guri

Neustaly kontrast a "suboj" bielej a ciernej farby v kazdom centimetri filmoveho pasu, odrazy v zrkadlach a Natalie tancujuca si o Oscara.

To sa teda cudujem, ako sa take herecke esa ako RObert De Niro a Edward Norton mohli (spolocne s Millou Jovovich) ocitnut v tejto totalne nudnej drame o nicom...

Hovori sa, ze pokial hudobnik nevie, co dalej a ma tvorivu krizu, spravi koncertnu snuru s orchestrom. Stare klasiky tak dostanu novy sat a zostava uz len na vkuse posluchaca/divaka, ci je ochotny tuto zmenu akceptovat. Sting v roku 2010 vyrazil na svoju vlastnu orchestralnu snuru a vysledkom bol neskutocny koncertny zazitok s bezchybnym vykonom celho orchestra na cele s dirigentom, Stingovou kapelou, uzasnou vokalistkou Jo Lawry a, samozrejme, Stingom samotnym. Stingov tracklist obsahuje notoricky zname i menej hravane songy, no v kazdom jednom momente dokaze zaujat a dokazuje, ze svojou hudbou zije. Live in Berlin mi vzdy pripomenie Stingov koncert z Viedenskej Stadthalle z rovnakej snury, ktory bol pre mna jeden z najlepsich hudobnych zazitkov. Osobne najlepsie kusky: Every little thing she does is magic, When we dance, King of pain, Fragile, Englishman in New York. PS: Pokial si myslite, ze v orchestri su iba suchari, ktori to nevedia rozbalit, pustite si "She's too good for me". Urcite zmenite nazor :-)

Dobry rocnik je s kazdym pozretim coraz lepsi. Zraje ako vino...

Dalsia exkurzia do zlozitosti vztahov do najznamejsieho neurotika :-)

Prva polovica, kedy sa Aaron snazi dostat Aldousa do Greeku, no ten iba strieda jeden divoky vecierok za druhym, je zabavna. Druha, v ktorej dochadza ku konecnemu uvedomeniu sa, zial, je aspon o triedu horsia. Suma sumarum - prijemne nekorektny priemer.

Tak toto bola stupidita najvyssieho rangu - absolutne hlupy dej (vsemocni bohovia nevedia, kto im ne/ukradol blesk...), nie uplne vydarene efekty a najma totalne hlupe postavy na cele s genialnym Percym, ktory za (akoze) mrtvou matkou smuti asi tak 15 sekund a v boji s mecom je ucenlivejsi ako Orlando Bloom v Kralovstve nebeskom. Mohla to byt prijemna oddychovka, no Percy Jackson nestal ani za to jedno zhliadnutie.

Takers sa tvaria velmi coolovo, elegantne a drsne, no pri blizsom pohlade zistite, ze to je iba lacna napodobenina znackoveho obleku. Je to taka "bestofka" najroznejsich lupicskych filmov vrsiaca jedno klise za druhym a pokusajuca sa vo vacsine akcnych scen spravit viac strihov ako je dier v jeho scenari. Akcia vsak neposobi akcne, rychlo ani strhujuco, ale najma neprehladne. Naproti tomu zaverecna prestrelka v hoteli strihom setrila a vysledok je viac nez dobry. Takers neprinasaju absolutne nic nove, no v ramci akcneho filmu su prijemnou jednohubkou. A ak by sa film vystrihal zbesileho strihu, modreho filtra a nuloveho prekvapenia, mohol byt vysledok este o kusok lepsi.

Laska vo vire zasahov osudu. Nebudem sa pozastavovat nad kvantom osudnych a osudovych rozhodnuti akoby vycucanych z prstu, lebo na tuto romanticku komediu sa vyborne pozera, vobec nenudi a ako vianocny zalaskovany film funguje na 100%.

Velmi nudna hodina a pol, v ktorej sa ustredna dvojica iba presuva z miesta na miesto. Aspon naznak akehosi deja by nezaskodil a vytiahol by tento nezazivny roadmovie snad aspon do priemeru.