Pokryvac

Veľmi slušný a celkom inteligentný nemecký thriller/horror z prostredia lekárskej fakulty. Trocha mi to pripomenulo film Diplomová práca z roku 1995, kde sa takisto mladá študentka púšťa do odhaľovania desivej pravdy, ktorá je ukrytá v temných zákutiach univerzity. Napriek tomu, že Anatómia nedosahuje kvalít Diplomovej práce (tá je scenáristicky prepracovanejšia ) vnímam tento nemecký počin ako dostatočne vyspelého nasledovníka tajuplných thrillerov, ktoré sa miesto vyšinutých jedincov sústreďujú na celé inštitúcie,ochotné pod istou zámienkou páchať neprístojné zverstvá. V hlavnej úlohe sympatická "lLola" Franka Potente,ktorá je opäť nútená bežať o život.

Ďalší dobrý Bergman. Paradoxne, v jeho najtemnejšom období, kedy dokonca uvažoval o samovražde, vznikajú dva filmy so značne pozitívnym vyznením - a teda okrem filmu Sny žien aj slávnejšie Úsmevy letnej noci. Sny žien však už nekoketujú s komédiou ani neobsahujú humorne ladené dialógy medzi mužskou a ženskou zložkou, čo však zostáva je klasický Bergman s jeho vzťahovými konfrontáciami a svetlejší záver, ktorý mení celkové vyznenie inak melancholicky ladeného filmu. Filmu sa nedostáva dostatok pozornosti možno preto, že ide o posledný "starosvetský" Bergmanov film, ktorý svoje prvotné obdobie zavŕšil spomínanými Úsmevmi letnej noci v rovnakom roku. Jeho ďalší film Siedma pečať, natočený o dva roky neskôr, posúva Bergmana v očiach náročného diváka o úroveň vyššie a v 60. rokoch už Bergman vystupuje ako intelektuálne náročný autor ťaživých drám s atmosférou nasiaknutou severským chladom. Každopádne film Sny žien si zaslúži svoju pozornosť a napriek tomu, že nepredstavuje žiadny významnejší míľnik v režisérovej filmografii, drží si kvalitu a nijak nekríva v konkurencii starších Bergmanoviek.

Olympijské prázdniny je film pracujúci s kontrastom medzi chladnou fínskou prírodou a slnečným gréckym ostrovom Rhodos. Hlavný hrdina sa v krajine Olympu ocitne omylom, keďže pôvodne smeroval do rakúskeho Innsbrucku, kde sa toho času konali zimné olympijské hry. Na túto dvojznačnosť odkazuje aj názov filmu, ktorý sa pokúša zobraziť postupnú aklimatizáciu fínskeho turistu v netypickej destinácii. Pár vydarených skečov film síce obsahuje, ale humor filmu sa sústreďuje predovšetkým na svojrázne figúrky fínskych turistov, ktorí žiaľ môžu prichodiť zábavní akurát tak vonkajším výzorom. Myslím, že romantický prvok, ktorý film obsahuje, má úlohu predovšetkým prepojiť množstvo nesúrodých obrazov a vyvolávať pocit, že film niekam pomalými krokmi smeruje. Áno, o deji sa nedá príliš hovoriť, humor funguje len zriedka a z romantického aspektu si divák odnesie len poučenie, že výzor predsa len nie je všetko (teda taký divák, ktorý by to náhodou nevedel). Nič výnimočné a scenáristicky nie veľmi vyzreté, ale v globále ide o netradičnú dovolenkovú komédiu s milými figúrkami, ktorú možno ocenia fanúšikovia netradičnej filmovej zábavy.

Zaujímavý, až enigmatický horor, ktorým sa Soavi režisérsky odkláňa od svojho veľkého učiteľa Argenta a vydáva sa svojou cestou, ktorá vyvrcholí nezvyčajným a bizarným hororom Dellamorte Dellamore. Prvá polka pomalšia, ale v druhej príbeh naberá grády. Myslím, že spájanie tohto filmu s ďaleko priamočiarejšími Démonmi je scestné, keďže tu prítomné zlo nenaberá žiadnu konkrétnu podobu a samotné vyobrazenie sa vyjavuje niekde na pomedzí sna, halucinácie a skutočnosti. Zvláštna atmosferická záležitosť ťažiaca z prostredia tajomného gotického chrámu, ktorá možno sklame priaznivcov dynamických Démonov alebo Soaviho bezprostredného debutu Deliria.

Tretí diel izraelskej komédie funguje vďaka vydareným humorným vsuvkám (scénu pri obedňajšom stole so sexi sesternicou považujem za jednu z najvtipnejších z celej série), i keď je väčšia časť už len recyklovaním predchádzajúcich dielov. Režisér Boaz Davidson,našťastie vie, akým smerom sa má séria uberať a tak je aj tretia epizóda zo života izraelských tínedžerov príjemnou záležitosťou, i keď si myslím, že post-adolescentov už milostné patálie hlavného hrdinu po tretí raz príliš nezaujmú, keďže fungujú na základe známeho vzorca chlapec získa dievča, chlapec stratí dievča a vo "veľkolepom" finále ho dostane späť (čo samozrejme narúša silno melancholický záver prvého dielu). A áno, konečne tu máme postavu Nikky z prvého dielu, avšak hrá ju iná herečka a tvorcovia sa rozhodli, že z nej spravia pobehlicu - to ma mrzí, veď to pôvabné naivné dievčatko z prvého dielu... ale nechajme to tak. Zatiaľ čo prvý diel by som odporučil melancholikom, druhý romantikom,, tretí potom patrí divákom, ktorí hľadajú pohodovú "peprnú" zábavu na sobotňajší večer.

