Kangax

Claudia Cardinale a Jean Sorel v brilantnej dráme maestra Viscontiho, režiséra, ktorého trestuhodne doceňujem až tak neskoro. Komorný príbeh, odohrávajúci sa v starom sídle, plnom temných tajomstiev, ktoré nemali byť nikdy odhalené, ale ktoré sa doslova s úpenlivým výkrikom derú na povrch. Visconti sa v určitom období zrejme až vyžíval v opisoch rozpadu tradičnej rodiny a najmä odhaľovaní nielen jej večného pokrytectva, ale aj prísne strážených úchylností. Príbeh mladej židovky, ktorá sa vracia aj s novým manželom domov je nasiaknutý atmosférou, prekonávajúcou aj viaceré gotické horory tej doby. Celý dom ožíva temnou atmosférou starých čias a jeho "genius loci" sa vinie ako strašidlo celým filmom.. Sú tu dva piliere, silná atmosféra rodinného sídla a scenár na ktorých je celý film postavený. Herecké výkony Jeana Sorela a aj Claudie Cardinale nie sú tu až také podstatné a to je len dobre. Doslova cítime dobu, v ktorej sa príbeh odohráva a tragický koniec je len logickým vyústením toho všetkého.

Pozoruhodný (jediný) "žltý" zárez režiséra Valeriho ma príjemne prekvapil. Unikátne vraždy (dekapitácia za pomoci obrovského bagru a hlavne tá elektrickou cirkulárkou) sú už len čerešničkou na výborne remeselne upečenej torte. Scenár obsahuje zaujímavú zápletku, kamera občas celkom čaruje a hudba od majstrov Morriconeho a Nicolaia, obsahujúca decentný dievčenský chorál výborne sedí k celkovej, celkom depresívnej atmosfére filmu. George Hilton v úlohe inšpektora je síce netradičný, ale svojej úlohy sa zhostil na jednotku. Záver je taktiež výborný, vraha odhaliť bolo trochu ťažšie, aj keď si asi pozornejší diváci mohli všimnúť jeden "oslí mostík" ktorý vraha odhaľuje trochu predčasne... :) Inak ešte doporučujem sledovať v pôvodnom talianskom znení a vyhnúť sa anglickému dabingu na sto honov...:)

Slušné giallo, ktoré však trvalú stopu vo vašej pamäti nezanechá... Prvá tretina je dosť nezvyklá, pretože divákovi je šikovne predkladané, že nepochybne pozná vraha aj jeho motívy, takže len bude sledovať, ako ho polícia postupne dopadne a koľko vrážd dovtedy stihne napáchať... A tie sú páchané skutočne ohavne, rozrezaním ženského klitorisu výhradne tehotným ženám. Skutočne môže byť dostatočným motívom pre spisovateľa a novinára Giorgia na také ohavné vraždy len fakt, že je sterilný a nemôže mať deti? Príbeh sa však, tak ako je v dobrom gialle zvykom ale postupne vyvíja a zamotáva.... a v druhej polovici filmu je jasné, že vrahom môže byť už hocikto. Film má celkom slušné tempo, herecké výkony, réžiu na úrovni, dobrú pointu ale horšie je to s nevýraznou hudbou zo zopár menšími logickými kopancami (napr. kvetináče na parapete, cez ktorý údajne vyskočil útočník tam stoja nahusto bez pohnutia, to by si hneď všimlo aj dieťa, ale dotyčného to napadne až dodatočne...)

Nezaslúžene nízko hodnotený amtosférický horor, ktorou hlavnou výhodou je typicky mrazivá depresívna atmosféra sedemdesiatich rokov, v ktorých vznikol a tradične kvalitný výkon Mie Farrow . Na dnešné pomery je to zrejme pre tunajších užívaťelov zrejme moc psychologická ducharina a ako horor sa odohráva skôr v psychickej rovine ale práve preto bol pre mňa desivejší než všetky tie dnešné digitálne duchariny... Žiadny lacný bubáci, žiadne rýchle strihy či lakačky... Ale hlavne dlhé zábery a všade prítomná atmosféra zmaru a smrti, ktorá vrcholí síce v predvídateľnom, ale veľmi uspokojivom tragickom a smutnom závere...

