diodoros

Úplná filmárska dokonalosť to samozrejme nie je - skoro všetky bojové scény sú historické zábery z povstania, záverečný boj je viditeľne natočený s miniatúrami, čo mierne uberá na autentickosti a celý film je plný partizánskych hrdinov a idealizmu. Na dobu vzniku sa ten pátos ale dá odpustiť, keďže bol takmer nevyhnutný, historické zábery sú do filmu zakomponované perfektne (niektoré sú na nerozpoznanie) a ako celok si film uznanie zaslúži nielen za rok vzniku, ale aj za výborný príbeh, presné zobrazenie nacistických vojnových zverstiev a krutostí a už len samozrejme fakt, že to Slováci dokázali vôbec natočiť a prispieť do bohatého repertoáru filmov o druhej svetovej vojne aj vlastným a najmä kvalitným vojnovým filmom s viacerými silnými momentmi (zvážanie dreva, vešanie, jed...).

SPOILERY. Slobodný muž je oklamaný, unesený a predaný do otroctva zo Severu na Juh bez toho, aby o tom jeho rodina niečo vedela... Toto spracovanie skutočného príbehu je veľmi realistické, kruté a presné zobrazenie otrokárstva v Amerike - od ponižovania, úchylného zneužívania, brutálnych trestov až po úmornú prácu. Herci sú výborní, kamera a výprava spolu s kostýmami sú správne dobové a atmosférické. Hudba je dobrá, ale viaceré elektronické pasáže sa mi do tohto prostredia veľmi nehodili. Navyše je to zväčša tiež iba recyklácia starších Zimmerových skladieb (najmä z Počiatku) a tým pádom stráca na originalite. Príbeh je natočený ako kronika otrokárstva - brutálne, surovo a chladne, emócie prídu prakticky až v závere, udalosti sa úmorne, nezáživne a pomaly len tak vlečú a postavy sa tu dovtedy striedajú často bez nadväzovania hlbších vzťahov či výrazného napredovania príbehu, je to však zámer - taká bola totiž realita amerického otroctva. Otrokári sa snažili zabrániť vzniku hlbších vzťahov medzi otrokmi, preto rozbíjali rodiny (ako vidno pri scéne na trhu) a otrokov často presúvali, keďže silné rodinné, partnerské či priateľské väzby by viedli k väčšej jednote medzi otrokmi a teda k ich neposlušnosti, vzdoru až povstaniam. Film teda túto realitu apatie, otupenosti, bezcieľneho ponevierania životom a straty nádeje i ideálov zo strany otrokov, ktoré nahradila len túžba po prežití zobrazuje pomerne presne a na úkor tradičných príbehových šablón (väčšina deja, vrátane vyslobodenia, prebieha akoby náhodou, bez výraznej gradácie či predošlej výstavby). Napriek tomu však tvorcovia do filmu zakomponovali niekoľko nevyhnutných myšlienok vyplývajúcich z takejto témy - čo už zamyslení nad "právom" zaobchádzať s inými ľudskými bytosťami ako s vlastným majetkom alebo s dobovým abolicionizmom a (mierne patetickými) predpoveďami zúčtovania a príchodu spravodlivosti. Vzhľadom na silu témy sa však nejakému občasnému pátosu nemožno diviť, pričom ten na vážnosti príbehu a hrôzach z rúk "civilizovaných" belochov, ktorými títo ľudia prešli, vôbec neuberá, práve naopak - dáva (najmä v silnom závere) priechod aspoň nejakému pocitu zadosťučinenia. (UPDATE 13. 11. 2021).

Príbeh síce jednoduchý, ale vďaka dychberúcemu vizuálu (porovnania s Vesmírnou odyseou sú na mieste), skvelej hudbe, dusivej atmosfére a frustrujúcemu zvuku (dýchanie, tlkot srdca...) ide o nezabudnuteľný zážitok. Plus k tomu výborní herci (hoci prakticky iba dvaja), dokonale a do detailu prepracované efekty, krásne aj zároveň stiesňujúce obrazy vesmíru a existenciálne posolstvo o vôli žiť tento zážitok ešte umocňujú. Možno to nie je všetko úplne realistické alebo presne do každého záberu pravdivé, ale aj tak to vyráža dych.

