Kangax

Starý zámok, skrývajúci tajomstvo vo svojom podzemí, hrobka v zámockom parku skrývajúca múmiu zavraždenej barónky... Toto sú všetko osvedčené rekvizity a kulisy klasického gotického hororu. Lenže Crazy Desires Of A Murderer gotickým hororom nie je. Je to totiž ďalšie giallo, ktoré len využíva tieto osvedčené priestory na navodenie tej správnej atmosféry. V starom zámku totiž začne vystrájať záhadný vrah a je na sympatickom staršom inšpektorovi aby túto záhadu vyriešil. Aj scenárista len zdatne používa osvedčené finty na zmätenie diváka a treba povedať, že opäť spoľahlivo fungujú. Všetky postavy majú medzi sebou rôzne menšie tajomstvá, vzťahy sa preplietajú, každý má niečo s každým a kandidátov na vraha je hneď viacero. Vďaka spomínaným fintám je preto identita vraha znovu vcelku prekvapivá, takže potiaľ spokojnosť. Horšie je to s nejakými inováciami či s originalitou... Nevšimol som si žiadny zaujímavý záber kamery, či nejaký nový nápad. Tvorcovia proste ždímali zabehnuté žánre ako sa dalo, pridali nevyhnutné posteľné scény s trochou erotiky a trochu krvi ale odliv talentovaných tvorcov gialla a hereckých hviezd tohto štýlu do iných žánrov v druhej pol. 70. rokov je znovu poznať. Herecké výkony sú toporné, kamera taká remeselnícka, vzájomné dialógy postáv dosť šedivé a čudné (pri prekladaní titulkov som občas krútil hlavou, čo hovoria...) a nepoteší ani vlastne malý počet vrážd. Ako som však už spomenul, síce chýba tomu šťava, je to také strnulé ale všetko funguje, nič príliš neškrípe takže vlastne sa jedná v rámci žánru o čistý priemer. Keďže hodnotenie 2,5 sa tu na CSFD nedá dať, prikláňam sa k trom hviezdičkám a len dodávam že film môžem odporučiť len fanúšikom talianskej hororovej školy.

Na prelome 60. a 70. rokov sa v európskej kinematografii začali objavovať zvláštne filmy kombinujúce dožívajúce "popartové" umenie" s klasickými žánrami ako horor či thriller. Pre mnoho súčasníkov sú tieto "psychedelické odtiene" vtedajších filmov dnes už kultovou záležitosťou, pre iných je to proste len ďalší "eurotrash". Baba Yaga je nádherný príklad tohoto unikátneho žánru, ktorý ale nemohol pokračovať či sa vyvíjať, pretože bol tesne spätý s dobou vzniku. Mrazivé poznanie a tušenie masívneho príchodu konzumnej kultúry ktorý tak dobre predpovedal Andy Warhol, doznievalo práve v európskych filmoch, hoci pôvodne začalo v americkej nezávislej kinematografii. Európske "popartové filmy" sú ale iné ako americké náprotivky. Nečakajte tu žiadnu hĺbku, žiadnu psychológiu alebo súvislý príbeh. Ich hlavným zámerom je, aby ste sa "stratili v pocite". "Baba Yaga" je toho ukážkovým príkladom. Jeho plná čudnej nepochopiteľnej symboliky, ktorá zrejme nemá absolútne žiadny význam (alebo vie niekto o čom boli tie s opakujúce sa sny s nacistami?) Žánrové zaradenie u tohoto filmu mi pripadá dosť násilné, film sa totiž venuje aj trochu politickým, ekologickým témám, nie je to žiadne giallo či thriller, prečo musíme hneď všetko zaškatulkovať? Bežný divák je zvyknutý na určitý schématizmus, keď je ten nabúraný, spravidla to nielen vnútorne nechápe ale aj odmieta (to je podľa mňa aj jeden z dôvodov prečo zrejme najlepší film Daria Argenta Inferno je hodnotený tak pomerne nízko). Skutočne veľmi jednoduchý a nedôležitý príbeh a herecké výkony u Baby Yagi sú dôvodom, prečo ani ja vám teraz o to všetkom vlastne nič nenapíšem...:)

Bill Maher... naser si a chod´ to kydať na svojich dlhonosých...

Parádné! Úchvatné! Nemám slov....