Bublina okolo kedysi "vraj talentovaných bratov Pangovcov...( napr. Jian gui - Oko (2002)" spľasla síce už dávno, ale že ten ich pád bude pokračovať nepretržite až tak, že prerazia samotné dno a budú strmo pokračovať až niekde do filmového pekla som si zase nemyslel. Neskutočne prehnané vo všetkých smerom, sentiment na úrovni ružovej knihovne, všade povrchnosť, hraničiaca s debilitou... komická akcia s večným neuhasínajúcim digitálnym ohňom za patami.... Niekto by už mal asi aj tým Pangovcom riadne podkúriť pod zadkom...:)

Rozporuplné giallo, kde však všetko funguje tak ako má, akurát, že nič nevyčnieva...:) Priemerné je aj herecké obsadenie, kde absentujú slávne mená a režisér Alfonso Brescia je tiež iba ďalším Talianom, ktorý s chcel zviesť na vtedy populárnej giallo vlne. Očakávať vizuál, aký vtedy dokázal Sergio Martino alebo Dario Argento je samozrejme bláhovosť, ale slušný štandard bol dodržaný. Film možno odporučiť len fanúšikom žánru, ale tam zase hrozí, že tí majú toho už veľa napozeraného a tak ich nič neprekvapí... Pre dnešného diváka však film zrejme dosť zastaral a iste ani nie je taký nadčasový ako klenoty žánru. Napriek všetkému však samotný námet s rodinným spiknutím nie je zlý a podpriemerné hodnotenie je pre tento film príliš kruté....

Asi najlepšie film vystihol krátky, ale trefný komentár užívateľa petera, s jeho tvrdením, že " Bava varil s vody, ale pritom predviedol ukážkovú prácu." Áno, presne tak to s týmto filmom je... Samotný nápad s duchom, ktorý posadol vlastného syna, aby mohol svoju manželku od samej "lásky až za hrob" zabiť, nie je zlý, aj keď pri hlbšom zamyslený je to kravina ako hrom. Scenár teda už vo svojej podstate je dosť na hrane, ale na ťahu bol režisér, aby s toho dokázal vytiahnuť niečo viac, niečo uveriteľnejšie. A to sa zase Lambertovi podarilo. Znovu som sa musel zamyslieť, čo by bolo, keby sa Lamberto Bava narodil o niečo skôr a svoj vrchol by dosiahol v tých "lepších rokoch" ktoré boli pre taliansku kinematografiu oveľa slávnejšie, než pomalý úpadok do priemernosti a televíznosti, ktorý po roku 1990 nezadržateľne začal. A tak nám ako svoje vrcholné veci už zrejme navždy zanechá len slávnych "Démonov (1985 -86)" či "postgialla" typu Macabre (1980)...

Silne televízni "look" bol dosť rušivý hlavne v úvode, kým som si zvykol na dekorácie a príšernú módu, ktorá dominovala začiatku 90-rokov, potom však, hneď po prvej vražde, som začal vnímať skôr pozitíva, ktorých rozhodne nie je málo. Na určite mizivý TV rozpočet dokázal Lamberto Bava nakrútiť slušný thriller s prvkami gialla. Dej plynie pomalšie, vrážd nie je veľa, ale sú dobre rozložené počas celého filmu, tak, aby tempo filmu neupadlo až príliš. Nadpriemerené hodnotenie udeľujem najmä kvôli skutočne prekvapivo dobrej hudbe (jasne najsilnejšia zložka filmu!), vytvorenej atmosfére a zopár celkom sviežim nápadom. S takým rozpočtom sa nedalo dokázať viacej a aj som bol nakoniec vlastne dosť príjemne prekvapený....

Scientologická doktrína, tlačená nám do hlavy dvoma nesympatickými černochmi... Keď na toto niekto dal 130 miliónov dolárov, tak náš koniec už fakt nie je ďaleko...

Najlepšie sci-fi od čias Sunshine (2007). Ostatné tu bolo už všetko popísané...