Prvá polovica je najzidealizovanejšia, plná udatných urastených a svedomitých (aj v práci aj v zábave) Slovákov, čo sa neboja postaviť medveďovi ani zlému maďarskému zvrhlému pánovi. Druhá polovica je oveľa lepšia - prechod zo slovenských hôr do priemyselných zón a veľkomiest Ameriky je výborný posun a obrat a zobrazenie tamojšej práce je najlepšou časťou filmu (scéna úniku zo zavalenej bane nestráca na sile ani dnes). Čo sa týka poslednej časti filmu - návratu a 1. svetovej vojny (ktorej obrazy až príliš pripomínajú zábery z filmu Na západe nič nové z roku 1930...), tak tá je príliš jednoducho ukončená. Dej je klasický jednoduchý slovenský - dvaja kamaráti odídu za prácou za oceán, jeden je považovaný za mŕtveho, druhý mu preberie ženu, prvý sa vráti a... skratkovitý, patetický a patriotický koniec. Zobrazenie Ameriky je vzhľadom na dobu vzniku určite zaujímavé, takisto je výborná výprava a reálie (maďarizácia, vysťahovalectvo), problémom je ale idealizácia, priamočiarosť a skratkovitosť príbehu, ktorý veľa nového neprinesie. Nie je to zlý film, ale tvorcovia mohli z tohto námetu vyťažiť viac.

Tento remake sa ťažko hodnotí - dej je prakticky ten istý (okrem záveru, ktorý je mierne upravený) až na odstránenie niektorých komediálnych prvkov z originálnej verzie (film je celý čas vážny bez jediného vtipu) a čo je horšie, boli odstránené hlbšie vzťahy medzi postavami (či už vzťahy medzi prostitútkami alebo vzťahy medzi lovcami odmien, alebo medzi šerifom a lovcami odmien...), ich vzájomná interakcia je tu slabšia, čo sa najviac prejaví v záverečnom vyrovnaní, ktorému už vôbec nepomáhajú patetické spomalené zábery a emocionálna hudba... Adaptácia do japonského prostredia ale dopadla skvelo - presunutie na "zapadákov" severného ostrova Hokkaidó výborne evokuje americký Divoký západ, Indiánov (aj ich útrapy) nahradilo etnikum Ainu (so svojimi útrapami) a hlavná postava je prepísaná z banditu na bývalého dôstojníka šógunátu a utečenca pred novým vládnym režimom s nie práve čistou vojenskou minulosťou. Veľmi dobrá je aj technická stránka - kamera, výprava, exteriéry, kostýmy aj súboje - až na ten záverečný, ktorý je nešťastne skazený spomalenými zábermi a patetickou hudbou. Keby som nevidel pôvodný film, možno by som išiel na 5*, takto to ale celé stráca šmrnc originality a pôvodnosti, ale vyznieva to ako obyčajný prepis bez hlbšieho autorského aj citového vloženia - okrem toho nového, dojemného záveru.

Absurdná komédia založená na šialených scénkach tvoriacich paródiu na artušovské legendy. Na počudovanie dobré kostýmy a dobová atmosféra, výborné vtipy a scénky vyvolávajúce až hysterický smiech (hlavne most a králik) a samozrejme šialené zakončenie pripomínajúce radošínskeho Jááánóóóšíííka... Niektoré scénky srandovnejšie iné menej, niektoré krvavejšie iné menej, niektoré ujetejšie iné menej, niektoré podarenejšie iné menej, ale ako celok stále perfektná (vraj) inteligentná, ale od šialených úvodných titulkov až po záver najmä absurdná zábava.