Reku, pozriem si po čase aj nejaký novší sci-fi a nie horor. To som si zase dal... Nemám slov, vydržal som asi 60 minút (čo je fakt dosť) a musel som sa ísť vyzvracať... Neuveriteľná hovadina, fakt niečo neskutočné ako sa tvorcom podarilo naplieskať všetky klišé, stupidity a všetky politické korektnosti čo mi už lezú krkom do jediného filmu. A nie... ja som sa nepomýlil, viem že je ešte jedna Bitva o Los Angeles a je to podobná kravina.... Aj tam len všetci strieľali, nikto nevedel po kom a nakoniec vyhrali tuším sympatický černoši s mexičanmi. Vivat multikulti! :)

Vskutku pozoruhodný počin, nakrútení v časoch, kedy sa príliš mysteriózne horory nenosili a kiná ovládali hororové komédie. Spider Labyrinth si našťastie udržuje vážnosť a napínavosť do samého konca a znalcov talianskej školy poteší mnohými odkazmi na staršie štýly či rukopisy slávnych režisérov. A tak tu máme gore triky a hororové scény ako z mnohých Fulciho filmov, divoko farebne nasvietené interiéry ako z gotických hororov Mária Bavu a scenár rozsiahleho spiknutia tajného spolku ako v starších veľmi podobných filmoch: Ladovom http://www.csfd.cz/film/39469-corta-notte-delle-bambole-di-vetro-la/ či Barilliho Perfume of the Lady in Black (1973) alebo The House with Laughing Windows (1976). Vo všetkých prípadoch sa v paranoickej atmosfére hlavný hrdina prepadáva stále viac do spárov tajnej nebezpečnej sekty. Veľmi dobre sú tu využité exteriéry Budapešti, plnej skľučujúco prázdnych ulíc a kvalitu filmu korunujú slušné herecké výkony. Krvavé scény prichádzajú až v druhej polovici ale vďaka skvelej práci všetkých zúčastnených je film kompaktný, vyvážený a drží si výbornú atmosféru od začiatku do samého konca. Samotný záver síce nie je až taký prekvapivý, ale jeho logičnosť poteší...

Len horko-ťažko priemerné giallo, ktoré zhadzuje kopa nelogičností a strnulých hereckých výkonov. Režisér Di Leo si skôr vybral herečky na to aby boli ochotné sa vyzliecť pred kamerou než by prihliadal na ich herecké schopnosti. Aj hviezda formátu Klaus Kinsky ako keby sa len prispôsobila týmto amatérskym hereckým kolegom. Mám pocit, že tvorcovia vsadili na návštevnosť kina spôsobom, že taliansky divák povie kamošovi : Na to choď, tam je kunda cez celé plátno!...:) A tak je film plný vyzliekania, váľania sa nahých žien po posteli a maskovaný vrah je tam len na to, aby sa urobilo zadosť vtedy populárnej giallo vlne... Silnou kávou pre pozorného diváka musia byť rekvizity, ja viem že dej sa odohráva v renesančnom zámku ale v ňom sa teraz nachádza psychiatrická klinika, preboha! Nechápem, prečo by z neho neodstránili rôzne halapartne, kuše, meče a iné vražedné nástroje ktoré sú voľne dostupné v halách a na chodbách a to sa tam liečia aj pacientky s vražednými sklonmi...! Samozrejme však všetko nie je až také zlé... Za prvé musím vyzdvihnúť hudbu, ktorá v istých okamihoch je skutočne skvelá, u giall už tradične zopár dobrých uhlov kamery a v neposlednom rade pointu... Pretože, to kto je vrahom som teraz teda neodhadol vôbec! Dokonca som ani toho vraha netipoval počas filmu. A to je pre tento žáner dosť zásadná vec. A nakoniec ešte musím vyzdvihnúť skvelý záver!!! Aj keď je už vrah tesne pre koncom známy a zdanlivo pod kontrolou polície, tvorcovia nás prekvapia ešte nečakaným veľkým masakrom v samotnom závere! Škoda že tak skvele ako posledné minúty nebol spracovaný aj celý film.... Nakoniec však prevážili spomínané nedostatky a keďže je kopec oveľa lepších giall tak musím chtiac-nechtiac hodnotiť podpriemerne...