Vydarené pokračovanie známej izraelskej tínedžerskej komédie. Ústredná postava Benjiho je v druhom dieli ďaleko odvážnejšia a zjavne poučená predošlými neúspechmi. Film síce nadväzuje na svojho predchodcu, ale neriešia sa tu staré hriechy - máme tu známu trojicu kamarátov, ktorí chcú opäť zažiť čo najviac sexuálnych dobrodružstiev. Osudová žena z prvej časti zmizla, lebo jednoducho nezapadla do scenára, a tak tu máme dievča nové, s ktorým sa to konečne Benjimu podarí, no nebude to jednoduché. Celkovo je druhá časť menej melancholická a viacej romantická, avšak nechýbajú ani humorné momenty a tak si myslím, že divák dostane to, čo očakával, i keď už samozrejme nejde o nič originálne. Film je voľne dostupný na stránke archive.org v izraelskom originálnom znení (zohnal som anglické titulky) a inak by som sa k tomuto pokračovaniu asi nedostal. Je to škoda, keďže prvý diel vyšiel ako príloha časopisu Blesk na DVD s českým dabingom i titulkami.

Veľmi solídne béčko, ktoré spolu s prvým dielom tvorí jeden z oporných bodov eurohororu. Masky vyzerajú výborne a efekty sú na úrovni - démonmi sa dokonca stáva aj pes a dieťa, teda zdanlivo nedotknuteľné osoby v oblasti hororu. Argento zveruje svoj scenár do rúk spolupracovníka Bavu a na scéne sa objavuje ďalší talentovaný talian so záľubou v krvavom, ktorú azda zdedil po svojom slávnejšom otcovi. Na Argenta by bol tento film asi príliš priamočiary (je to predovšetkým majster mysterióznej kriminálky), ale v rukách Bavu sa mení na dynamickú jazdu, ktorá vystupuje ako istá parafráza zombie hororov Georga Romera. Pre fanúšikov poctivého eurohororu rozhodne stojí za pozretie.

Aj na Argentove pomery dosť bizarná záležitosť s makabróznym záverom, ktorá sa spočiatku odvíja celkom pomaly a pripomína variáciu na režisérov skorší film Suspiria (internátna škola, tento raz nemecký Freiburg vystriedala "švajčiarska Transylvánia"), avšak od druhej polky sa začne uberať vlastnou cestou až v poslednej tretine vygraduje v plejáde šialených udalostí a fantastických vízií, ktoré sa Argento podarilo dostať na filmový materiál. Vizuálna bohatosť a farebnosť Suspirie a Inferna, v tomto treťom právoplatnom Argentovom horore (ostatné radím skôr k giallo kriminálkam ), síce chýba, ale Argento vo Phenomene rozhodne nestráca dych. Suspiria je len jedna, ale Phenomena celkom dôstojne dopĺňa dielik do Argentovho fantastického univerza.

Nemám rád filmy, ktoré potrebujú akýsi návod na použitie, keďže vnímam film ako samostatné nezávislé médium. Film Primer z nevedomia divákov ťaží. Je úmyselne nejednoznačný a komplikovaný, pričom vyzýva diváka k viacerým projekciám, ba priam ho núti, aby nachádzal vysvetlenia v externých článkoch či videách. S takýmto postupom nesúhlasím, keďže film má podľa mojej mienky fungovať ako výpoveď sám osebe a akékoľvek návody, vysvetlenia sú pre mňa len zásahy zvonka. Každopádne ide o veľmi slušne natočený nízkorozpočtový film, ktorý nie je vyloženou nudou - z čoho nakoniec vyplýva aj samotný záujem divákov odhaliť skutočný zmysel tohto komplikovaného dielka. Pre ľudí, ktorí chcú mať pocit, že sledujú niečo múdre odporúčam Primer, ja si však radšej pozriem zábavnejšiu československú variantu Zítra vstanu a opařím se čajem.

Argento ukázal, že je skutočným majstrom napätia. Námet síce nie je nijak originálny, ale spracovaním sa tento krátky kus vyrovná kvalitnému psycho-thrilleru. Argento v prípade tohto príspevku upúšťa od násilne vykreslených vrážd a buduje predovšetkým tiesnivú atmosféru neistoty a strachu, čo sa mu skutočne aj darí. Možno najlepšia poviedka s tematikou osamelá žena verzus neznáme zlo, akú som vo filme videl. Čo by som poviedke vytkol je trocha unáhlený koniec - verím tomu, že Dario by podobnú látku dokázal natiahnuť aj na celovečerák, bez toho, aby sa divák začal nudiť.