Šialená komédia ťažiaca jednak z inteligentných vtipov (latinský nápis na paláci...) a jednak z absurdných a niekedy až vulgárnych hovadín (úvodná titulková scéna, Brian v okne, Biggus Dickus...), ktorá vôbec nestráca tempo a dokáže diváka po celý dej udržať v stave hraničiacim s hysterickým smiechom. Názory konzervatívcov nie sú na mieste - film si nerobí srandu z Krista (ktorý je tu iba v jednej scéne) ani z jeho života a pôsobenia (paralela s Brianovým životom), ale z tupých ľudí okolo, či už sú to dobrovoľné ovce bez vlastných názorov alebo ukecaní revoluční "bojovníci" - ak film niekto kvôli tomu kritizoval tak možno oni... Je to teda vlastne inteligentný komediálny film so šušľavým Pilátom, ffufflavým Biggom Dickom, všadeprítomných židovských zjednávajúcich obchodníkoch so všetkým, rozvrstvenej politickej scéne a náboženských fanatikoch bojujúcich za slobodu (a medzi sebou), ktorý má čo povedať, je navyše natočený v prekvapivo výborných kulisách a s dobrými kostýmami a pobaví každého, kto má rád absurdný humor, ktorý sa nebojí zabŕdnuť si do hocikoho.

Na zobrazení reality Kristovho utrpenia (alebo celkovo reality) vo filme nie je nič zlé - až na to, že tento film nie je realistický, ale prehnaný. To, čomu je tu vystavený Kristus, je jednak za hranicami ľudských možností a jednak už dnes vieme, že sa to v realite robilo inak (či už ide o bičovanie, krížovú cestu alebo ukrižovanie). Padlo tu meno Scorsese a jeho film Posledné pokušenie Krista - tam trvá umučenie asi 10 minút a je spracované majstrovsky, všetka tá bolesť je vyobrazená súhrou kamery, hudby, strihu a až v poslednom rade krvi a brutality, zvyšok filmu je venovaný filozofickým úvahám o Ježišovom učení a odkaze. Gibson sa s tým ale nehral - niektoré prvky učenia a myšlienky sú naznačené vo flashbackoch (príbehovo najlepšie sú ale aj tak tie týkajúce sa jeho vzťahu s matkou), ale inak ide čisto o zobrazenie jeho utrpenia, nie kázania. Je síce paradoxné, že samotné ukrižovanie je najkratšou časťou filmu, preto ale Gibson tak natiahol a zdetailnil zatknutie, súd, bičovanie a cestu na Golgotu a pochopiteľne ich prehnal - Judáš prenasledovaný démonmi, rímske bičovanie (ako vyzerali rímske biče sa nevie, takže je to celé iba režisérova fantázia) alebo kríž a spôsob jeho nosenia (nenosil sa celý, ale "iba" jeho horizontálny diel) - a to tak, že to nie je a ani to nepôsobí reálne, plus pridal pár vlastných symbolov, nekánonických prvkov aj klasických tradícií, aby dej vyplnil. Nehovoriac o režisérovom nepopierateľnom antisemitizme, ktorý tu srší takmer z každej scény... Všetko je to samozrejme podfarbené veľkolepou hudbou a spomalenými zábermi. Použitie latinčiny a aramejčiny je síce zaujímavé, ale keď sa postavy rozprávajú medzi sebou a Ježiš hovorí plynulo po latinsky a Pilát po aramejsky tak to vyznieva zvláštne. Na pochopenie deja je tiež potrebná určitá znalosť Biblie, lebo príbeh a jeho vsuvky tu nie sú bližšie vysvetlené (kto príbeh pozná, ten s tým problém mať nebude). Herecké výkony sú síce dobré, Caviezel je skvelý, ale keď je film sám o sebe prehnaný, tak ho herci nezachránia. Napriek tomu dávam 4* - je to príliš silný film nato, aby človek nad ním len tak mávol rukou.

