuje, sa skutočne stali. A kým v Apokalypse sú hlavné postavy dospelí muži (a vojaci), tu je to 14-ročný chlapec, ktorý sa pridá k partizánom, a ktorého vojna fyzicky a najmä psychicky ničí. Tento film je navyše čisto o hrôzach vojny ako takej, nie je v ňom ani kúsku sovietskej ani inej propagandy, čo z neho aj vzhľadom na obdobie vzniku robí skutočne temný klenot kinematografie a nielen jeden z najlepších vojnových filmov vôbec, ale pravdepodobne jediný skutočne realistický vojnový film (spomedzi tých, ktoré som videl), ktorý vojnu zobrazuje bez pozlátka, idealizácie a naivných príkras ako iné - hoci inak pomerne realistické a kvalitné - vojnové filmy (Schindlerov zoznam, Zachráňte vojaka Ryana). (UPDATE 19/10/2020).

plakát

Jeden svět nestačí (1999) 

O niečo lepšie ako predchodca - originálnejšie, prepracovanejší dej (aj keď ten "zvrat v záporákovi" sa dal trochu čakať) a namiesto tradičnej prepálenej záverečnej mely je tu minimalistický súboj v ponorke. Brosnan si pozíciu potvrdil, Marceau je úchvatná (aj ako bondgirl aj ako herečka), krátky návrat Coltrana poteší a Richards je tu prostě len na okrasu (aj keď pomerne úspešne). Hudba je veľmi dobrá, akcia podarene strieda konverzačné časti a príbeh - tentoraz o ropných magnátoch a teroristoch - sa klasicky snaží povedať niečo k vtedajšej socio-politickej situácii. V rámci bondovských parametrov a brosnanových častí určite diel, ktorý vyčnieva z priemeru. (UPDATE 22. 11. 2021).

plakát

Jeníček a Mařenka: Lovci čarodějnic (2013) 

80-minútová vyvražďovačka, ktorá vám ubehne ako voda. Film, ktorý bez posolstva, ktorý sa na nič nehrá - Janko a Marienka jednoducho zažili traumu z čarodejníc a teraz sa nechávajú zamestnať ako profesionálni lovci čarodejníc, aby sa mohli pomstiť ako sa patrí. Celkom kvalitné efekty, hektolitre krvi, kopy utrhnutých končatín a vnútorností, raz za čas nejaká hláška a jednoduchý a priamočiary dej z tohto filmu robia klasickú zábavnú hovadinu na morbídne uvoľnenie pre starších.

plakát

Jen pro tvé oči (1981) 

Úvod (ktorý definitívne ukončil úlohu SPECTRE v sérii) a záver so "Železnou" premiérkou sú síce až príliš od veci, ale to, čo sa odohráva medzi nimi, tvorí určite jednu z najlepších Moorových bondoviek. Má to síce pár slabších momentov a strih je občas príliš rýchly, ale to všetko sa stratí v napínavej, stále originálnej a výborne natočenej akcii a pútavom deji s primeranými zvratmi a príbehom, ktorému samozrejme nechýba zábava, aj keď ju tentoraz skôr prevažuje vážnosť a napínavosť, čo ale určite nie je na škodu. Výprava pokrývajúca lokácie od zasnežených talianskych hôr, cez podmorské scény až po subtropický španielsky a grécky vidiek lahodí oku a zároveň to nepreháňa s exotickosťou. Moore je síce stále starší, ale tu ešte akciu zvláda a film určite nezhadzuje (zatiaľ...). V rámci Moorovych bondoviek je táto určite minimálne jedna z najlepších.

plakát

Ježíš Nazaretský (1977) (TV film) 

Rozsiahla filmové spracovanie Ježišovho života, až na menšie odchýlky verné Biblii. Herecké obsadenie tvorilo viacero známych tvárí vo vedľajších úlohách, ale aj herecké výkony ostatných menej známych predstaviteľov v hlavných rolách sú výborné - na čele je samozrejme večne očný kontakt udržujúci Robert Powell, ktorý sa úlohy zhostil výborne. Hudba je veľkolepá a výborne sa počúva, aj keď miestami je až príliš monumentálna a v 1-2 scénach by sa viac hodil skôr vážnejší a komornejší motív. Kostýmy, kulisy a celková atmosféra starovekej Judey sú výborné a rovnako dobre je zobrazené aj politické pozadie tohto obdobia (zelóti, židovskí povstalci...) a takisto aj rozbor a "život" niektorých postáv (Peter, Judáš), ktoré tak nie sú iba figúrky v deji, ale ich zmýšľanie a konanie má svoj zmysel a je odôvodnené. Jediná slabina je prílišný dôraz na veľkoleposť a až prílišná prepálenosť niektorých scén, ako aj bližšie nerozobratie samotného charakteru Krista (ktorý tu iba cituje state z Biblie), tieto nedostatky ale možno kľudne odpustiť a radšej vnímať perfektnú Zeffirelliho réžiu, ktorej sa podarilo tento príbeh spracovať kvalitne a s vlastným zamyslením, nápadmi a názormi. (UPDATE 11. 5. 2021).