Katastrofa. Atmosféra nulová, scenár deravý, všetko strašne predvídateľné. Možno sa občas podarili snahy o paranoidnú atmosféru, ale tá ukričanosť a smiešne digitálne triky to zabili úplne. Takže tvorcovia, dajte si po facke aby ste sa prebrali s toho sna o dobrom remaku takého kultu.. Keby sa nejednalo o The Thing a nepoznal som pôvodný film, tak som zrejme milosrdnejší, ale toto je REMAKE , a môžu tomu tvorcovia hovoriť ako chcú aj prequel, to mi jedno, porovnaniu sa nevyhnú. Nuda, klišé, nelogičnosti... proste zase hodinu a pol z môjho života zabitý čas hovadinou... to som si dal..:)

Raritné ranné "pregiallo" s atmosférou, ktorá padne na tú dobu ako vyšitá. Už samotný začiatok s dlhým vstupom barových hudobníkov nás navnadí na tú neopakovateľnú atmosféru 60-tych rokov a v podobnom duchu pokračuje celý film. Slušné herecké výkony doplňujú dobre napísaný scenár plný zvratov a nálepku "mysteriózny thriller" splňuje hlavne tajomná postava invalidného muža, ktorý po ťažkej havárii býva v sídle v ktorom sa odohráva väčšina filmu a ktorý vždy začne kričať, keď sa schyľuje k zločinu. Zamotaný príbeh, ktorému nechýba viacnásobná pointa a vyvrcholenie však občas škrípe a preto ani tých zopár logických kopancov nedokážem odpustiť. Už pepuom spomínaný zvláštny" happyend" nevyznie moc presvedčivo a tých zvratov a odhalení je nejako na komornejší príbeh priveľa. Nemôžem však neoceniť tvorcov, ktorý dokázali nakrútiť dosť napínavý thriller bez akejkoľvek nahoty a násilia. Pre talianskych filmárov v neskorších 70-tych rokoch niečo nemysliteľné...:):)

Giallo a Venezia. Film, o ktorom som vedel už dlho, a taktiež už veľmi dlho som zberal odvahu si ho pozrieť? Prečo? Preto lebo vznikol na sklonku 70.rokov, teda v dobe keď sa "žltý" žáner vyčerpal a všetci kvalitný režiséri (Argento, Fulci, Martino) poutekali do iných žánrov, hlavne do čistého hororu - to že sa neskôr v 80 rokoch všetci traja nakrátko k žánru vrátili v novej kvalitnej "postgiallovej" vlne, je už druhá vec... Faktom však zostáva, že koncom 70 rokov zostalo miesto po týchto velikánoch prázdne a obsadili ho oveľa menej talentovaní režiséri, ktorý rezignovali na posunutie žánru niekam hore ale skôr sa snažili zaujať lacnou nálepkou "zakázaného zvrhlého filmu". a ešte sa trochu na upadajúcej sláve giall priživiť. Takže v giallach tejto doby máme často buď hrubé násile... alebo erotiku na hranici čistého porna. Landi hral na istotu a tak vo filme uvidíme obe tieto zložky..:) Videl som necenzurovanú verziu so zopár odvážnejšími scénami navyše a musím povedať, že keby som videl tú zostrihanejšiu tak je to lepšie. Hlavne prvá sexuálna scéna medzi architektom a jeho ženou je neúnosne dlhá (a vôbec nie erotická) takže som sa vrtel na stoličke, že čože to budem musieť ešte do konca pretrpieť. Keby som prihliadol na prílišnú porciu erotiky a dosť chabé herecké výkony (hlavne inšpektor je slabo vykreslený a nejaký moc apatický) tak toto bude asi prvé giallo v živote, ktorému dám "odpad"! Nakoniec to tak vôbec nie je a hneď zdôvodním prečo: Našťastie film má aj dej a celkom zaujímavý... Giallo a Venezia má totiž skutočne zaujímavú pointu, ktorú som začal odhadovať až úplne pred koncom filmu, má fakt parádnu lahodnú hudbu od Berta Pisana ktorú ako keby skomponoval pre nejaké lepšie giallo z roku 1971, a nakoniec film obsahuje viacero dobrých scén, na ktoré nezabudnem a ktoré sú v rámci žánru vysoko nadpriemerné: Napr. upálenie za živa je skvelé (ten zúfalý pohľad oškvareného úbožiaka je výborný nápad!), rezanie nohy s pílkou je presvedčivo nakrútené. Suma-sumárum, beriem proste tento film na milosť...:)