Netradičný film o jednoduchom samurajovi, ktorí nie je zabijak ani nestojí o slávu, ale snaží sa postarať o svoje dcéry a matku. Tomuto zámeru odpovedá celé vyznenie filmu, ktorý je mierumilovný, tichý a realistický v zobrazení vtedajšieho samurajského života obdobia Edo, ktorý určite nebol plný gigantických bitiek, ale najmä byrokracie, správy provincie a hlavne bezhraničnej oddanosti klanu, ktorý mohol prikázať čokoľvek. To znamená aj zabitie, ktoré tu síce má svoje miesto a je spracované perfektne (realisticky aj technicky zručne), ale divák si naň musí počkať do záveru. Dovtedy má však možnosť obdivovať výborných hercov, skvelú kameru, dobrú hudbu a hlavne pekný príbeh o ľudoch snažiacich sa prežiť na konci samurajskej éry. Dej si ide svojím pomalým tempom, ale určite nenudí a podáva iný realistický pohľad na samurajskú spoločnosť než na aký je väčšina ľudí zvyknutá. Miernu patetickosť a romantiku (hlavne v závere) možno odpustiť, vo väčšine je to výborný ľudský film o útrapách, absurdnosti a krátkosti života pravého samuraja.

Film natočený v taliansko-poľskej koprodukcii, s medzinárodným obsadením a v anglickom jazyku. Herecké výkony sú rozporuplné - niektoré vcelku ok, iné diskutabilné - hudba je priemerná a všetko ostatné už je vyslovene negatívne. Efekty nestoja za nič, kostýmy sú od ruky, dej je plný fiktívnych vedľajších príbehov až nakoniec zo samotnej bitky zostane iba pár krátkych scénok, ktoré aj tak nie sú nič moc. Vystupuje tu síce celkom dosť komparzistov, ale všetka potenciálna rozsiahlosť filmu sa stratí kvôli amatérskej práci s kamerou a najmä hrozným efektom, ktoré sú použité snáď v každom zábere a film kvôli ich nekvalite vyzerá strašne umelo až odporne. História je až trápne zjednodušená, politické pozadie je prakticky odignorované a celé dianie je zobrazené iba v medziach náboženských rozdielov medzi bojujúcimi stranami ako apokalyptický súboj dobrých katolíkov (katolícki Rakúšania aj protestantskí Nemci sú bezradní slabosi a bez pomoci katolíckych Poliakov by to nedali) proti zlým mohamedánom (hoci v realite boli kresťania a moslimovia členmi oboch armád). Myšlienka filmu je jasne a bez zábran vypovedaná hlavnou postavou (požehnaným mníchom-svätcom, ktorý všetkým pomáha a samozrejme koná zázraky) hneď dvakrát - ochrana tradičných kresťanských hodnôt, tradícií, viery v Krista a najmä Matičky Katolíckej Cirkvi samozrejme za glorifikácie a ospravedlnenia krížových výprav - "zabíjate síce iné ľudské bytosti, ale hlavne chránite vieru". To o zameraní filmu vraví za všetko. Vo filme síce dôjde na pár pacifistických rečí (opäť od svätého mnícha) o tom, že sme všetci rovnako ľudia, ale to je následne prebité ďalšími rečami o jedinej pravde jediného boha, ktorú musí nakoniec každý sám objaviť (podobnosť tohto svetonázoru s fundamentalistickým islamizmom zrejme tvorcom unikla). Všeobecný liberalizmus a pacifizmus je tak zobrazený iba ako slabošský ústupok voči prílevom moslimov (aj navonok "dobrí" zdomácnení moslimovia sú iba predvojom a keď príde na lámanie chleba, pripoja sa k "svojim") a zrada viery, Západu i boha. Šovinizmus filmu plynúci z myšlienky neustávajúceho islamského nebezpečenstva je tu koniec koncov "zabudovaný" už od začiatočného citátu... Film je teda jednoznačne cielený ako pokus o útok na liberálov a je určený pre hlboko veriacich tradicionalistov (až fašistov), ktorí s ním budú spokojní zrejme ako jediní. Všetci ostatní budú pravdepodobne sklamaní z primitívneho, šovinistického a béčkového spracovania tejto určite významnej udalosti plného otrasných efektov, zosekanej histórie (okrem iného tiež neobjektívne zahrávanie sa s počtami vojakov), slabých až trápnych bojových scén a viac-menej zbytočnej vaty okolo toho. (UPDATE 17/10/2020).